Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Urtost/1/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci odsúdeného M. P. , o osvedčení odsúdeného, na neverejnom zasadnutí

konanom 24. mája 2017, o sťažnosti odsúdeného M. P. proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 25.októbra 2016, sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného M. P.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.októbra 2016, sp. zn. ,

podľa Z.z, , a

Tr. zákona vyslovil, že odsúdený M. P., nar. X. v B., sa v skúšobnej dobe uloženej uznesením

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2013, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.04.2015 sp. zn. ,

a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2015, sp. zn. , pri

podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere tri roky uloženého

rozsudkom Krajinského súdu Wels zo dňa 17.10.2011, sp. zn. llHv 63/1lw, ktorý bol uznaný

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2012 sp. zn. , v spojení s

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2012, sp. zn. ,

neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 18 (osemnásť) dní

vykoná.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený M. P. bol v priebehu skúšobnej doby

podmienečného prepustenia dva krát odsúdený v Rakúskej republike, a to rozhodnutím

Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo dňa 20.11.2013, sp. zn. m,

2

a rozhodnutím Krajinského súdu Wels zo dňa 18.02.2014, sp zn. 025Hv 182/2013a. Vyššie

uvedené rozhodnutia boli z príslušných súdov v Rakúsku vyžiadané a elektronickou poštou

zaslané krajskému súdu, ktorý zabezpečil ich preklad do slovenského jazyka.

Z uvedených rozhodnutí Krajský súd v Bratislave zistil, že odsúdený M. P.

sa v dňoch 08.07.2013 a 19.07.2013 dopustil trestného činu obchodovania s omamnými

látkami podľa § 28a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, piaty prípad zákona o omamných

prostriedkoch a § 15 ods. 1 Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený doplnkový trest odňatia

slobody vo výmere šesť mesiacov. Dňa 23.07.2013 dopustil trestného činu lúpeže

ako zúčastnená osoba podľa § 12, tretí prípad, § 142 ods. 1 Trestného zákonníka a bol mu

za tento trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky.

Vychádzajúc z odpisu registra trestov odsúdeného, tento nebol odsúdený za skutok

spáchaný v rámci plynutia skúšobnej doby na území Slovenskej republiky. Počas plynutia

skúšobnej doby sa však dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy (v dňoch 15.04.2013

a 23.06.2013), za ktoré mu v bola v obidvoch prípadoch uložená bloková pokuta.

Vychádzajúc z vyššie opísaných zistení, po dôslednom zhodnotení všetkých získaných

dôkazov, dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že u odsúdeného M. P. nie je možné

vysloviť, že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

osvedčil. U odsúdeného absentuje splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie

o osvedčení a tou je vedenie riadneho života. Vedenie riadneho života sa v každom prípade

spája s rešpektovaním právnych noriem, a to počas celej skúšobnej doby. Ak osoba

podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody v skúšobnej dobe závažným

spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že opakovane spácha úmyselný trestný čin,

svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčila, že podmienečne prepustenie nesplnilo svoj cieľ

a zvyšok trestu je potrebné vykonať. U odsúdeného možno konštatovať, že nedisponuje

nevyhnutne potrebnou mierou zodpovednosti a nemá vytvorené dostatočné zábrany, vďaka

ktorým by sa dokázal vyvarovať ďalšieho porušenia zákona a úspešne tak odvrátil hrozbu

výkonu trestu.

K podmienečnému prepusteniu odsúdeného M. P. došlo dňa 10.04.2013

a prvého priestupku sa odsúdený dopustil už päť dní po podmienečnom prepustení z výkonu

3

trestu. S odstupom troch mesiacov odsúdený porušil všeobecne záväzné normy aj

závažnejším spôsobom tým, že sa dopustil úmyselného trestného činu, a to v priebehu

mesiaca júl 2013 dokonca opakovane, za čo bol právoplatne odsúdený.

Voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.októbra 2016, sp. zn.

, podal v zákonnej lehote, riadne a včas, sťažnosť odsúdený M. P., ktorú

odôvodnil tým, že dňa 10.10.2016 nastala zákonná nevyvrátiteľná právna domnienka, že trest

bol vykonaný dňom, keď došlo k jeho podmienečnému prepusteniu, pretože bez viny

odsúdeného nebolo súdom do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnuté,

že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Je pravdou, že sa dopustil trestnej činnosti počas

skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Časť trestu,

ktorý mu bol uložený v Rakúsku vykonal a po splnení zákonných podmienok bol z neho

podmienečne prepustený. Odišiel natrvalo žiť a pracovať do Nemecka, kde žije s družkou,

s ktorou si plánuje založiť rodinu, čo je jeden z predpokladov jeho riadneho života. Rovnako

v Nemecku si riadne plní všetky povinnosti z probačného dohľadu, ktorý bude trvať ešte tri

roky a ktorý mu bol uložený v súvislosti s odsúdením v Nemecku ešte v roku 2006.

V prípade, že si prestane plniť probačný dohľad, bude mu znova nariadený výkon trestu

odňatia slobody v Nemecku a stratí všetko. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

o výkone zvyšku trestu by teda bolo v rozpore so zásadou proporcionality zakotvenej v § 2

ods. 2 Odsúdený taktiež vo svojej sťažnosti uviedol, že o podmienečnom prepustení

rozhodoval vecne nepríslušný súd.

Podľa ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny

život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne,

a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Podľa rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo

k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej

doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch

rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle

správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia ako aj správnosť konania,

ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenia alebo nedostatky takého

charakteru, ktoré by odôvodňovali iné závery ako tie, ktoré v napadnutom uznesení správne

uviedol Krajský súd v Bratislave.

K dôvodu odsúdeného, že súdom nebolo rozhodnuté v lehote jedného roka

od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený trest vykoná v zmysle § 68 ods. 4 Tr. zákona

sa najvyšší súd stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo svojom

rozhodnutí uviedol, že skúšobná doba podmienečného prepustenia uplynula dňa 10.10.2015

a v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Tr. zákona bol súd povinný rozhodnúť o osvedčení,

či neosvedčení odsúdeného do jedného roka, teda do 10.10.2016. Z tohto pravidla však

existuje zákonná výnimka a súdu je daná možnosť rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty,

ak rozhodnutie nebolo možné vydať, pretože to zavinil odsúdený. Z podrobného prehľadu

jednotlivých úkonov a najmä dôvodov pre odročenie verejného zasadnutia v tejto veci tak,

ako ich uviedol Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia je zrejmé,

že odsúdený svojim konaním a prístupom zavinil, že k vydaniu rozhodnutia podľa § 68 ods. 2

Tr. zákona nemohlo dôjsť v lehote do 10.10.2016. Prvý termín verejného zasadnutia určeného

na 10.05.2016 sa neuskutočnil vzhľadom k tomu, že päť dní pred termínom jeho konania bolo

Krajskému súdu v Bratislave doručené vypovedanie plnomocenstva zo strany obhajcu

odsúdeného a deň pred verejným zasadnutím došlo k prevzatiu obhajoby odsúdeného M. P.

iným obhajcom. K pochybným okolnostiam zvolenia nového obhajcu JUDr. F. P. sa taktiež

vyjadril Krajský súd v Bratislave, ktorý uviedol, že JUDr. F. P. vylúčil, že by sa na

zastupovaní odsúdeného v tomto konaní s niekým dohodol. Listiny zaslané súdu nikdy

nevypisoval a podpisy na nich nie sú jeho podpismi. Napriek tomu,

že odsúdený odmietol akúkoľvek participáciu na tomto pochybnom konaní, nemožno

prehliadať, že prílohou žiadosti o odročenie je plná moc s jeho podpisom a tiež kópia

predvolania, ktoré bolo doručené odsúdenému. Ako už bolo uvedené, odsúdený sa úkonu

nezúčastnil, pričom podľa jeho obrany nemohol vedieť o tom, že by sa verejné zasadnutie

nemalo konať kvôli prekážke na strane obhajcu. Teda bez ohľadu na to, či na predložení

5

falošných listín participoval alebo nie, zmaril svojou neprítomnosťou nariadené verejné

zasadnutie.

Nový termín verejného zasadnutia bol určený na 02.06.2016, pričom sa neuskutočnilo

z dôvodu, že pred jeho začiatkom kontaktoval súd otec odsúdeného, ktorý oznámil, že syn

mal v deň zasadnutia dopravnú nehodu a nemôže sa ho zúčastniť. Ďalšie zasadnutie sa malo

konať dňa 21.07.2016, ku ktorého vykonaniu nemohlo dôjsť z dôvodu, že krátko pred jeho

začiatkom bola nahlásená v budove bomba.

Takisto v prípade posledného obhajcu došlo k jeho zvoleniu v nedostatočnom

časovom predstihu, nakoľko obhajca požiadal o vyhotovenie fotokópie celého spisu,

aby sa mohol s prípadom dôsledne oboznámiť. Vzhľadom na nevyhnutnosť úhrady poplatku

za vyhotovenie kópie, ktorú bolo potrebné zrealizovať vopred, bolo viac menej zrejmé,

že nariadený termín verejného zasadnutia bude zmarený. Okrem toho odsúdený vôbec

neprevzal predvolanie na verejné zasadnutie konané dňa 27.09.2016 na adrese trvalého

bydliska a jeho aktuálna adresa v Nemecku bola obhajcom oznámená súdu až dňa 07.10.2016.

Na podklade vyššie uvedených argumentov vyslovuje konajúci súd presvedčenie,

že k nedodržaniu jednoročnej lehoty došlo predovšetkým vinou odsúdeného.

Podmienečným prepustením sa dáva možnosť odsúdenému, aby preukázal,

že nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný a účel trestu možno

dosiahnuť aj trestom na slobode, s uložením primeranej skúšobnej doby. Pokiaľ má

podmienečne prepustený viesť v skúšobnej dobe riadny život, znamená to, že rešpektuje

právny poriadok a neporušuje právne normy. Ak však tieto závažným spôsobom poruší,

najmä tým, že spácha trestný čin, svedčí to o tom, že podmienečné prepustenie nesplnilo svoj

cieľ a je potrebné, aby odsúdený vykonal aj zvyšok trestu odňatia slobody. Za daného stavu je

nutné konštatovať, že Krajský súd v Bratislave rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom

keď vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a zvyšok trestu o výmere 1 rok

a 18 dní vykoná. U odsúdeného absentuje splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie

o osvedčení a tou je vedenie riadneho života. Odsúdený opakovane porušil zákon, keď bol

odsúdený na území iného štátu za trestný čin obchodovania s omamnými látkami a trestný čin

6

lúpeže ako zúčastnená osoba. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno mať v žiadnom prípade

za to, že odsúdený viedol riadny život.

Skutočnosťou, ktorú namietal odsúdený, a to že o jeho podmienečnom prepustení

rozhodoval vecne nepríslušný súd sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal, nakoľko

táto otázka bola komplexne vyriešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , zo dňa 22. apríla 2015.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

nezistiac žiadnu z podmienok pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. mája 2017

JUDr. Daniel H u d á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová