Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
831/400575.e9086c.pdf
PDF · 104.84 KB
No categories available
1Oboer/286/2014
Najvyšší súd 1Oboer/286/2014
Slovenskej republiky 1OboE/155/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.P. s. r. o., so sídlom
v B., P. IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G. IČO: X.
proti povinnej M. bývajúcej v T., K. o vymoženie 532,76 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8Er 174/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 5 CoE 175/2012-35 z 29. apríla 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava ako súd exekučný uznesením č. k. 8 Er 174/2004-14 z 5. marca
2012 rozhodol o zastavení exekúcie, vedenej na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie
špecifikoval v odôvodnení uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnenou
predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoj záver založil na zistení, že
vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice uskutočnil za
povinnú advokát Mgr. T. K., ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej (§ 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu povinnej určila oprávnená vo vopred pripravenej
formulárovej zmluve o úvere, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno
splnomocnenca Mgr. T. K. Predmetné splnomocnenie je neplatné (§ 39 Občianskeho
zákonníka) tiež pre svoju neurčitosť a absenciu slobodnej vôle povinnej pri výbere zástupcu.
Povinná sa ním vopred vzdala práva uznať alebo neuznať dlh v čase, keď ešte nemala
vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani výške. S konštatovaním, že predmetná notárska
zápisnica ako exekučný titul neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to
súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k.
5CoE 175/2012-35 z 29. apríla 2013 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014 – ďalej aj „O. s. p.“). Ďalším výrokom
zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom,
z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice a pri
vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou. Konštatoval, že prepojenie medzi Mgr. T. K. ktorý
mal na základe plnomocenstva zastupovať dlžníka (povinnú) pri spísaní notárskej zápisnice
a oprávnenou (veriteľom v danom zmluvnom vzťahu), je zjavné. Mgr. K. bol nielen vopred
zvolený oprávnenou ako zástupca pre povinnú, keďže jeho meno bolo súčasťou predtlačeného
formulára zmluvy, ale tiež zastupoval a obhajoval záujmy oprávnenej v exekučných
konaniach, týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov.
Ďalej odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
IV. ÚS 183/2011-16 z 12. mája 2011, ktorým Ústavný súd odmietol ako zjavne
neopodstatnené sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch. Ústavný súd tu konštatoval, že
jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez
jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu
z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak
neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých
fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania.
Návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. v spojení s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, odvolací súd zamietol
s odôvodnením, že v danom prípade neexistovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou
výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave - vo výroku zamietajúcom návrh na
prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom
uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania
a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho
právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 4. sa v konaní
dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav, nevykonali náležité dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.
c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie
prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli
predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) najskôr skúmal,
či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred
Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE 6/2013, zo 16. apríla
2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE 113/2014, zo 14. októbra
2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn. 1 OboE 153/2014) s tým, že
odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na
rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne
príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené
rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje
s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní zastavil (ust. § 103
a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust.
§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
možné uviesť rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. 4 Cdo 24/2013, z 21. augusta 2013 sp.
zn. 5 ECdo 40/2013, z 26. júla 2013 sp. zn. 2 ECdo 63/2013, z 9. júla 2013 sp. zn. 4 Cdo
326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach
poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej
veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.
3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer 182/2013, 1 Oboer 291/2013, 1 Oboer 216/2014, 1 Oboer 235/2014,
1 Oboer 258/2014 a 1 Oboer 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust.
§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej
právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala
(§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd
SR nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová