Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/24/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery

Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej v právnej veci

žalobcu JUDr. V. N., S.,V.K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. U. B., s. r. o., L. S. Ľ.,

IČO X., zast. JUDr. P. T., advokát so sídlom v B. B., N. proti žalovanému G., s. r. o., B. B.

B., IČO X., zast. JUDr. E. V., advokát so sídlom vo Z., S., o neúčinnosť právneho úkonu,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. –

70 zo dňa 2. decembra 2013 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-70 zo dňa 2. decembra 2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o určenie, že

popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu P. U. B., s. r. o. v konkurze. Vo

zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo

výške 135,76 eur na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.1.2004 doručenou súdu dňa

14.1.2004 domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva č. X. z 2.4.2002 uzatvorená

medzi predávajúcim P. U. B., s. r. o. S. Ľ., IČO X. a kupujúcim G., s. r. o. , B. B. IČO X.

o prevode vlastníctva k technologickým zariadeniam je voči konkurzným veriteľom úpadcu

právne neúčinná a popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu P. U. B., s. r. o.,

v konkurze. Podaním zo dňa 25.3.2008 vzal žalobca žalobu v časti, že popísané zariadenie

patrí do konkurznej podstaty úpadcu P. U., B., s. r. o. v konkurze späť, v dôsledku čoho bolo

konanie podľa v tejto časti zastavené.

Krajský súd uznesením č. k. - 39 zo dňa 15.11.2007 prerušil konanie

do právoplatného skončenia veci, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

z dôvodu, že v uvedenom konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou č. 13/2002

z 2.4.2002, protokolom o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 2.4.2002, faktúrou č. 120275

splatnou 22.4.2002, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, nájomnou

zmluvou č. 004/2003 z 1.1.2003, prílohou č. 1 k nájomnej zmluve ako aj ďalším spisovým

materiálom.

Zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. zo dňa

18.8.2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil

žalobcu. Predmetom kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, bol predaj

technologického zariadenia, špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške

854 700 Sk bez DPH. Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 004/2003 uzavretú dňa

1.1.2003 medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou

prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria

vlastníkovi. Ide o hmotný a investičný majetok podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1

zmluvy. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v prvom bode zmluvy zaplatí

nájomné vo výške 1 344 000 Sk ročne bez DPH.

Súd ďalej s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1, § 15 ods. 4 písm. c/ a § 15 ods. 5

o konkurze a vyrovnaní konštatoval, že kapitálové a personálne

prepojenie účastníkov zmluvy sa vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu

z obchodného registra žalovaného bola spoločníkom žalovaného v čase uzavretia predmetnej

kúpnej zmluvy Ing. Z. V. a M., spoločnosť s ručením obmedzeným M.. Konateľom

žalovaného bola Ing. Z. V..

Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu P. Č. ml., Mgr.

P. Č. a konateľom úpadcu Mgr. P. Č.. Z uvedeného nevyplývajú skutočnosti, uvádzané

žalobcom o kapitálovom a personálnom prepojení úpadcu a žalovaného. Súd tiež poukázal na

skutočnosť, že právny zástupca žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý

sa týka tých istých účastníkov a takmer totožného predmetu sporu uviedol, že v danom

prípade sa o personálne prepojenie účastníkov zmluvy nejedná, jedná sa len o kapitálové

prepojenie.

V predmetnej veci súd vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 26.3.2013, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -537 z 27.2.2012 /predmetom konania

bolo vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty/, v ktorom sa konštatovalo, že žalovanému

– správcovi konkurznej podstaty sa nepodarilo preukázať, že by za hnuteľný majetok, ktorý

bol predmetom namietaných kúpnych zmlúv, žalobca – G., s. r. o. kúpnu cenu nezaplatil.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať

skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadom neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy a to, že

v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že predmetnou

zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu a ani kapitálové a personálne

prepojenie účastníkov zmluvy. Aj ak došlo medzi žalovaným a úpadcom k započítaniu

určitých platieb – kúpnych cien, toto započítanie zákon nezakazoval, bolo preukázané, že

namiesto hmotného majetku získal úpadca majetok finančný. Aj keď neskôr došlo k prenájmu

hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať

za konanie v rozpore so zákonom. Súd zároveň poukázal aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý

uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého

predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola hodnota

primeraná v čase vykonania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve

v dôsledku tohto právneho úkonu. Žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej

zmluvy aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií

nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota

prijatá predávajúcim bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho

úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani podľa

§ 15 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní svoj nárok neosvedčil, keďže nevedel zaujať

žiadne stanovisko k svojmu tvrdeniu o neprimeranosti kúpnej zmluvy a tiež neosvedčil svoj

nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 15 ods. 4 písm. c/ zákona

o konkurze a vyrovnaní.

Keďže žalobca nepreukázal, že predmetným právnym úkonom – kúpnou zmluvou

došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu a že sa dlžník dostal do úpadku práve

v dôsledku tohto právneho úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania právneho

úkonu už v úpadku, nepreukázal kapitálové ani personálne prepojenie, súd žalobu v časti,

v ktorej žiadal žalobca určiť, že kúpna zmluva č. 22/2002 z 20.8.2002 uzatvorená medzi

úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči konkurzným veriteľom

úpadcu právne neúčinná, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní uviedol, že

krajský súd nebral do úvahy skutočnosť, že právne úkony boli vykonané so spriaznenými

osobami, ktoré boli personálne prepojené a ktoré majetok získali v čase, keď žalobca spĺňal

všetky znaky úpadku. Podľa jeho názoru spôsob platenia kúpnej ceny v hotovosti vyvoláva

opodstatnenú obavu, či reálne došlo k zaplateniu kúpnej ceny a to najmä s ohľadom na

skutočnosť, že žalovaný si tieto finančné prostriedky požičiaval od žalobcu a spätný prenájom

vecí žalobcovi po prevode vlastníckeho práva a platenie nájomného prostredníctvom zápočtu

oproti poskytnutým pôžičkám nie je štandardným postupom subjektu nachádzajúceho sa na

pokraji bankrotu.

Poukázal tiež na súdnu judikatúru, podľa ktorej personálne prepojenie obchodných

spoločností sa neprieči dobrým mravom, ale správanie týchto osôb v obchodných vzťahoch

musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, neodporujúce základným morálnym zásadám

prevládajúcim v spoločnosti, ktoré vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom.

Súd prvého stupňa tiež úplne opomenul skutočnosť, že rozhodnutia, ktorými

prejudikoval svoje rozhodnutie, boli vydané v konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty,

kde súdy posudzovali veci z hľadiska ustanovenia , ktorý

upravuje absolútnu neplatnosť právnych úkonov a to z pohľadu rozporu s dobrými mravmi.

Právne dôsledky predmetnej žaloby sa však opierajú o ustanovenie § 15 zákona

o konkurze a vyrovnaní a v tomto prípade vzhľadom na personálne alebo kapitálové

prepojenie dôkazné bremeno spočíva na žalovanom, ide preto o úplne inú právnu konštrukciu

posudzovania skutkových okolností.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Po preskúmaní veci

v rozsahu namietanom žalobcom sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia / /.

Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalobca namieta nesprávne právne posúdene veci

súdom prvého stupňa / /.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

aplikoval síce správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

Žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. X., uzavretej medzi

úpadcom a žalovaným dňa 2.4.2002, predmetom ktorej bol predaj technologického

zariadenia, s poukazom na ustanovenie o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov.

Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona konkurzný veriteľ alebo správca sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému

veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je

nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.

V zmysle citovaného ustanovenia bolo preto zo strany žalobcu potrebné preukázať, že

napadnutým právnym úkonom dlžníka, inak platnou kúpnou zmluvou, došlo k ukráteniu

pohľadávok konkurzných veriteľov.

K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov nedôjde

vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena

plnenia je ekvivalentná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že dohodnutá

odplata v predmetnej zmluve nezodpovedala hodnote prevádzaného technologického

zariadenia a že je opodstatnená obava, či k jej zaplateniu vôbec došlo. V tejto súvislosti súd

prvého stupňa dôvodne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26.3.2012 v ktorom sa konštatuje, že pri prevodoch technologického

zariadenia, ktoré boli predmetom namietaných kúpnych zmlúv, uzavretých medzi úpadcom

a žalovaným sa úpadcovi nepodarilo preukázať, že kupujúci – G. s. r. o. nezaplatil kúpnu

cenu. Skutočnosť, že úpadca namiesto hmotného majetku získal majetok finančný, preukazujú

príjmové a výdavkové pokladničné doklady.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvého stupňa dostatočne zaoberal aj

ďalšími námietkami žalobcu z hľadiska ustanovenia § 15 ods. 4 zákona o konkurze

a vyrovnaní.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ustanovenia

a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil.

Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania, keďže mu žiadne nevznikli /§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

/.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 29. apríla 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová