Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/81/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom

zasadnutí konanom v zmysle 22. apríla 2015 v Bratislave

v trestnej veci obvineného M. P. pre zločin profesionálneho podvodu podľa § 12, § 146,

§ 148 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal minister spravodlivosti

Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2013, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa z dôvodu uvedeného v

uznesením Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2013, sp. zn.

, a konaním, ktoré mu predchádzalo,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými

sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení

o výkone väzby v znení neskorších predpisov a ustanovení

ods. 1 v neprospech obvineného M. P..

2

Podľa napadnuté uznesenie okresného súdu

sa z r u š u j e .

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu Bratislava I

sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 10. apríla 2013, sp. zn. , rozhodol

o podmienečnom prepustení obvineného M. P. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo 4. júla 2012, sp. zn. , ktorým mu bol

uložený trest odňatia slobody na 3 roky, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal minister spravodlivosti Slovenskej

republiky dovolanie, z dôvodu uvedenom v , pretože týmto

rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení v neprospech

obvineného.

Minister spravodlivosti v dovolaní namietal, že o podmienečnom prepustení

obvineného rozhodoval Okresný súd Bratislava I, ktorý s ohľadom na ustanovenie § 18 ods. 1

zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia

spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení

o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ) nebol vecne

príslušným na konanie. Podľa tohto ustanovenia súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone

rozhodnutia je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej

sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Keďže zákon je vo vzťahu špeciality k , Okresný súd

Bratislava I svojim konaním porušil ustanovenie ako aj ústavné

právo obvineného na zákonného sudcu podľa .

V tejto súvislosti minister poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

3

z 27. januára 2011, sp. zn. , podľa ktorého prvoradou podmienkou na správne

ustálenie osoby zákonného sudcu je správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti

konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne

a miestne príslušného súdu stanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48

ods. 1 , resp. Listiny základných práv a slobôd.

Vzhľadom na uvedené minister spravodlivosti navrhol, aby najvyšší súd vyslovil,

že uznesením okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení ,

napadnuté uznesenie zrušil a podľa prikázal Okresnému súdu

Bratislava I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol o postúpení veci

príslušnému súdu.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, ktorá sa stotožnila s názorom ministra spravodlivosti, že na konanie

o podmienečnom prepustení obvineného M. P. bol v zmysle § 18 ods. 1 zákona

č. príslušný Krajský súd v Bratislave a nie Okresný súd Bratislava I. Preto

navrhla, aby najvyšší súd dovolaniu ministra spravodlivosti vyhovel.

K dovolaniu sa vyjadril aj ustanovený obhajca obvineného, ktorý navrhol dovolanie

ministra spravodlivosti v zmysle odmietnuť. Podľa názoru

obhajcu dovolanie bolo podané v neprospech obvineného, a teda lehota 6 mesiacov podľa

na podanie dovolania uplynula 10. októbra 2013. Nakoľko

dovolanie bolo podané až po tomto dátume, je potrebné ho považovať za podané oneskorene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné ( ), bolo

podané oprávnenou osobou, v lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 1, § 370 Trestného

poriadku). Dovolací súd preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého

uznesenia ako aj správnosť jemu predchádzajúceho konania a zistil, že bol porušený zákon

v neprospech obvineného M. P..

V prvom rade sa najvyšší súd zaoberal námietkou obhajcu obvineného, že dovolanie

bolo podané v neprospech obvineného a v dôsledku toho nebola dodržaná lehota 6 mesiacov

na podanie dovolania. Zo samotného textu dovolania ministra spravodlivosti je zrejmé,

4

že tento podal dovolanie v prospech obvineného M. P., nakoľko podľa jeho názoru došlo

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo k porušeniu

základného ústavného práva obvineného na zákonného sudcu. Rovnako aj najvyšší súd

po vyhodnotení obsahu podaného dovolania dospel k záveru, že dovolanie bolo podané

v prospech obvineného a v tejto súvislosti bolo podané v zákonnej 3 - ročnej lehote.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle

sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia

a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov

dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska

ich hodnotenia podľa .

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú

dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej

(procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle ,

dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného

poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod

zodpovedajúci zákonu.

V danom prípade minister spravodlivosti podal dovolanie v prospech obvineného

z dôvodu uvedom v , podľa ktorého minister spravodlivosti

podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v aj vtedy,

ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného

predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol

podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone

náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd dospel k záveru, že dôvod dovolania

tak, ako ho vymedzil minister spravodlivosti, nezodpovedá ustanoveniu § 371 ods. 2

5

, nakoľko v konaní nedošlo k porušeniu ustanovení

o podmienečnom prepustení, ale k porušeniu ustanovenia ,

čo napĺňa dovolací dôvod v zmysle , teda že vo veci

rozhodol nepríslušný súd.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave

rozsudkom zo 4. júla 2012, sp. zn. , uznal podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona

č. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená

s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone

väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon “) rozsudok Krajinského

súdu Wels zo 17. októbra 2011, sp. zn. , ktorým bol M. P. uznaný vinným

zo zločinu profesionálneho podvodu podľa § 12, § 146, § 148 Trestného zákonníka Rakúskej

republiky, z prečinu prania špinavých peňazí podľa § 12, § 165 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákonníka Rakúskej republiky, zo zločinu ťažkej krádeže vlámaním ako účastník podľa § 13,

§ 127, § 128 ods. 2, § 129 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, z prečinu trvalého

odňatia predmetov podľa § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákonníka Rakúskej republiky,

za čo mu bol podľa § 28 ods. 1, § 128 Trestného zákonníka Rakúskej republiky uložený trest

odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa súd

obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade odvolania podaného obvineným,

uznesením z 3. októbra 2012, sp. zn. , podľa

odvolanie zamietol.

Následne obvinený M. P. podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorej Okresný súd Bratislava I uznesením z 10. apríla 2013, sp. zn.

, vyhovel.

Podľa súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone

rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej

sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

6

Podľa na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia

je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt, alebo vykonáva trest

odňatia slobody; inak je príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak konanie o uznaní a výkone

rozhodnutia začne na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze, 3a) príslušným

na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je krajský súd, ktorý koná o európskom zatýkacom

rozkaze. 3a) O začatí konania o uznaní a výkone rozhodnutia upovedomí príslušný súd

ministerstvo.

S ohľadom na vyššie uvedené ustanovenia je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I

postupoval v rozpore so zákonom, keď rozhodoval o podmienečnom prepustení obvineného

M. P. ako vecne nepríslušný súd. Týmto konaním okresného súdu došlo k porušeniu

ústavného práva obvineného na zákonného sudcu v zmysle Slovenskej

republiky.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. apríla 2015

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová