Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/259/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bratislavskej

vodárenskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, IČO: 35 850 370,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Roštár- Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révova 7,

IČO: 36 858 731, proti ţalovaným 1/ Mestskej časti Bratislava-Ružinov, so sídlom

v Bratislave, Mierová 21, IČO: 00 603 155, 2/ Hlavnému mestu Slovenskej republiky

Bratislave, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, o zaplatenie

252 986,26 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. decembra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom (medzitýmnym) z 3. mája 2010 č.k.

-236 určil, ţe nárok ţalobkyne je vo vzťahu k ţalovanému v 2/ rade dôvodný

a ţalobu voči ţalovanému v 1/ rade zamietol s tým, ţe o výške nároku ţalobkyne, ako

i o náhrade trov konania rozhodne súd v konečnom rozsudku. Dospel k záveru, ţe v konaní je

pasívne legitimovaný ţalovaný v 2/ rade, vychádzajúc z toho, ţe v povinnosť zabezpečiť

odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku má v zásade vlastník nehnuteľnosti

na vlastné náklady, pričom ide o nárok ţalobkyne súvisiaci s odvádzaním odpadových vôd

z nehnuteľností, ktoré tvoria verejné priestranstvá a miestne komunikácie a v zmysle § 3d

vlastníkom miestnej komunikácie je obec. Uviedol, ţe v zmysle

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, účinného v čase

fakturácie sluţby realizovanej ţalobkyňou spočívajúcej v odvedení odpadových vôd

z povrchového odtoku miestnych komunikácií III. a IV. triedy, ktoré boli v správe ţalovaného

v 1/ rade, bolo povinnosťou vlastníka miestnej komunikácie zabezpečiť odvádzanie

2

odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku na vlastné náklady. Podľa § 3d ods. 3 zákona

č. o pozemných komunikáciách, účinného v čase fakturácie, sporné miestne

komunikácie boli vo vlastníctve obce teda ţalovaného v 2/ rade. Súd neakceptoval obranu

ţalovaného v 2/ rade, ţe odovzdaním časti majetku (miestnych komunikácii III. a IV. triedy)

do správy ţalovaného v 1/ rade, prešla na neho aj povinnosť uhrádzať za vlastníka okrem

iného náklady spojené s odvádzaním odpadových vôd z povrchového odtoku. Uvedená

povinnosť podľa názoru súdu nevyplývala pre ţalovaného v 1/ rade zo ţiadneho právneho

predpisu a takúto povinnosť ţalovaný v 2/ rade nepreniesol na ţalovaného v 1/ rade ani

zmluvne v rámci odovzdávacích protokolov. Preto súd povaţoval ţalobu proti ţalovanému

v 1/ rade za nedôvodnú a návrh voči nemu zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. decembra 2011 sp.zn.

na odvolanie ţalovaného v 2/ rade medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci ( a ). Odvolací súd uviedol, ţe

vzhľadom k tomu, ţe ţalobkyňa nepodala odvolanie voči výroku, ktorým bola jeho ţaloba

voči ţalovanému v 1/ rade zamietnutá, nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto

(zamietajúcej) časti právoplatnosť, nakoľko na strane ţalovaných v 1/ a 2/ rade sa jedná

o samostatné spoločenstvo ( ), v ktorom kaţdý zo ţalovaných koná

a vystupuje v konaní sám za seba a rozhodnutie sa tak nemusí vzťahovať rovnako na oboch

ţalovaných, keď súčasne nejde o závislé výroky a ani o prípad, ţe by spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi vyplýval z právneho predpisu ( ). Z uvedených

dôvodov nebol odvolaním ţalovaného v 2/ rade dotknutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bola ţaloba voči ţalovanému v 1/ rade zamietnutá, a keďţe na základe odvolania

ţalovaného v 2/ rade nastali v zmysle ustanovenia suspenzívne

a devolutívne účinky len vo vzťahu k výroku, ktorým bolo určené, ţe nárok ţalobkyne je

vo vzťahu k ţalovanému v 2/ rade dôvodný, nemohol odvolací súd podrobiť prieskumu

v odvolacom konaní ţalobkyňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj

voči ţalovanému v 1/ rade, vo vzťahu ku ktorému bola jeho ţaloba právoplatne zamietnutá.

V preskúmavanej veci bol tak predmetom odvolacieho konania ţalobkyňou uplatňovaný

nárok na zaplatenie sumy 252 986,26 € spolu s úrokom z omeškania voči ţalovanému v 2/

rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého zabezpečovaním odvádzania vôd

z povrchového odtoku miestnych komunikácií II. a IV. triedy a verejných priestranstiev

do verejnej kanalizácie ţalobkyňou na jej náklady za obdobie od 1. januára 2007

do 31. decembra 2007. Odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia, ţe miestne

komunikácie III. a IV. triedy boli ţalovaným v 2/ rade, ako ich vlastníkom, zverené do správy

ţalovaného v 1/ rade s tým, ţe podľa prílohy č. 2 protokolu o zverení zo dňa 23. marca 1992

prešli na ţalovaného v 1/ rade dňom zverenia okrem iného aj práva a povinnosti súvisiace

so zvereným majetkom zakotvené najmä v zákone o pozemných komunikáciách a vyhláške

k tomuto V zmysle štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy prešiel

na ţalovaného v 1/ rade výkon správy a údrţby miestnych komunikácií III. a IV. triedy.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe hoci ţalovanému v 2/ rade svedčí

vlastníctvo nehnuteľností, práva vlastníka fakticky nevykonáva, nakoľko ich výkon prešiel

na ţalovaného v 1/ rade zverením mu tohto majetku do správy a ţalovanému v 2/ rade, ako

vlastníkovi zvereného majetku, tak ostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda proprietas).

Vzhľadom na odvolacie námietky ţalovaného v 2/ rade uloţil odvolací súd povinnosť

prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie na zistenie, či ţalovanému v 2/ rade zostali

vo vzťahu k miestnym komunikáciám III. a IV. triedy nejaké práva a povinnosti, ktoré aj

reálne vykonáva a na akom právnom základe a kto uhrádza poplatky za odvádzanie

povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy v ostatných mestských častiach.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa (ďalej aj

,,dovolateľka,,). Ţiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak,

ţe medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zruší a vec vráti na ďalšie

konanie okresnému súdu alternatívne, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho dovolania odôvodnila § 239 ods. 1 písm. a/

, ďalej tým, ţe v konaní došlo k vade v zmysle a odvolacie

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Dovolateľka poukázala na to, ţe v prejednávanej veci ide

o ţalobu na finančné plnenie voči dvom ţalovaným ako samostatným účastníkom, avšak

vychádzajúcu z rovnakého skutkového i zákonného základu, ktorou sa ţalobkyňa doţaduje

plnenia len voči jednému zo ţalovaných, pričom rozhodnutie súdu, ktorý zo ţalovaných je

povinný, má za následok zamietnutie ţaloby voči druhému zo ţalovaných. Odvolaciemu súdu

vytýkala, ţe nesprávne aplikoval vo veci ustanovenie , pretoţe vo veci išlo

o závislé výroky, ktorých vzájomná závislosť vychádzala z prepojenia pasívnej legitimácie

ţalovaných. Namietala tieţ, ţe sa v konaní domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia voči

ţalovanému v 1/ rade, alternatívne voči ţalovanému v 2/ rade, a preto sa suspenzívny účinok

odvolania podaného jedným ţalovaným vzťahoval na napadnutý rozsudok v celom rozsahu

a odvolací súd nebol viazaný rozsahom podaného odvolania v zmysle § 212 ods. 2 písm. b/

Poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

a sp.zn. , podľa ktorých v prípadoch ţalobných nárokov vyplývajúcich

z rovnakého skutkového základu, preskúmal odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním len

niektorého zo ţalovaných v plnom rozsahu. Uviedla, ţe v prejednávanej veci ţalovaný nárok

ţalobkyne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia titulom stočného za odvádzanie

odpadových vôd voči obom ţalovaným vyplýva z rovnakého skutkového základu, podkladom

sú rovnaké zákonné predpisy, ktorými ţalovaní v 1/ a 2/ rade v konaní proti sebe popierajú

svoju povinnosť platiť ţalované stočné. Mal za to, ţe odvolací súd preto mal medzitýmny

rozsudok podrobiť prieskumu v celom rozsahu, t.j. tak voči ţalovanému v 2 rade, ako aj voči

ţalovanému v 1/ rade.

Ţalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd správne

vyhodnotil, ţe suspenzívne účinky odvolania podaného ţalovaným v 2/ rade nastali len voči

tej časti výroku prvostupňového medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté

o dôvodnosti ţaloby voči ţalovanému v 2/ rade, pričom časť výroku o zamietnutí ţaloby voči

ţalovanému v 1/ rade nadobudla právoplatnosť. Navrhol dovolanie zamietnuť a uloţiť

ţalobkyni nahradiť ţalovanému v 1/ rade trovy dovolacieho konania.

Ţalovaný v 2/ rade sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1

), zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu

( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta

prvá ). Podľa O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.

Toto nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných

vyššie, keďţe sa nejedná ani o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,

a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Dovolanie ţalobkyne preto

nie je procesne prípustné podľa ustanovenia

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z , keď

tvrdila, ţe odvolací súd nerozhodol o celej prejednávanej veci a neriadil sa dôsledne

ustanovením

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať)

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods.1, § 126 ods. 3,

, , ). To znamená, ţe nie kaţdé porušenie procesných predpisov súdom

a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu vady konania, ktorú

má na zreteli ustanovenie

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

(). Zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(aj dohovoru) je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu. Obsah

práva na súdnu ochranu v je i zákonom upravené relevantné konanie

súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného

práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práva na súde,

ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku

konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa sa voči ţalovanému v 1/ rade domáhala

vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, ţe za neho plnila povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách, podľa ktorého je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti zabezpečiť

na vlastné náklady odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich

zneškodňovanie. Na základe obrany ţalovaného v 1/ rade, ktorý namietal nedostatok svojej

pasívnej legitimácie v spore, ţalobkyňa z opatrnosti ţiadala pripustiť do konania na strane

ţalovaného Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu ako ţalovaného v 2/ rade s tým, ţe

aj voči tomuto ţalovanému sa domáhala toho istého nároku (zaplatenia peňaţnej sumy)

na tom istom skutkovom základe a z rovnakého právneho titulu (bezdôvodného obohatenia)

ako v prípade ţalovaného v 1/ rade. Medzi ţalovanými v 1/ a 2/ rade nedošlo k vzniku

solidarity, ale išlo o dve samostatné plnenia uplatnené voči dvom ţalovaným spojené

ţalobným návrhom v jednom konaní. Okresný súd uznesením zo 11. marca 2009 č.k.

-43 pripustil vstup Hlavného mesta SR Bratislavy do konania ako ďalšieho

účastníka na strane ţalovaného, ktorý bude vystupovať ako ţalovaný v 2/ rade. Okresný súd

Bratislava II uznesením z 3. mája 2010 (č.l. 143 spisu) vyhláseným na pojednávaní, pripustil

zmenu ţalobného návrhu voči ţalovanému v 2/ rade tak, ţe ţalovaný v 2/ rade je povinný

zaplatiť ţalobkyni istinu 252.986,26 € s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy

252 986,26 € od 20. marca 2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V zmysle ţalobca môţe za konania so súhlasom

súdu meniť návrh na začatie konania. Pokiaľ ţalobkyňa v rámci konania nepoţiadala súd

o pripustenie zmeny ţalobného návrhu (petitu) v zmysle alternatívneho uloţenia povinnosti

buď ţalovanému v 1/ alebo ţalovanému 2/ rade, platí ţe súd koná o pôvodne uplatnenom

nároku. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nezaoberal námietkami dovolateľky poukazujúcimi

na alternatívny ţalobný petit ňou podanej ţaloby. Ani prípadný alternatívny petit ţalobného

návrhu by však nemal vplyv na posúdenie správnosti rozsahu odvolacieho prieskumu

vykonaného v prejednávanej veci odvolacím súdom.

V zmysle ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací

súd.

Podľa ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých kaţdý

koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré

práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý,

odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je

závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ).

Súd nie je viazaný rozsahom odvolania

a) vo veciach, v ktorých moţno začať konanie bez návrhu,

b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý

odvolaním nebol dotknutý,

c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe rozhodnutie sa musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý

z účastníkov.

d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi

( ).

Vyššie citované ustanovenia vymedzujú zákonný rámec pre odvolací prieskum veci

odvolacím súdom vyplývajúci z dispozičnej zásady ovládajúcej občianske súdne

konanie. Súčasne určujú kvantitatívny rozsah odkladného (suspenzívneho) účinku podaného

odvolania, ktorý spočíva v tom, ţe podané odvolanie odkladá právoplatnosť napadnutého

rozhodnutia do doby rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní. V zásade platí, ţe

odvolací súd je viazaný rozsahom podaného odvolania a môţe preskúmať len odvolaním

napadnutú časť rozhodnutia. Účastník tak môţe odvolaním napadnúť rozhodnutie vo všetkých

jeho výrokoch alebo len niektorých z nich prípadne len z hľadiska niektorej konkrétnej veci

alebo práva ( ). Suspenzívny účinok odvolania sa tieţ odvíja od viazanosti

súdu ţalobným návrhom ( ). Práve ţalobný návrh dáva odpoveď

na otázku, či v konaní ide o nerozlučné alebo samostatné spoločenstvo viacerých účastníkov

konania na jednej strane a tieţ určuje, či z hmotnoprávnej normy vyplýva pre nich určitý

spôsob vyporiadania ich vzájomného vzťahu, ktorý musí byť výrokom rozhodnutia súdu

rešpektovaný. zakotvuje výnimky zo všeobecnej zásady viazanosti

súdu rozsahom podaného odvolania v ustanovení taxatívnym spôsobom.

Tieto výnimky vychádzajú jednak z rešpektovania ustanovení hmotného práva upravujúcich

vnútorný vzťah sporných strán (typicky ide o spoluvlastnícke vzťahy) alebo účastníkov

konania na jednej strane (spoločníkov v spore napr. ručiteľa a dlţníka) a tieţ z povahy

prejednávaného nároku, ktorá vyţaduje, aby v týchto osobitných prípadoch boli odvolacím

súdom preskúmané aj tie časti rozhodnutia, ktoré neboli odvolaním napadnuté, pretoţe ich

osud musí byť rovnaký ako u ostatnej časti napadnutého rozhodnutia.

V posudzovanej veci išlo o prípad, v ktorom bol odvolací súd viazaný rozsahom

odvolania ( ). Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný v 2/ rade napadol

rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (iba) vo výroku, ktorým určil, ţe nárok ţalobkyne je

vo vzťahu k ţalovanému v 2/ rade dôvodný a domáhal sa, aby odvolací súd uvedený výrok

zmenil tak, ţe ţalobný návrh voči nemu zamietne. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bol návrh voči ţalovanému v 1/ rade zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý

a nadobudol právoplatnosť ( ).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, ţe vo veci išlo o tzv. závislé výroky, kedy

odvolací súd bol povinný na základe podaného odvolania ţalovaným v 2/ rade preskúmať aj

rozhodnutie týkajúce sa ţalovaného v 1/ rade, táto námietka nie je dôvodná a úvaha

dovolateľky je v tomto smere nesprávna. ,,Závislým,, výrokom v zmysle § 212 ods. 2 písm. b/

je taký výrok, ktorý je neoddeliteľne spätý s iným ,,panujúcim – určujúcim - hlavným,,

výrokom v tom zmysle, ţe nemôţe sám o sebe obstáť, ak by určujúci (hlavný) výrok bol

zrušený alebo zmenený (ide napríklad o výrok o výţivnom na maloleté dieťa vo vzťahu

k výroku o jeho výchove, výrok o potvrdení nadobudnutia dedičstva vo vzťahu k výroku

o určení ceny poručiteľovho majetku, výrok o náhrade mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru vo vzťahu k výroku o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru,

výrok o trovách konania vo vzťahu k výroku vo veci samej, výrok o bytovej náhrade

vo vzťahu k výroku o vyprataní bytu a pod.). Ide teda o výroky, ktoré sa týkajú vzájomne

prepojených nárokov uplatnených voči jednému ţalovanému, ktoré nemôţu existovať

samostatne bez existencie hlavného určujúceho výroku a zdieľajú jeho procesnoprávny osud.

Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe v konaní išlo o nároky vychádzajúce z rovnakého

skutkového základu a prepojenej pasívnej legitimácie ţalovaných, ktorá mala za následok

vzájomnú závislosť výrokov voči obom ţalovaným. Odvolávala sa na ustálený názor súdov

Českej republiky, ţe v prípade nárokov vychádzajúcich z rovnakého skutkového základu

preskúma odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním len jedného z viacerých ţalovaných

v plnom rozsahu (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ,

sp.zn. ). Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď )

ţalobkyňa namieta, ţe odvolací súd mal na základe odvolania ţalovaného preskúmať celé

napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia a

V prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe rozhodnutie sa musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov

odvolací súd preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu ( ).

Uvedené ustanovenie reaguje na existenciu procesného spoločenstva účastníkov konania

na jednej strane.

Procesné spoločenstvo účastníkov je zakotvené v ustanovení Pokiaľ je

ţalobcov alebo ţalovaných v jednej veci niekoľko, koná kaţdý z nich sám za seba (§ 91 ods.1

), ide o tzv. samostatné spoločenstvo. Ak však ide o také spoločné práva alebo

povinnosti, ţe sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej

strane platia úkony jedného z nich aj pre ostatných ( veta prvá ), v tomto

prípade ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo

nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného

práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumoţňuje, aby predmet

konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči kaţdému spoločníkovi. V prípade

nerozlučného spoločenstva odvolaním jedného z nerozlučných spoločníkov, nastáva

suspenzívny účinok odvolania aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom, ktorí odvolanie

nepodali. Naopak v samostatnom spoločenstve koná kaţdý účastník sám za seba a voči

kaţdému z nich môţe byť samostatne (aj odlišne ) rozhodnuté, z tohto dôvodu môţe mať

potom jeden spoločník príčinu k podaniu opravného prostriedku a iný nie (tak, ako je tomu

v tejto veci), pričom lehota na podanie odvolania beţí kaţdému účastníkovi zvlášť a jej

márnym uplynutím sa rozhodnutie stáva právoplatným.

V prejednávanej veci išlo o prípad samostatného spoločenstva účastníkov na strane

ţalovaných, ktoré nevyplynulo zo ţiadneho ustanovenia hmotného práva, ale vzniklo z vôle

11

ţalobkyne ,,domini litis,, podaním jednej ţaloby voči dvom ţalovaným v dôsledku jej právnej

neistoty ohľadom skutočne pasívne legitimovaného subjektu. Ţalobkyňa tak z dôvodu

hospodárnosti podala jednu ţalobu voči dvom ţalovaným, pričom kaţdý ţalovaný bol voči

ţalobkyni samostatnou stranou sporu t.j. ţalobkyňa mohla rovnako podať dve samostatné

ţaloby proti kaţdému ţalovanému zvlášť, ktoré by boli prejednávané samostatne.

V skutočnosti teda vo veci ide o dva samostatné spory, ktorých spojenie je len formálne,

a ktoré má pre kaţdého spoločníka samostatné dôsledky. Uvedené sa prejavilo aj vo výsledku

keď rozhodnutie voči jednému z nich bolo priaznivé – zamietajúce a voči druhému úplne

odlišné – zaväzujúce.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré dovolateľka poukázala

reagujú na inú procesnú situáciu, ktorá nastane ak sú viacerí ţalovaní ako samostatní

spoločníci zaviazaní k deliteľnému plneniu, ale z hmotnoprávneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyporiadania vzťahov medzi nimi, prejaví sa táto skutočnosť aj v procesnoprávnej

rovine tým, ţe hoci ide o samostatných spoločníkov, odvolací súd musí preskúmať na základe

odvolania podaného len niektorým zo ţalovaných napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu

v zmysle Išlo o prípad, keď si ţalobca uplatnil nárok na náhradu

škody spôsobenej viacerými škodcami voči viacerým ţalovaným a súd prvého stupňa stanovil

oddelené záväzky jednotlivých ţalovaných a odvolanie podali len niektorí z nich. Za spôsob

vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi sa v takýchto prípadoch povaţujú aj ustanovenia

upravujúce spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov v znení

ods. 1 a , ako aj ustanovenia , a

. V prejednávanej veci však nešlo o procesnú situáciu kedy ţalobca má nárok

na plnenie voči obom ţalovaným súčasne z iného právneho dôvodu ako je to napríklad

u dlţníka a ručiteľa, či škodcu a poistiteľa, a ani vzťah medzi ţalovanými v 1/ a 2/ rade nebol

upravený ţiadnou hmotnoprávnou normou, ani zo ţiadneho zákonného ustanovenia

nevyplýval záväzný spôsob ich vyporiadania, preto sa vo veci nemohla uplatniť výnimka

v zmysle ustanovenia Ku kumulácii ţalobného návrhu voči

viacerým ţalovaným došlo len z dôvodu právnej neistoty ţalobkyne ohľadom skutočného

nositeľa povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, čo však nie je dôvod pre aplikáciu

citovaného ustanovenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci

podaním odvolania ţalovaným v 2/ rade nedošlo v zmysle , a

k prelomeniu zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolacieho návrhu. Odvolanie

podané ţalovaným v 2/ rade malo suspenzívny účinok len vo vzťahu k výroku, ktorý sa ho

dotýkal a ktorý bol odvolaním napadnutý. Odvolací súd preto postupoval správne ak v danom

prípade podrobil odvolaciemu prieskumu len túto napadnutú časť výroku rozhodnutia

a neprekročil tak vecný rozsah podaného odvolania. Konanie odvolacieho súdu tak nebolo

zaťaţené vadou v zmysle

Dovolateľka ďalej namietala, ţe k odňatiu moţnosti pred súdom konať došlo tým, ţe

v napadnutom uznesení chýba odôvodnenie odvolacieho súdu zdôvodňujúce záver, ţe nejde

o závislé výroky (str. 2 uznesenia).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

na základe odvolania ţalovaného v 2/ rade v rozsahu ním napadnutej (vyhovujúcej) časti

a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného v 2/ rade je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci čo do jeho

záveru o pasívnej legitimácii ţalovaného v 2/ rade na vydanie bezdôvodného obohatenia

ţalobkyni. Osobitne vysvetlil, prečo sa stotoţnil s námietkami ţalovaného v 2/ rade

uvedenými v odvolaní a tieţ dôvody, prečo nemohol podrobiť prieskumu v odvolacom konaní

ţalobkyňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči ţalovanému v 1/

rade, vo vzťahu ku ktorému bola jeho ţaloba právoplatne zamietnutá. Rozhodnutie

odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne.

Ţalobkyňa svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konanie

( ).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ ţalobkyňa za inú vadu konania povaţuje nesprávnosť zistení skutkového stavu

veci súdmi niţších stupňov, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

15

I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobkyne ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Vzhľadom k tomu, ţe týmto rozhodnutím dovolacieho súdu sa konanie o veci nekončí,

rozhodne o náhrade trov dovolacieho konania v konečnom rozhodnutí o celej prejednávanej

veci súd prvého stupňa, prípadne odvolací súd (§ 243c v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1

)

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2015

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

16