Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/206/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K. M., a 2/ J. M., obaja

bývajúci v P., zastúpení

JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 26, proti ţalovanej

Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31690904,

zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boţeny Nemcovej

č. 22, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcom trovy dovolacieho konania v sume 79,58 €

k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Ivana Jurčišína, advokáta so sídlom v Košiciach,

Mlynská 26, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 29. novembra 2010 č.k. -267 určil,

ţe zrušenie poistných zmlúv č. X. z 22. decembra 1997, č. X.

z 28. januára 1998 a č. X. z 15. novembra 2002 zo strany ţalovaného je neplatné a poistné

vzťahy zaloţené týmito zmluvami trvajú. Ţalobcom priznal náhradu trov konania voči

ţalovanej vo výške 468,83 eur. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia so ţalovanou uzavreli

viaceré poistné zmluvy pre prípad smrti a doţitia, ako aj úrazové pripoistenie. Na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, ţe ţalovaná v konaní nepreukázala

existenciu dohody o zmene poistnej zmluvy medzi účastníkmi, pokiaľ ide o moţnosť

ukončenia poistenia a nepreukázala ani naplnenie niektorej zo skutočností spôsobujúcich

2

neplatnosť poistnej zmluvy. Poistná zmluva nebola neplatná pre chyby v písaní a počítaní.

Dojednaná výška poistných súm bola jedným z určujúcich činiteľov, ktoré ţalobcov viedli

k uzavretiu poistnej zmluvy so ţalovanou. Súd vyhodnotil zmluvy ako platné, mal zato, ţe

poistné zmluvy nie sú v rozpore so zákonom a ani v rozpore s dobrými mravmi. Nebol

preukázaný ani zánik povinnosti ţalovanej plniť z dôvodu nemoţnosti plnenia v zmysle § 575

. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaná nepreukázala ţiaden dôvod zániku

poistenia v zmysle a ani Všeobecných poistných podmienok, súd

ţalobe vyhovel a určil, ţe poistný vzťah zaloţený poistnými zmluvami trvá. Výrok o trovách

konania odôvodnil

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. septembra 2012 sp.zn.

na odvolanie ţalovanej potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny

( ), ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom trovy odvolacieho

konania v sume 86,18 eura. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa a odkázal na jeho odôvodnenie. Dodal, ţe námietky

ţalovanej proti procesnému postupu okresného súdu sú nedôvodné, pretoţe súd prvého stupňa

pripustil zmenu návrhu uznesením na pojednávaní za prítomnosti oboch právnych zástupcov.

Procesne správne postupoval aj pokiaľ ide o spôsob vykonania dokazovania a postupoval aj

v zmysle Konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom a odôvodnenie jeho

rozhodnutia bolo presvedčivé a dostatočné. Zhodne so súdom prvého stupňa bol aj odvolací

súd toho názoru, ţe ţalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80

písm. c/ a tieţ sa stotoţnil s jeho záverom, ţe k zániku poistenia nedošlo zo ţiadneho

zákonného ani zmluvného dôvodu. Za neopodstatnenú námietku povaţoval tvrdenie

ţalovanej, ţe došlo k zániku poistenia podľa z dôvodu

následnej nemoţnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu (

o poisťovníctve v znení neskorších predpisov) po uzatvorení zmluvy, pretoţe plnenie nie je

nemoţné, ak ho moţno uskutočniť aj za sťaţených podmienok respektíve s väčšími nákladmi.

Uzavrel, ţe plnenie z dotknutých poistných zmlúv nie je vylúčené ani zakázané právnym

predpisom, na ktorý odkazuje ţalovaná a preto nejde o nemoţné plnenie. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná (ďalej aj

,,dovolateľka,,). Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred

3

súdom konať ( v spojení s ) tým, ţe odvolací

súd nenariadil pojednávanie na prejednanie jej odvolania podľa § 214 ods.1 písm. a/ a c/

, hoci tak bol povinný urobiť. Ţalovaná vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vo veci bolo

potrebné vykonať dokazovanie na pojednávaní najmä preto, ţe súd prvého stupňa niektoré

z dôkazov navrhovaných účastníkmi odmietol vykonať i keď boli dôleţité pre správne

posúdenie veci. Odvolací súd vo veci rozhodoval aj napriek tomu, ţe medzi účastníkmi

v priebehu konania prestala byť sporná otázka existencie právneho vzťahu (pre návrh

ţalovanej na uzatvorenie dohody o urovnaní), v dôsledku čoho zanikol aj naliehavý právny

záujem ţalobcov na určení. Spochybňovala právny záver súdov, ţe zmena zákona nemôţe

privodiť nemoţnosť plnenia na strane ţalovanej a odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov

niţšieho stupňa povaţovala v tejto časti za nepresvedčivé a nedostatočné. Ďalej namietala, ţe

konanie je postihnuté inou vadou ( ), ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241

ods. 1 písm. c/ ). V závere poukázala ţalovaná na konanie v obdobnej veci, v ktorej

vystupuje ako ţalovaná, vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , kde

Krajský súd v Košiciach pripustil dovolanie z dôvodu existencie otázky zásadného právneho

významu. Ţalovaná mala zato, ţe tieto otázky budú rozhodné aj v prejednávanom prípade.

Z uvedených dôvodov ţiadala, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov niţších stupňov zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alternatívne aby ţalobu v celom rozsahu

zamietol.

Ţalobcovia sa k dovolaniu ţalovanej vyjadrili a uviedli, ţe neboli dané dôvody

pre nariadenie pojednávania odvolacím súdom v zmysle , súdy tieţ neboli

povinné vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi. Boli toho názoru, ţe vo veci je daný

naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, o čom svedčí aj podané dovolanie, keďţe

ţalovaná tvrdí, ţe poistný vzťah zanikol. Vzhľadom k tomu, ţe vo veci nie je daná

prípustnosť dovolania v zmysle , navrhli, aby dovolací súd dovolanie

odmietol a priznal im náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia

v sume 79,58 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 2012 sp.zn.

, podala včas oprávnená osoba ( ), zastúpená v súlade

s s. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe podané dovolanie smeruje

proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalovanej z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle

aţ 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “); dovolací súd preto so zreteľom na

ods. 1 skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Ţalovaná procesné vady konania v zmysle aţ e/, netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Ţalovaná namietala, ţe v konaní došlo k vade v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalovanej

bolo niektoré z týchto práv odňaté.

Dovolateľka výslovne tvrdila, ţe k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom došlo

v dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý nenariadil pojednávanie

na prejednanie jej odvolania v zmysle ,

Podľa (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu)

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ ak si to vyţaduje

dôleţitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené

v ) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Záver

o tom, či bude nariadené odvolacie pojednávanie v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 214

ods. 2 , je na úvahe odvolacieho súdu.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, dospel preto k názoru, ţe nie je

potrebné dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého

stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič

nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný

záujem. To znamená, ţe v prejednávanej veci nič nebránilo odvolaciemu súdu, aby predmetnú

vec rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom o čase a mieste verejného

vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení spôsobom, ktorý určuje ustanovenie § 156

ods. 3 (viď upovedomenie o verejnom vyhlásení rozsudku zaloţené v spise na č.l. 539).

Týmto postupom odvolacieho súdu, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k odňatiu

moţnosti ţalovanej konať pred súdom.

Ţalovaná v súvislosti s námietkou nenariadenia pojednávania na prejednanie jej

odvolania namietala vady súvisiace s dokazovaním najmä nevykonanie navrhovaných

dôkazov a s tým súvisiace nesprávne skutkové zistenia. K týmto námietkam dovolací súd

uvádza, ţe dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe

mať za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa (viď R 125/1999).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

prvostupňového a odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver, ţe nedošlo k zániku poistných zmlúv v zmysle Občianskeho

zákonníka a ani Všeobecných poistných podmienok zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu

vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa. Postupoval tak v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2

, podľa ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ

vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s odvolacími námietkami ţalovanej uvedenými v odvolaní.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia dalo tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom sporu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej

vade uvedenej v , dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná (neţ v

vymenovaná) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod, ktorý však moţno

uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v preskúmavanej veci nešlo);

9

sama procesná vada konania uvedená v prípustnosť dovolania

nezakladá.

Ţalovaná v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom a to konkrétne v otázke naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom

určení v zmysle a zániku poistného vzťahu z dôvodu nemoţnosti plnenia

v zmysle ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho

nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní na súdoch

niţšieho stupňa nebola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

keďţe prípustnosť jej dovolania nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle

v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 79,58 € pozostávajúcu z vyjadrenia k dovolaniu v sume 58,69 €

(podľa v spojení s vyhlášky č. v znení

neskorších predpisov), reţijného paušálu v sume 7,63 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a 20%

DPH z vyššie uvedených súm 13,26 € (§ 18 ods.3 cit. vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová