Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/27/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery

Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: T. spol. s. r. o. Vranov nad Topľou, D. Nacina Ves,

IČO: X. proti ţalovanému: C. a. s., ul. X. B., IČO: X. zastúpený advokátom: Advokátska

kancelária B. s. r. o., D. B., IČO: X. za účasti vedľajších účastníkov na strane

žalovaného: 1/ S. M. B., IČO: X.X. zastúpený advokátom: K. s. r. o., G. P. B., IČO: X. 2/

T.T. a. s., Š. B., IČO: X. zastúpený advokátom: JUDr. O. Z., B., o náhradu škody vo

výške 384 350,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -683 zo dňa 20. februára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -683 zo dňa 20. februára 2014 p o t v r d z u j e .

Ţalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného S. M. B.,

IČO: X. na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 2875,60 eur.

Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného T. a. s. B. náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej súd prvého stupňa) rozsudkom č. k. 17Cb/115/2003-

683 zo dňa 20. 02. 2014 ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť

nahradiť ţalovanému a vedľajším účastníkom trovy konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou voči ţalovanému

náhrady škody vo výške 10 000 Sk s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 06. 03. 2007

ţalobca rozšíril ţalobu na sumu 11 578 930 Sk (384 350,06 eur) a súd uznesením zo dňa

22. 03. 2007 rozšírenie ţaloby pripustil. Na pojednávaní konanom dňa 16. 03. 2011 súd

prvého stupňa pripustil spresnenie ţalobného návrhu, podľa ktorého ţalovaný je povinný

zaplatiť ţalobcovi sumu 384 350,05 eur istiny s 9,07 %-ným úrokom z omeškania od 31. 05.

2003 do zaplatenia.

Ţalobca svoj návrh odôvodnil tým, ţe dňa 09. 10. 1998 nadobudol 110 ks akcií na

meno spoločnosti T.T. a. s., identifikačné číslo emisie: IČO: X. Ţalovaný dňa 10. 12. 1998

zaslal ţalobcovi list, označený ako „Oznámenie o realizácii rozhodnutia o uloţení opatrenia

na nápravu zistených nedostatkov“, v ktorom mu oznámil, ţe na základe rozhodnutia o

uloţení opatrení na nápravu niektorých nedostatkov, ktoré vydalo Ministerstvo financií

Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií SR“) dňa 09. 12. 1998 pod č. j.

43/1998/SAN, uviedol do stavu platného pred 09. 10. 1998 evidenciu účtu majiteľa -

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo hospodárstva SR“),

ako aj evidenciu registra emitenta - T.T. a. s. B.. Prílohou tohto oznámenia bol zmenový výpis

z účtu majiteľa - ţalobcu, zo dňa 10. 12. 1998, na ktorom sa údaj o tom, ţe ţalobca je

majiteľom 98 ks akcií na meno obchodnej spoločnosti T.T. a. s. B., uţ nenachádzal.

Rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 09. 12. 1998, č. j. 043/1998/SAN bolo v

konaní o preskúmanie správneho rozhodnutia zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp. zn. zo dňa

28. 05. 2002. Ţalobca listom zo dňa 11. 06. 2002 vyzval ţalovaného, aby na účte majiteľa

cenných papierov zaevidoval stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií

SR zo dňa 09. 12. 1998 a tento údaj zaevidoval aj v registri emitenta T.T. a. s. B.. Úrad pre

finančný trh, ako orgán vykonávajúci dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového

trhu a poisťovníctva, listom zo dňa 08. 11. 2002 ţalobcovi oznámil, ţe z dôvodu zmeny

podoby akcií spoločnosti T.T. a. s. B. zo zaknihovaných na listinné, ţiadosti ţalobcu nie je

moţné vyhovieť. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na ustanovenia § 163 ods. 6 zákona č.

o cenných papieroch a investičných sluţbách a zákona

č. o cenných papieroch, podľa ktorého je stredisko povinné evidovať

zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v

rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Ţalovaný - C. bol teda povinný uviesť účet majiteľa

cenných papierov - ţalobcu, do stavu platného pred dňom vykonania zmeny (rozhodnutím

Ministerstva financií SR zo dňa 09. 12. 1998, č. j. 043/1998/SAN, zrušené rozsudkom NS SR

sp. zn. zo dňa 28. 05. 2002), podľa zrušeného rozhodnutia. Podľa názoru ţalobcu

ţalovaný porušil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá

Zb. o cenných papieroch. Ţalobca mal vedomosť, ţe obchodná spoločnosť T.T. a. s. B.

vyplácala dividendy akcionárom, avšak ţalobcovi ich výška nie je známa. Ţalobca teda ţiadal

náhradu škody voči ţalovanému, ktorá mu vznikla nevyplatením dividend v roku 2002,

pôvodne v sume 10 000 Sk. Súčasťou pôvodného návrhu bol aj 13%-ný p. a. úrok z

omeškania z dlţnej sumy od doručenia ţaloby do zaplatenia.

Ţalovaný vo vzťahu ku škode, resp. ušlému zisku, ktorého sa ţalobca v konaní

domáha, vyslovil názor, ţe ţalobca nielenţe nepreukázal v akej výške spoločnosť T.T. a. s. B.

za rok 2002 vyplácala svojim akcionárom dividendy, ale z článku uvedeného v

Hospodárskych novinách dňa 15. 08. 2003, ktorý ţalobca zaloţil do spisu ako jediný dôkaz

na preukázanie tejto skutočnosti, jednoznačne nevyplýva, ţe akciová spoločnosť T.T. a. s. B.

za rok 2002 svojim akcionárom dividendy vôbec vyplácala. Vzhľadom k tomu ţalovaný

ţiadal ţalobu v celom rozsahu zamietnuť a ţalobcovi uloţiť povinnosť uhradiť ţalovanému

trovy konania.

Právoplatným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo

202/2007 z 29. 11. 2007 bol pripustený vstup Slovenskej republiky – Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného. Ďalším uznesením sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

24. 03. 2010, súd prvého stupňa návrh ţalobcu zo dňa 13. 11. 2009 na prerušenie konania

zamietol a uznesením sp. zn. zo dňa 23. 03. 2011, právoplatným dňa 13. 05.

2013 pripustil, aby do konania vstúpil na strane ţalovaného vedľajší účastník T. a. s. B..

Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku ďalej vyplýva, ţe písomným podaním, súdu

doručeným dňa 16. 07. 2013, ţalobca opätovne navrhol prerušenie konania z dôvodu konania

Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa má riešiť otázka vlastníctva 110 ks akcií

spoločnosti T. a. s. B., ktoré nadobudol ţalobca. V rámci skúmania podmienok konania bolo

konajúcim súdom zistené, ţe o sťaţnosti ţalobcu bolo rozhodnuté uznesením ÚS SR pod č. k.

-18 zo dňa 28. 11. 2011 tak, ţe sťaţnosť spoločnosti T. s. r. o. V. bola

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvého stupňa

uznesením č. k. zo dňa 24. 07. 2013 návrh na prerušenie konania ako

nedôvodný zamietol. Keďţe ţalobca namietal, ţe predmetné uznesenie neobdrţal, súd mu

uznesenie opätovne zaslal a toto následne nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2014.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, ţe predmetom sporu je náhrada škody vo výške

384 350,06 eur istiny s 9,07 %-ným úrokom z omeškania odo dňa doručenia uznesenia

o pripustení zmeny ţaloby. Uvedená škoda podľa tvrdenia ţalobcu predstavuje dividendy za

účtovný rok 2002, ktoré mu ako majiteľovi 110 ks akcií spoločnosti T. a. s. B. v dôsledku

protiprávnych úkonov ţalovaného neboli vyplatené. Podľa tvrdenia ţalobcu dňa 09. 12. 1998

ţalovaný v rozpore so zákonom vykonal zápis na ťarchu účtu ţalobcu a tieţ v registri

emitenta T. a. s. tak, ţe na účte ţalobcu neostali ţiadne akcie spoločnosti T. a. s. a ţalobca bol

vymazaný z registra emitenta T. a. s.. Po doručení právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu

SR č. k. zo dňa 28. 05. 2002 ţalovaný nerešpektoval záväzné ustanovenie § 64

o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a neobnovil zápis

o vlastníctve 110 ks akcií T.T. a. s. na účte ţalobcu a zápis ţalobcu v registri emitenta T. a. s..

Obchodná spoločnosť T. a. s. nevyplatila ţalobcovi dividendy za účtovný rok 2002 z dôvodu,

ţe ţalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov, ktorý pri listinných akciách na meno vedie

v zmysle ţalovaný. V dôsledku protiprávneho

konania ţalovaného bol ţalobca zbavený všetkých akcionárskych práv spojených s

vlastníctvom 110 ks akcií obchodnej spoločnosti T. a. s.. Ţalobcovi ako akcionárovi

spoločnosti T. a. s. B. by boli za účtovný rok 2002 vyplatené dividendy vo výške 11 578 930

Sk, t. j. 384 350,06 eur istiny.

Súd prvého stupňa uviedol, ţe v zmysle § 373 a nasl., § 374 ods. 1 Obchodného

zákonníka (ďalej len „ObchZ“), pre splnenie zodpovednosti za škodu je potrebné splnenie

troch zákonných podmienok, a to porušenie zmluvnej alebo právnej povinnosti, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V predmetnej

veci dospel k záveru, ţe ţalobca sa nikdy nestal akcionárom spoločnosti T. a. s. B., čiţe u

ţalobcu absentuje aktívna legitimácia na uplatnenie akýchkoľvek akcionárskych práv. Podľa

názoru súdu exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko akcie

T. a. s. mohli byť v čase exekučného prevodu len vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Vzhľadom na túto skutočnosť akýkoľvek prevod bol v danom prípade vylúčený podľa čl. 20

odseku 4 , podľa ktorého zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok

okrem majetku, ktorý je uvedený v nevyhnutný na zabezpečenie potrieb

spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môţe byť iba vo

vlastníctve štátu. Podľa o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby, akýkoľvek prevod štátnych akcií je moţný len na základe

privatizácie. S poukázaním na o strategických podnikoch

prvostupňový súd uviedol, ţe predmetom privatizácie nemôţu byť akcie T. a. s. a S. a. s. B.,

ktorých drţiteľom je štát alebo fond. Exekučný prevod akcií T. a. s. bol preto podľa § 37 ods.

2 (ďalej len „“) absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej

uviedol, ţe podľa § 114 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciou nie je moţné

postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa

osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Exekučný prevod akcií T. a. s. je preto absolútne

neplatným právnym úkonom aj podľa , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom. V prípade listinných akcií môţe akcionár preukázať, ţe je akcionárom, predloţením

akcie alebo zápisom v zozname akcionárov. Podľa názoru súdu neexistuje rozhodnutie súdu,

ktoré by určilo, ţe ţalobca nadobudol akcie T. a. s. B.. Po zhrnutí vyššie uvedených zistení

súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe v čase výplaty dividend je, alebo bol

akcionárom spoločnosti T. a. s. B., teda mal právo podľa § 178 ObchZ na dividendy z akcií T.

a. s., a preto mu vznikla škoda vo výške nevyplatených dividend z akcií T. a. s. B.. Ţalobca

teda v konaní nepreukázal, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť voči ţalobcovi, ktorá mu

vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona, rovnako nepreukázal, ţe medzi porušením povinnosti

ţalovaným a vznikom škody na strane ţalobcu existuje príčinná súvislosť, t. j. ţe k

nevyplateniu dividend z akcií T. a. s. B. ţalobcovi došlo v dôsledku porušenia zákonnej alebo

zmluvnej povinnosti ţalovaného. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu

veci súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť úspešnému

ţalovanému a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného trovy konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

ţalobca argumentujúc odvolacím dôvodom podľa , teda ţe

v konaní došlo k vade uvedenej v Tvrdil, ţe mu ako účastníkovi

konania bola postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. Ďalej uviedol, ţe rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

).

V dôvodoch odvolania poukázal na to, ţe dňa 14. 10. 2013 podal súdu okrem návrhu

na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 28Cb/l 12/2002 aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom

na deň 17. 10. 2013 so ţiadosťou o jeho odročenie na neskorší termín z dôvodu, aby súd

najprv rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pojednávanie

vytýčené na deň 17. 10. 2013 odročil a vytýčil pojednávanie na deň 12. 12. 2013. Ţalobca

listom zo dňa 04. 12. 2013 ospravedlnil neúčasť aj na tomto pojednávaní a ţiadal

pojednávanie odročiť na neskorší termín. Upozornil prvostupňový súd, ţe doposiaľ

nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013. V nadväznosti na to

prvostupňový súd ţalobcovi dňa 19. 12. 2013 druhýkrát doručil uznesenie č. k.

-635 zo dňa 24. 07. 2013, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.

Ţalobca súdu vytkol, ţe predmetným uznesením rozhodol o jeho návrhu na prerušenie

konania zo dňa 16. 07. 2013, avšak stále nie o jeho návrhu zo dňa 14. 10. 2013. Po odročení

pojednávania vytýčeného na deň 12. 12. 2013 bolo ţalobcovi dňa 28. 01. 2014 doručené

predvolanie na pojednávanie na deň 20. 02. 2014. Ţalobca sa ospravedlnil aj z tohto

pojednávania, napriek tomu súd v uvedený deň pojednával a vo veci samej aj rozhodol.

Vo vzťahu k tejto skutočnosti ţalobca namietal, ţe súd na pojednávaní dňa 20. 02. 2014 konal

v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe z neúčasti na pojednávaní sa písomne ospravedlnil (dňa

18. 02. 2014) a súčasne poţiadal o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu, za ktorú

označil nerozhodnutie súdu o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013.

Poukázal aj na nesprávne konštatovanie súdu na strane štyri odsek tri odôvodnenia rozsudku

o tom, ţe o návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením zo dňa 24. 07. 2013,

právoplatným dňa 03. 01. 2014, avšak bez toho, ţe by bol spomenul, ţe ţalobca podal návrh

na prerušenie konania aj dňa 14. 10. 2013, o ktorom doteraz vôbec nerozhodol. Ţalobca má

za to, ţe postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť pred ním konať, pretoţe súd

rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe boli splnené podmienky na odročenie

pojednávania. Zároveň namietal, ţe súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, ţe bolo

o obidvoch jeho návrhoch na prerušenie konania (tak zo dňa 16. 07. 2013, ako aj zo dňa

14. 10. 2013) rozhodnuté, aj keď z obsahu spisu je zrejmé, ţe o návrhu na prerušenie konania

zo dňa 14. 10. 2013 do dnešného dňa nerozhodol.

Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný a vedľajší účastníci na strane ţalovaného v písomných vyjadreniach

k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si

uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení, ţe

odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal vec v rozsahu

podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd mu ako účastníkovi konania odňal moţnosť pred

ním konať, čo je prípustným odvolacím dôvodom v zmysle

v spojení s ustanovením K vade v zmysle uvedeného

ustanovenia podľa jeho tvrdenia došlo postupom súdu prvého stupňa, ktorý napriek tomu, ţe

ţalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uskutočnenom 20. 2. 2014

z dôleţitého dôvodu, ktorým bola procesná prekáţka, ţe súd nerozhodol o návrhu ţalobcu na

prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013 a existovali tak dôvody na odročenie pojednávania,

vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti ţalobcu.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť

však o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník pred

súdom mohol uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Podľa , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa , pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie

pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom

mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie

pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to moţné uvedenie

elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh

posúdil.

Ak súd zistí, ţe existuje dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného

odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,

keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo

poznamená v spise ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal a rozhodol na

pojednávaní nariadenom 20. februára 2014, ktorého sa ţalobca nezúčastnil a svoju

neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu 19. februára 2014, v ktorom

zároveň ţiadal odročenie pojednávania s odôvodnením, ţe súd doposiaľ nerozhodol o jeho

návrhu zo dňa 14. 10. 2013 doručenom súdu 17. 10. 2013 na prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb

112/2002. Uvedenú skutočnosť povaţoval za procesnú prekáţku nariadeného pojednávania.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa neodňal ţalobcovi moţnosť

konať pred súdom tým, ţe prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 20. 2. 2014 bez jeho

prítomnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť súdu

pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Zároveň umoţňuje súdu vec prejednať aj

v neprítomnosti účastníka za podmienky (predpokladu) riadneho predvolania

a nedostatku ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Dôleţitosť dôvodu

posudzuje súd s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Skutočnosť, ţe

ţalobca navrhol fakultatívne prerušenie konania v zmysle nie je

takým dôleţitým dôvodom aký má na mysli citované ustanovenie , na

ktorý mal súd prihliadnuť a pojednávanie odročiť. Podanie návrhu na prerušenie konania

nebránilo ţalobcovi zúčastniť sa nariadeného pojednávania a jeho úvahy o dôsledkoch

kladného či zamietavého rozhodnutia súdu o tomto návrhu nie sú významné z hľadiska

posúdenia dôleţitosti dôvodu na odročenie pojednávania. Odvolací dôvod v zmysle § 205

ods. 2 písm. a/ O. s .p. v spojení s ustanovením nie je preto

opodstatnený.

Ţalobca tieţ namietal, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď

uviedol, ţe rozhodol o návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013, aj keď z obsahu

spisu je zrejmé, ţe o ňom nerozhodol. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, ţe

procesné pochybenie súdu prvého stupňa, spočívajúce v absencii rozhodnutia o návrhu na

prerušenie konania pred meritórnym rozhodnutím, nemoţno povaţovať za nesprávne právne

posúdenie veci. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo

skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepouţil

správny predpis alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver. Predmetom

konania je nárok na náhradu škody. Ţalobca v odvolaní nenamietal správnosť aplikácie

právnej normy súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav ale poukázal na procesné

pochybenie, v dôsledku čoho opodstatnenosť odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2

písm. f/ nie je daná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa v spojení

s a vedľajšiemu účastníkovi: Slovenská republika - Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky na strane úspešného ţalobcu priznal náhradu trov konania,

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 2 875,60 eur. Advokátovi

patrí odmena za dva úkony právnej sluţby – rokovanie s klientom 21. 4. 2014 a písomné

vyjadrenie k odvolaniu z 24. 4. 2014 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. b/, c/

vyhlášky č. vo výške 1 190,13 eur za jeden úkon a paušálna náhrada hotových

výdavkov dvakrát po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Advokát je platiteľom

dane z pridanej hodnoty (DPH), preto mu v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky patrí odmena

a náhrady zvýšené o DPH (20%) , čo predstavuje 479,26 eur. Ţalovanému a ďalšiemu

vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

s poukázaním na ustanovenie z dôvodu, ţe trovy právneho zastúpenia

neboli vyčíslené a iné trovy zo spisu nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave, 29. apríla 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová