Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_52Cbi-79-2004.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cbi/79/2004
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu JUDr. Vladimír Nosko, N. XX, XXX XX I. H., správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Tonhauserom so sídlom Námestie SNP 17, Banská Bystrica proti žalovanému GASTROFIT, s. r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37 897 951, o neúčinnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
V časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“ súd konanie zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žabca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135,76 eur na účet právneho zástupcu žalovaného č. účtu:XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P., a. s. K. L..
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 2.1. 2004, doručenou súdu dňa 13. 1. 2004 domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva č. 18/2002 uzatvorená dňa 2.4. 2002 medzi predávajúcim Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, a kupujúcim GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica, IČO:36 001 988 o prevode vlastníctva k technologickým zariadeniam je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“.
V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča (ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznej podstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. kúpnu zmluvu č. 13/2002 zo dňa 2.4. 2002, ktorej predmetom bol predaj technologického zariadenia špecifikovaného v žalobe. Kúpna cena bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu 854.700,- Sk bez DPH (28.370,84 eur). Úhrada kúpnej ceny sa mala uskutočniť na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná účelovosť takéhoto konania a jednoznačná snaha ukrátiť veriteľa. Uviedol, že ďalším významným faktom ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. Prepojenie medzi spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. a Pivovarom Urpín BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť GASTROFIT, s. r. o. ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď jeho vklad do základného imania predstavuje 2.333.233,75 eur a obchodný podiel, ktorý je upravený rozdielne od vkladu predstavuje 50 % základného imania. Konateľom spoločnosti je S.. K.W., ktorý je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie. Ďalej uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 12. 2001 nikdy nenadobudol účinnosť z dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo výške 2.333.233,75 eur. Technológie, ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy do vlastníctva spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi, čím dochádzalo k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za prenajímané hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená. Ďalej uviedol, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. Tvrdí, že spôsob, akým došlo k oceneniu predmetných technológií nebol správny a technológie boli podhodnotené. Hodnota prijatá predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ 15 ods. 5 ZKV). Uviedol, že úpadca neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby spotrebných daní, DPH, dane zo závislej činnosti, dane z príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo dochádzať k prílevu finančného kapitálu z predaja majetku. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme aj nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Svoj nárok opieral o ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV a § 15 ods. 5 ZKV.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 52 Cbi 79/2004-39 zo dňa 15. 11. 2007 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 52 Cbi 89/2003 z dôvodu, že v uvedenom konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.
Výzvou zo dňa 20. 11. 2007 súd vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 52.560,-Sk s poukazom na petit žaloby s tým, že súdny poplatok v uvedenej výške bol vyrubený za výrok žaloby, ktorou žalobca žiada určiť, že predmetné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca písomným podaním zo dňa 25. 3. 2008 doručeným súdu dňa 2. 4. 2008 vzal návrh na začatie konania v časti, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“ späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Súd pokračoval v konaní po nadobudnutí právoplatnosti konania vedeného pod č. 52 Cbi 89/2003, do skončenia ktorého bolo konanie 52 Cbi 79/04 prerušené.
Žalovaný sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 3. 2004 k žalobe vyjadril. Uviedol, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.051.281,-Sk vrátane DPH (34.896,13 eur) a vyfakturovaná faktúrou č. 120275. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške ceny stanovenej znaleckým posudkom č. 051/2002. Tvrdenie žalobcu o neprimeranosti kúpnej ceny nie je ničím podložené. Kúpna cena bola žalovaným riadne uhradená, a dôkazom toho je príjmový pokladničný doklad č. 188 z 16.4. 2002 na sumu 1.051.281,-Sk / výdavkový pokladničný doklad žalovaného č. 62/02. Výdavkový pokladničný doklad č. 607, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o započítaní je daňovým dokladom o poskytnutí zálohy pre firmu GASTROFIT vo výške 1.050.000,- Sk, ktorú riadne vrátil. Ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že „faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným žalovaným na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom žalovanému“ je ekonomickým a účtovným nezmyslom vychádzajúcim z neznalosti žalobcu. Inštitút započítavania upravuje Občiansky zákonník, ktorý pozná započítanie dohodou zmluvných strán, ktoré ak majú vzájomné pohľadávky, dohodnú sa, že ich pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú sa započítavajú, t. j. zanikajú okamihom uzavretia dohody o započítaní, a to vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Existuje tiež jednostranný zápočet, avšak v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k písomného oznámeniu toho, že k jednostrannému započítaniu došlo, aké pohľadávky boli vzájomne započítané a v akej výške. Žiadne také doklady žalobca nepredložil, naopak žalovaný preukázal riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenými príjmovými pokladničný dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Keďže kúpna cena a splátky nájomného boli riadne zaplatené, čo žalovaný preukázal, je argumentácia žalobcu o fiktívnom predaji účelová a ničím nepreukázaná. Už z poradových čísel pokladničných dokladov u jednej a j u druhej firmy priamo vidieť, že najskôr došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny a potom k poskytnutiu zálohy, ktorá bola riadne vrátená. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby boli prenajímané úpadcovi na základe nájomnej zmluvy č. 004/2003 za nájomné vo výške 112.000,- Sk mesačne bez DPH. Uviedol, že ak by hnuteľné veci zostali vo vlastníctve úpadcu, mesačné odpisy, ktorými sa znižujú aktíva spoločnosti by predstavovali sumu 121.996,80 Sk, to znamená, že výška nájomného bola nižšia ako výška odpisov. Uviedol, že ak by hnuteľné veci zostali vo vlastníctve úpadcu, mesačné odpisy, ktorými sa znižujú aktíva spoločnosti by predstavovali sumu 17.059,60 Sk, to znamená, že výška nájomného bola primeraná (20.000,--Sk mesačne), približne vo výške odpisov. Tvrdenie žalobcu o odčerpávaní finančných prostriedkov z Pivovaru Urpín BB, s. r. o. je teda vyvrátené rovnako ako aj tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov úpadcu. Uvedené hnuteľné veci boli predmetom predaja z toho dôvodu, že Pivovar Urpín BB, s. r. o. plánoval zrušenie prevádzky v Mäsokombináte Zvolen, a preto pristúpil k odpredaju technológie nachádzajúcej sa v Mäsokombináte, ako aj zariadenia na obchodno- prevádzkových jednotkách - predajniach Mäso-údeniny. Uvedené hnuteľné veci nijako nesúviseli s hlavným predmetom činnosti Pivovaru Urpín BB, s. r. o. Nájomné zmluvy boli dočasné, nakoľko naozaj v máji 2003 Pivovar zatvoril prevádzku v MK Zvolen a nájomné zmluvy boli zrušené. Žalobca podľa žalovaného argumentuje ustanovením § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV - personálnym a majetkovým prepojením žalovaného a úpadcu s tým, že rozhodujúce sú skutočnosti uvedené v obchodnom registri a nie domnienky o neúčinnosti prevodu obchodného podielu nepodložené žiadnym dôkazom. V čase, keď došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby, boli spoločníkmi spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. F.. L. I. a spoločnosť MIŽETEK, s . r. o., jediným konateľom bola F.. L. I.. Jediným konateľom úpadcu bol S.. K. P., takže nešlo ani o personálne ani o majetkové prepojenie zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že preukázal, že hnuteľné veci boli predané za zostatkovú cenu, ktorá boli vyššia ako cena stanovená znaleckým posudkom a teda takýmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Úpadca sa v dôsledku takto uskutočneného predaja nedostal do úpadku, čo žalovaný preukazuje súvahou spoločnosti úpadcu k 31. 12. 2001, z ktorej je zrejmé, že aktíva úpadcu boli vyššie ako pasíva, takže majetok úpadcu mal vyššiu hodnotu ako záväzky úpadcu o 100 %.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti, v ktorej žiadal žalobca, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním k späťvzatiu žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného.
Súd ďalej pojednával o návrhu žalobcu, ktorým žiadal určiť, že kúpna zmluva č. 13/2002 uzatvorená dňa 2.4. 2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná.
Na pojednávaní konanom dňa 2.12. 2013 splnomocnená zástupkyňa zástupcu uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu okrem späťvzatia, ktoré bolo učinené predchádzajúcim právnym zástupcom a trvá aj na dôvodoch v žalobe uvádzaných. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že žiada žalobu okrem čiastočného späťvzatia zamietnuť s tým, že sa pridržiava v celom rozsahu písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené k žalobe.
Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou č. 13/2002 zo 2.4. 2002, protokolom o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 2.4. 2002, faktúrou č. 120275 splatnou 22.4. 2002, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, nájomnou zmluvou č. 004/2003 z 1. 1. 2003, prílohou č. 1 k nájomnej zmluve č. 004/2003, ako aj ďalším spisovým materiálom, z ktorého zistil tento skutkový stav:
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Noska.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2004 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 13/2002 uzavretej 2.4.2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.
Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj technologických zariadení špecifikovaných v zmluve. Kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán sumárne vo výške 854.700,- Sk bez DPH. Kúpna cena je splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho.
Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 004/2003 uzavretú dňa 1. 1. 2003 medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria vlastníkovi. Ide o hmotný investičný majetok podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 v tejto zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Prenajímateľ prenecháva predmet nájmu uvedený v bode 1.1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za účelom realizácie činnosti nájomcu. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v prvom bode zmluvy zaplatí nájomné vo výške 1.344.000,-Sk ročne bez DPH. Súčasťou nájomnej zmluvy č. 004/2003 bola príloha č. 1 k zmluve, v ktorej bol uvedený súhrn prenajímaného hmotného investičného majetku, s tým, že sa jednalo o 30 položiek, medzi nimi 14 položiek, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 13/2002 z 2.4. 2002. Zmluvné strany sa v Dodatku č. 1 dohodli na skončení nájmu ku dňu 31.5.2003.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.
Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.
Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola spoločníkom žalovaného v čase uskutočnenia predmetnej kúpnej zmluvy F.. L. I. a MIŽETEK spoločnosť s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola F.. L. I..
Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu K.W. S.., S.. K.W. a konateľom úpadcu S.. K.W.. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o kapitálovom a personálnom prepojení úpadcu a žalovaného. Na dôvažok súd uvádza, že právny zástupca žalobcu v konaní 52Cbi 73/2004 (ktorý sa týka tých istých účastníkov a takmer totožného predmetu sporu) uviedol, že v danom prípade sa o personálne prepojenie účastníkov kúpnej zmluvy nejedná, jedná sa len o kapitálové prepojenie.
Pri rozhodovaní ohľadne neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 13/2002 z 2.4. 2002 súd vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 44/2012-576 z 26. 3. 2013, ktorým Najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi 89/2003-537 z 27. 2. 2012 (jednalo sa o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu). Kde Najvyšší súd ku kúpnym zmluvám, predmet ktorých správca konkurznej podstaty zaradil do konkurznej podstaty s odôvodnením, že sa jedná o neplatné právne úkony uviedol, že „žalovanému - správcovi konkurznej podstaty sa nepodarilo preukázať, že by za hnuteľný majetok, ktorý bol predmetom namietaných kúpnych zmlúv žalobca - GASTROFIT, s. r. o. kúpnu cenu nezaplatil. Skutočnosť, že žalovaný namiesto hmotného majetku získal majetok finančný, preukazujú pokladničné doklady pripojené k jednotlivým kúpnym zmluvám“.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal. Ak aj došlo medzi žalovaným a úpadcom k započítavaniu určitých platieb - kúpnych cien, toto započítavanie zákon nezakazoval, bolo preukázané, že namiesto hmotného majetku získal úpadca majetok finančný. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom. Súd zároveň poukazuje aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 ZKV, podľa ktorého predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola primeraná hodnota v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j. úpadcom bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV žalobca svoj nárok neosvedčil, nakoľko nevedel zaujať žiadne stanovisko k svojmu tvrdeniu ohľadne neprimeranej kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve a tiež neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV.
Keďže žalobca nepreukázal, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právnemu úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal kapitálové ani personálne prepojenie, súd žalobu v časti, v ktorej žiadal žalobca určiť, že predmetná kúpna zmluva č. 13/2002 zo dňa 2.4.2002 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 135,76 eur, t. j. 2 úkony právnej služby á 60,07 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia spolu s prvou poradou s klientom a pojednávanie dňa 2.12. 2013. Zároveň súd priznal žalovanému náhradu režijného paušálu 2 x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Žalovaný si uplatnil úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z. z. vo výške 60,70 eur, keďže podľa uvedeného ustanovenia je 1/13 výpočtového základu suma 60,07 eur a nie 60,70 eur, súd priznal žalovanému za 1 úkon právnej služby sumu 60,07 eur.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.