Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
977/398938.4f771e.pdf
PDF · 141.34 KB
No categories available
4Obo/27/2014
Najvyšší súd 4Obo/27/2014
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery
Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: T. spol. s. r. o. Vranov nad Topľou, D. Nacina Ves,
IČO: X. proti ţalovanému: C. a. s., ul. X. B., IČO: X. zastúpený advokátom: Advokátska
kancelária B. s. r. o., D. B., IČO: X. za účasti vedľajších účastníkov na strane
žalovaného: 1/ S. M. B., IČO: X.X. zastúpený advokátom: K. s. r. o., G. P. B., IČO: X. 2/
T.T. a. s., Š. B., IČO: X. zastúpený advokátom: JUDr. O. Z., B., o náhradu škody vo
výške 384 350,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 17Cb/115/2003-683 zo dňa 20. februára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 17Cb/115/2003-683 zo dňa 20. februára 2014 p o t v r d z u j e .
Ţalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného S. M. B.,
IČO: X. na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 2875,60 eur.
Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného T. a. s. B. náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave (ďalej súd prvého stupňa) rozsudkom č. k. 17Cb/115/2003-
683 zo dňa 20. 02. 2014 ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť
nahradiť ţalovanému a vedľajším účastníkom trovy konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou voči ţalovanému
náhrady škody vo výške 10 000 Sk s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 06. 03. 2007
ţalobca rozšíril ţalobu na sumu 11 578 930 Sk (384 350,06 eur) a súd uznesením zo dňa
22. 03. 2007 rozšírenie ţaloby pripustil. Na pojednávaní konanom dňa 16. 03. 2011 súd
prvého stupňa pripustil spresnenie ţalobného návrhu, podľa ktorého ţalovaný je povinný
zaplatiť ţalobcovi sumu 384 350,05 eur istiny s 9,07 %-ným úrokom z omeškania od 31. 05.
2003 do zaplatenia.
Ţalobca svoj návrh odôvodnil tým, ţe dňa 09. 10. 1998 nadobudol 110 ks akcií na
meno spoločnosti T.T. a. s., identifikačné číslo emisie: IČO: X. Ţalovaný dňa 10. 12. 1998
zaslal ţalobcovi list, označený ako „Oznámenie o realizácii rozhodnutia o uloţení opatrenia
na nápravu zistených nedostatkov“, v ktorom mu oznámil, ţe na základe rozhodnutia o
uloţení opatrení na nápravu niektorých nedostatkov, ktoré vydalo Ministerstvo financií
Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií SR“) dňa 09. 12. 1998 pod č. j.
43/1998/SAN, uviedol do stavu platného pred 09. 10. 1998 evidenciu účtu majiteľa -
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo hospodárstva SR“),
ako aj evidenciu registra emitenta - T.T. a. s. B.. Prílohou tohto oznámenia bol zmenový výpis
z účtu majiteľa - ţalobcu, zo dňa 10. 12. 1998, na ktorom sa údaj o tom, ţe ţalobca je
majiteľom 98 ks akcií na meno obchodnej spoločnosti T.T. a. s. B., uţ nenachádzal.
Rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 09. 12. 1998, č. j. 043/1998/SAN bolo v
konaní o preskúmanie správneho rozhodnutia zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp. zn. 4 Sţ 143/01 zo dňa
28. 05. 2002. Ţalobca listom zo dňa 11. 06. 2002 vyzval ţalovaného, aby na účte majiteľa
cenných papierov zaevidoval stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií
SR zo dňa 09. 12. 1998 a tento údaj zaevidoval aj v registri emitenta T.T. a. s. B.. Úrad pre
finančný trh, ako orgán vykonávajúci dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového
trhu a poisťovníctva, listom zo dňa 08. 11. 2002 ţalobcovi oznámil, ţe z dôvodu zmeny
podoby akcií spoločnosti T.T. a. s. B. zo zaknihovaných na listinné, ţiadosti ţalobcu nie je
moţné vyhovieť. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na ustanovenia § 163 ods. 6 zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a § 56 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého je stredisko povinné evidovať
zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v
rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Ţalovaný - C. bol teda povinný uviesť účet majiteľa
cenných papierov - ţalobcu, do stavu platného pred dňom vykonania zmeny (rozhodnutím
Ministerstva financií SR zo dňa 09. 12. 1998, č. j. 043/1998/SAN, zrušené rozsudkom NS SR
sp. zn. 4 Sţ 143/01 zo dňa 28. 05. 2002), podľa zrušeného rozhodnutia. Podľa názoru ţalobcu
ţalovaný porušil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá § 56 ods. 1 písm. a/ zákona č. 600/1992
Zb. o cenných papieroch. Ţalobca mal vedomosť, ţe obchodná spoločnosť T.T. a. s. B.
vyplácala dividendy akcionárom, avšak ţalobcovi ich výška nie je známa. Ţalobca teda ţiadal
náhradu škody voči ţalovanému, ktorá mu vznikla nevyplatením dividend v roku 2002,
pôvodne v sume 10 000 Sk. Súčasťou pôvodného návrhu bol aj 13%-ný p. a. úrok z
omeškania z dlţnej sumy od doručenia ţaloby do zaplatenia.
Ţalovaný vo vzťahu ku škode, resp. ušlému zisku, ktorého sa ţalobca v konaní
domáha, vyslovil názor, ţe ţalobca nielenţe nepreukázal v akej výške spoločnosť T.T. a. s. B.
za rok 2002 vyplácala svojim akcionárom dividendy, ale z článku uvedeného v
Hospodárskych novinách dňa 15. 08. 2003, ktorý ţalobca zaloţil do spisu ako jediný dôkaz
na preukázanie tejto skutočnosti, jednoznačne nevyplýva, ţe akciová spoločnosť T.T. a. s. B.
za rok 2002 svojim akcionárom dividendy vôbec vyplácala. Vzhľadom k tomu ţalovaný
ţiadal ţalobu v celom rozsahu zamietnuť a ţalobcovi uloţiť povinnosť uhradiť ţalovanému
trovy konania.
Právoplatným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo
202/2007 z 29. 11. 2007 bol pripustený vstup Slovenskej republiky – Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
ţalovaného. Ďalším uznesením sp. zn. 17 Cb 115/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24. 03. 2010, súd prvého stupňa návrh ţalobcu zo dňa 13. 11. 2009 na prerušenie konania
zamietol a uznesením sp. zn. 17 Cb 115/2003 zo dňa 23. 03. 2011, právoplatným dňa 13. 05.
2013 pripustil, aby do konania vstúpil na strane ţalovaného vedľajší účastník T. a. s. B..
Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku ďalej vyplýva, ţe písomným podaním, súdu
doručeným dňa 16. 07. 2013, ţalobca opätovne navrhol prerušenie konania z dôvodu konania
Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa má riešiť otázka vlastníctva 110 ks akcií
spoločnosti T. a. s. B., ktoré nadobudol ţalobca. V rámci skúmania podmienok konania bolo
konajúcim súdom zistené, ţe o sťaţnosti ţalobcu bolo rozhodnuté uznesením ÚS SR pod č. k.
I. ÚS 573/2012-18 zo dňa 28. 11. 2011 tak, ţe sťaţnosť spoločnosti T. s. r. o. V. bola
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvého stupňa
uznesením č. k. 17 Cb 115/2003 zo dňa 24. 07. 2013 návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol. Keďţe ţalobca namietal, ţe predmetné uznesenie neobdrţal, súd mu
uznesenie opätovne zaslal a toto následne nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2014.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, ţe predmetom sporu je náhrada škody vo výške
384 350,06 eur istiny s 9,07 %-ným úrokom z omeškania odo dňa doručenia uznesenia
o pripustení zmeny ţaloby. Uvedená škoda podľa tvrdenia ţalobcu predstavuje dividendy za
účtovný rok 2002, ktoré mu ako majiteľovi 110 ks akcií spoločnosti T. a. s. B. v dôsledku
protiprávnych úkonov ţalovaného neboli vyplatené. Podľa tvrdenia ţalobcu dňa 09. 12. 1998
ţalovaný v rozpore so zákonom vykonal zápis na ťarchu účtu ţalobcu a tieţ v registri
emitenta T. a. s. tak, ţe na účte ţalobcu neostali ţiadne akcie spoločnosti T. a. s. a ţalobca bol
vymazaný z registra emitenta T. a. s.. Po doručení právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. k. 4 Sţ 143/01 zo dňa 28. 05. 2002 ţalovaný nerešpektoval záväzné ustanovenie § 64
zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a neobnovil zápis
o vlastníctve 110 ks akcií T.T. a. s. na účte ţalobcu a zápis ţalobcu v registri emitenta T. a. s..
Obchodná spoločnosť T. a. s. nevyplatila ţalobcovi dividendy za účtovný rok 2002 z dôvodu,
ţe ţalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov, ktorý pri listinných akciách na meno vedie
v zmysle § 99 ods. 3 písm. i/ zákona č. 566/2001 Z. z. ţalovaný. V dôsledku protiprávneho
konania ţalovaného bol ţalobca zbavený všetkých akcionárskych práv spojených s
vlastníctvom 110 ks akcií obchodnej spoločnosti T. a. s.. Ţalobcovi ako akcionárovi
spoločnosti T. a. s. B. by boli za účtovný rok 2002 vyplatené dividendy vo výške 11 578 930
Sk, t. j. 384 350,06 eur istiny.
Súd prvého stupňa uviedol, ţe v zmysle § 373 a nasl., § 374 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObchZ“), pre splnenie zodpovednosti za škodu je potrebné splnenie
troch zákonných podmienok, a to porušenie zmluvnej alebo právnej povinnosti, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V predmetnej
veci dospel k záveru, ţe ţalobca sa nikdy nestal akcionárom spoločnosti T. a. s. B., čiţe u
ţalobcu absentuje aktívna legitimácia na uplatnenie akýchkoľvek akcionárskych práv. Podľa
názoru súdu exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko akcie
T. a. s. mohli byť v čase exekučného prevodu len vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Vzhľadom na túto skutočnosť akýkoľvek prevod bol v danom prípade vylúčený podľa čl. 20
odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok
okrem majetku, ktorý je uvedený v čl. 4 ústavy nevyhnutný na zabezpečenie potrieb
spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môţe byť iba vo
vlastníctve štátu. Podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby, akýkoľvek prevod štátnych akcií je moţný len na základe
privatizácie. S poukázaním na § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. o strategických podnikoch
prvostupňový súd uviedol, ţe predmetom privatizácie nemôţu byť akcie T. a. s. a S. a. s. B.,
ktorých drţiteľom je štát alebo fond. Exekučný prevod akcií T. a. s. bol preto podľa § 37 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej
uviedol, ţe podľa § 114 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciou nie je moţné
postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa
osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Exekučný prevod akcií T. a. s. je preto absolútne
neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. V prípade listinných akcií môţe akcionár preukázať, ţe je akcionárom, predloţením
akcie alebo zápisom v zozname akcionárov. Podľa názoru súdu neexistuje rozhodnutie súdu,
ktoré by určilo, ţe ţalobca nadobudol akcie T. a. s. B.. Po zhrnutí vyššie uvedených zistení
súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe v čase výplaty dividend je, alebo bol
akcionárom spoločnosti T. a. s. B., teda mal právo podľa § 178 ObchZ na dividendy z akcií T.
a. s., a preto mu vznikla škoda vo výške nevyplatených dividend z akcií T. a. s. B.. Ţalobca
teda v konaní nepreukázal, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť voči ţalobcovi, ktorá mu
vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona, rovnako nepreukázal, ţe medzi porušením povinnosti
ţalovaným a vznikom škody na strane ţalobcu existuje príčinná súvislosť, t. j. ţe k
nevyplateniu dividend z akcií T. a. s. B. ţalobcovi došlo v dôsledku porušenia zákonnej alebo
zmluvnej povinnosti ţalovaného. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu
veci súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť úspešnému
ţalovanému a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného trovy konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
ţalobca argumentujúc odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda ţe
v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Tvrdil, ţe mu ako účastníkovi
konania bola postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. Ďalej uviedol, ţe rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.).
V dôvodoch odvolania poukázal na to, ţe dňa 14. 10. 2013 podal súdu okrem návrhu
na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 28Cb/l 12/2002 aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom
na deň 17. 10. 2013 so ţiadosťou o jeho odročenie na neskorší termín z dôvodu, aby súd
najprv rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pojednávanie
vytýčené na deň 17. 10. 2013 odročil a vytýčil pojednávanie na deň 12. 12. 2013. Ţalobca
listom zo dňa 04. 12. 2013 ospravedlnil neúčasť aj na tomto pojednávaní a ţiadal
pojednávanie odročiť na neskorší termín. Upozornil prvostupňový súd, ţe doposiaľ
nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013. V nadväznosti na to
prvostupňový súd ţalobcovi dňa 19. 12. 2013 druhýkrát doručil uznesenie č. k.
17Cb/115/2003-635 zo dňa 24. 07. 2013, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.
Ţalobca súdu vytkol, ţe predmetným uznesením rozhodol o jeho návrhu na prerušenie
konania zo dňa 16. 07. 2013, avšak stále nie o jeho návrhu zo dňa 14. 10. 2013. Po odročení
pojednávania vytýčeného na deň 12. 12. 2013 bolo ţalobcovi dňa 28. 01. 2014 doručené
predvolanie na pojednávanie na deň 20. 02. 2014. Ţalobca sa ospravedlnil aj z tohto
pojednávania, napriek tomu súd v uvedený deň pojednával a vo veci samej aj rozhodol.
Vo vzťahu k tejto skutočnosti ţalobca namietal, ţe súd na pojednávaní dňa 20. 02. 2014 konal
v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe z neúčasti na pojednávaní sa písomne ospravedlnil (dňa
18. 02. 2014) a súčasne poţiadal o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu, za ktorú
označil nerozhodnutie súdu o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013.
Poukázal aj na nesprávne konštatovanie súdu na strane štyri odsek tri odôvodnenia rozsudku
o tom, ţe o návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením zo dňa 24. 07. 2013,
právoplatným dňa 03. 01. 2014, avšak bez toho, ţe by bol spomenul, ţe ţalobca podal návrh
na prerušenie konania aj dňa 14. 10. 2013, o ktorom doteraz vôbec nerozhodol. Ţalobca má
za to, ţe postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť pred ním konať, pretoţe súd
rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe boli splnené podmienky na odročenie
pojednávania. Zároveň namietal, ţe súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, ţe bolo
o obidvoch jeho návrhoch na prerušenie konania (tak zo dňa 16. 07. 2013, ako aj zo dňa
14. 10. 2013) rozhodnuté, aj keď z obsahu spisu je zrejmé, ţe o návrhu na prerušenie konania
zo dňa 14. 10. 2013 do dnešného dňa nerozhodol.
Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaný a vedľajší účastníci na strane ţalovaného v písomných vyjadreniach
k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si
uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe
odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec v rozsahu
podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.)
a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd mu ako účastníkovi konania odňal moţnosť pred
ním konať, čo je prípustným odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. K vade v zmysle uvedeného
ustanovenia podľa jeho tvrdenia došlo postupom súdu prvého stupňa, ktorý napriek tomu, ţe
ţalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uskutočnenom 20. 2. 2014
z dôleţitého dôvodu, ktorým bola procesná prekáţka, ţe súd nerozhodol o návrhu ţalobcu na
prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013 a existovali tak dôvody na odročenie pojednávania,
vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti ţalobcu.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť
však o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník pred
súdom mohol uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu
o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1, 2 O. s. p. pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov.
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie
pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to moţné uvedenie
elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh
posúdil.
Ak súd zistí, ţe existuje dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného
odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo
poznamená v spise (§ 119 ods. 4 O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal a rozhodol na
pojednávaní nariadenom 20. februára 2014, ktorého sa ţalobca nezúčastnil a svoju
neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu 19. februára 2014, v ktorom
zároveň ţiadal odročenie pojednávania s odôvodnením, ţe súd doposiaľ nerozhodol o jeho
návrhu zo dňa 14. 10. 2013 doručenom súdu 17. 10. 2013 na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb
112/2002. Uvedenú skutočnosť povaţoval za procesnú prekáţku nariadeného pojednávania.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa neodňal ţalobcovi moţnosť
konať pred súdom tým, ţe prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 20. 2. 2014 bez jeho
prítomnosti. Z citovaného ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vyplýva povinnosť súdu
pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Zároveň umoţňuje súdu vec prejednať aj
v neprítomnosti účastníka za podmienky (predpokladu) riadneho predvolania
a nedostatku ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Dôleţitosť dôvodu
posudzuje súd s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Skutočnosť, ţe
ţalobca navrhol fakultatívne prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nie je
takým dôleţitým dôvodom aký má na mysli citované ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p., na
ktorý mal súd prihliadnuť a pojednávanie odročiť. Podanie návrhu na prerušenie konania
nebránilo ţalobcovi zúčastniť sa nariadeného pojednávania a jeho úvahy o dôsledkoch
kladného či zamietavého rozhodnutia súdu o tomto návrhu nie sú významné z hľadiska
posúdenia dôleţitosti dôvodu na odročenie pojednávania. Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. a/ O. s .p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je preto
opodstatnený.
Ţalobca tieţ namietal, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď
uviedol, ţe rozhodol o návrhu na prerušenie konania zo dňa 14. 10. 2013, aj keď z obsahu
spisu je zrejmé, ţe o ňom nerozhodol. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, ţe
procesné pochybenie súdu prvého stupňa, spočívajúce v absencii rozhodnutia o návrhu na
prerušenie konania pred meritórnym rozhodnutím, nemoţno povaţovať za nesprávne právne
posúdenie veci. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepouţil
správny predpis alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver. Predmetom
konania je nárok na náhradu škody. Ţalobca v odvolaní nenamietal správnosť aplikácie
právnej normy súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav ale poukázal na procesné
pochybenie, v dôsledku čoho opodstatnenosť odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2
písm. f/ O. s. p. nie je daná.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi: Slovenská republika - Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky na strane úspešného ţalobcu priznal náhradu trov konania,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 2 875,60 eur. Advokátovi
patrí odmena za dva úkony právnej sluţby – rokovanie s klientom 21. 4. 2014 a písomné
vyjadrenie k odvolaniu z 24. 4. 2014 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. b/, c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1 190,13 eur za jeden úkon a paušálna náhrada hotových
výdavkov dvakrát po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Advokát je platiteľom
dane z pridanej hodnoty (DPH), preto mu v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky patrí odmena
a náhrady zvýšené o DPH (20%) , čo predstavuje 479,26 eur. Ţalovanému a ďalšiemu
vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
s poukázaním na ustanovenie § 151 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, ţe trovy právneho zastúpenia
neboli vyčíslené a iné trovy zo spisu nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave, 29. apríla 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová