Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)45a/397705.3683e5.pdf
PDF · 114.71 KB
No categories available
6Cdo/227/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 227/2013
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej
veci ţalobkyne D., bývajúcej v H.H., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom
v Š.Š., v mene ktorej koná ako konateľka advokátka J., proti ţalovanému Ľ., bývajúcemu
v H.H., zastúpenému advokátskou kanceláriou A. o., v mene ktorej koná ako konateľ advokát
J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 15 C 242/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28.
januára 2013 sp. zn. 23 Co 357/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného z a m i e t a.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 81,46 eur
na účet jej zástupkyne do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Ţalobou podanou na Okresnom súde Galanta 10. 11. 2008 sa ţalobkyňa domáhala
voči ţalovanému určenia, ţe je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu
súp. č. X., postavenému na pozemku parc. č. X.X. zapísanému v katastri nehnuteľností pre
kat. úz. Š. na liste vlastníctva č. X., a to v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu. Uviedla,
ţe so ţalovaným uzavrela dňa 6. 10. 2007 manţelstvo, pričom pred uzavretím manţelstva ţili
spolu asi štyri roky v druhovskom pomere a v tejto dobe začali na pozemku vo vlastníctve
ţalovaného s výstavbou rodinného domu (ďalej len „dom“) s tým, ţe dom spoločne vytvoria,
spoločne ho budú uţívať a bude v ich spoluvlastníctve v rovnakých podieloch.
Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
rozsudkom z 11. októbra 2011 č. k. 15 C 242/2008-490 ţalobu zamietol a rozhodol aj
o trovách konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe medzi účastníkmi došlo síce
k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe domu, no tento právny úkon je neplatný
pre neurčitosť spočívajúcu v absencii jasného vymedzenia spôsobu podieľania sa účastníkov
na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti. Poukázal tieţ na to, ţe z výpovedí svedkov
i ţalobkyne vyplynulo, ţe spoluvlastnícky podiel v jednej polovici mala nadobudnúť aţ
po dokončení výstavby domu, a to darovaním od ţalovaného. Konštatoval aj nedostatok
naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení z dôvodu, ţe jej zámerom
nie je nadobudnúť právo spoluvlastníka, ale domôcť sa finančnej náhrady za spoluvlastnícky
podiel. Vyslovil názor, ţe ţalobkyňa mala podať ţalobu na plnenie – zaplatenie hodnoty
spoluvlastníckeho podielu.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom
z 28. januára 2013 sp. zn. 23 Co 357/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil,
ţe ţalobkyňa a ţalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu
súp. č. X., postavenému na pozemku parc. č. X.X. druh stavby rodinný dom s garáţou,
zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. H. na liste vlastníctva č. X., a to kaţdý
v jednej polovici. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu trov
konania 132,69 eur a 1 965,45 eur na účet jej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, a v rovnakej lehote zaplatiť aj náhradu trov štátu 7,68 eur na účet súdu prvého
stupňa. Zmenu prvostupňového rozsudku súdu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, ţe pre
platnosť dohody o spoločnej výstavbe domu nebolo potrebné, aby jej súčasťou bola aj dohoda
o spôsobe financovania spoločne budovanej nehnuteľnosti. Pre jej platnosť bolo postačujúce,
aby z jej obsahu bolo zrejmé, ţe účastníci chceli zaloţiť spoluvlastnícky vzťah. Uviedol, ţe
zo skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobkyňa
a ţalovaný sa dohodli na spoločnej výstavbe domu, v ktorom budú spoločne bývať. Aj
s prihliadnutím na skutočnosť, ţe účastníci ţili v druhovskom pomere od roku 1998, ţe ich
spoluţitie bolo harmonické a ich vzťah v čase výstavby domu vyústil do uzavretia
manţelstva, vyslovil záver, ţe sledovali zámer zaloţil podielové spoluvlastníctvo k domu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
a aby mu zároveň priznal náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. Dovolanie
odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke platnosti dohody
o spoločnej výstavbe domu, a nesprávnosťou skutkových záverov, z ktorých tento súd
vychádzal. Poukazoval na to, ţe z výpovede samotnej ţalobkyne ako i z výpovedí niektorých
svedkov vyplynulo, ţe ţalobkyňa mala získať spoluvlastnícky podiel k domu v jednej
polovici aţ po jeho dokončení darovaním. Za nesprávne právne posúdenie veci označil aj to,
ţe odvolací súd nekonštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe,
hoci je zrejmé, ţe ţalobkyňa nemá záujem uţívať dom a správať sa ako spoluvlastníčka, ale
má záujem získať hodnotu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu, teda získať takéto
plnenie.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci podľa § 10a ods. 1 O. s. p. ako súd
dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému
rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote
(§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O. s. p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.
Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav
alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci
dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma,
či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel
odvolací súd.
V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe darovacou zmluvou
z 11. 9. 2004 nadobudol ţalovaný vlastnícke právo k pozemku parc. č. X.X. zapísanému v
katastri nehnuteľností pre kat. úz. H. na liste vlastníctva č. X., uţ v tomto období existoval
medzi ţalovaným a ţalobkyňou partnerský vzťah, dňa 11. 10. 2004 bolo na meno ţalobcu
vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na pozemku parc. X.X. na stavbe
domu sa podieľali obaja účastníci, k výstavbe základných konštrukčných prvkov rodinného
domu došlo ešte pred uzavretím manţelstva účastníkov, ktoré bolo uzavreté 6. 10.
2007, kolaudačné rozhodnutie na dom bolo vydané 7. 4. 2008, a na základe rozhodnutia
o pridelení súpisného čísla stavby, vydaného 7. 5. 2008 na meno ţalovaného, bol v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník domu ţalovaný. Súčasťou skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa boli aj skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov,
a to svedka M. – „z komunikácie účastníkov vyplývalo, ţe majú záujem spoločne stavať
dom“, svedkyne M. – „ţalovaný vyhlásil, ţe len čo sa dom skolauduje, polovicu daruje
ţalobkyni“, svedka M. – „účastníci pri kaţdej príleţitosti rozprávali, ţe po ukončení
výstavby budú spoluvlastníkmi rodinného domu“, svedkyne P. – „ţalovaný osobne pred ňou
deklaroval spoluvlastníctvo ţalobkyne k nehnuteľnosti“, svedkyne S. – „pred ňou účastníci
uviedli, ţe stavať dom budú pol na pol“, svedkyne E. – „mala vedomosť, ţe účastníci začali
spolu stavať rodinný dom, pričom tento mal byť v ich spoluvlastníctve“ .... aj rodičia
ţalovaného sa vţdy vyjadrovali, ţe účastníci stavajú rodinný dom spoločne ... sám ţalovaný
povedal, ţe kaţdý bude vlastniť polovicu“ a svedka M. – „medzi účastníkmi bola ústna
dohoda, ţe keď sa dom dostavia, kaţdý bude spoluvlastníkom v jednej polovici“.
Od skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvého stupňa, najmä
od podstatného skutkového záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd, a to ţe medzi
účastníkmi došlo k dohode o spoločnej výstavbe domu, sa odvolací súd neodklonil, ale
naopak dôsledne z neho vychádzal. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v otázke platnosti či neplatnosti
tejto dohody. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorú ju povaţoval za neplatnú z dôvodu
neurčitosti, keďţe z jej obsahu nevyplývalo akým spôsobom sa kaţdý z účastníkov bude
podieľať na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti, odvolací súd vyslovil záver, ţe
bola uzavretá platne, pretoţe pre jej platnosť sa uvedená náleţitosť nevyţaduje. Uviedol, ţe
pre posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, ktorá nemusí mať písomnú
formu, no z obsahu ktorej musí byť zrejmé, ţe jej účastníci aj s prihliadnutím na ďalšie
okolnosti sledovali zámer zaloţiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe.
Vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu je správny a zodpovedá ustálenej
judikatúre, podľa ktorej dohoda o zaloţení spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo inej
stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb nemusí byť písomná a nie je ani
potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov,
no z obsahu ktorej musí byť zrejmé, ţe účastníci chceli zaloţiť podielové spoluvlastníctvo
k stavbe (por. rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 23. 4. 1982 sp. zn. 2 Cz 13/82 – R 16/83,
a rovnako uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. 10. 2008 sp. zn.
I. ÚS 300/08). Dovolací súd k tomu povaţuje za potrebné uviesť, ţe spoluvlastníctvo k stavbe
vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb môţe vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby
neuzavreli o vlastníctve k novej stavbe ţiadnu dohodu. Je tomu tak preto, ţe vlastníctvo
k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne
prejaveným) úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo
adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré
o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli ţiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé,
ţe malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto
osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby (por. rozsudky Najvyššieho súdu
Českej republiky z 5. 11. 2002 sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 a z 25. 6. 2007 sp. zn.
Pokiaľ v preskúmavanej veci odvolací súd komplexne posúdil vzťahy medzi
účastníkmi, ţijúcimi v čase stavby domu spolu ako druh a druţka, a s prihliadnutím na ich
dobrý a trvalý partnerský vzťah, ktorý vyústil do uzavretia manţelstva a plánovania si
spoločného bývania, vyslovil záver, ţe dohodou o spoločnej výstavbe domu sledovali zámer
zaloţiť spoluvlastníctvo k stavbe, bol aj tento jeho právny záver správny a zodpovedajúci
výsledkom vykonaného dokazovania. Správnosť tohto záveru nebola spôsobilá spochybniť
dovolacia námietka ţalovaného, ţe z výpovede samotnej ţalobkyne ako i z výpovedí
niektorých svedkov vyplynulo, ţe ţalobkyňa mala získať spoluvlastnícky podiel k domu
v jednej polovici aţ po jeho dokončení darovaním. Uvedeným vyjadreniam nebolo moţné
pripisovať striktný právnický význam, pretoţe od osôb účastných na beţnej spoločenskej
komunikácii, ktoré nemajú právnické vzdelanie, nemoţno vyţadovať presnú znalosť
podmienok a spôsobu zápisu spoluvlastníckeho práva k novo zhotovenej stavbe do katastra
nehnuteľností. Naopak, práve tieto vyjadrenia (citované ako vyjadrenia niektorých svedkov
na str. 4 tohto rozsudku), posudzované v kontexte všetkých zistených okolností, potvrdzovali
vôľu účastníkov zaloţiť spoluvlastníctvo k stavbe od jej vzniku, a to v rovnakých podieloch,
a následne realizovať aj zápis tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností.
Zjavne neopodstatnenou bola i dovolacia námietka ţalovaného o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy,
týkajúcej sa zápisov vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, bol podľa názoru dovolacieho
súdu naliehavý právny záujem ţalobkyne na určovacej ţalobe daný bez ďalšieho potrebou
zosúladenia skutočného stavu existencie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti so stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovaného smerujúce proti
správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.).
Ţalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal náhradu trov tohto konania (§ 142
ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.) pozostávajúcich z odmeny jej právnej zástupkyne
za vyjadrenie k dovolaniu v sume 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení),
z reţijného paušálu 7,81 Eur (jedna stotina výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3
uvedenej vyhlášky) a z DPH 13,58 (20 percent), t.j. spolu vo výške 81,46 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2015
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu
Zuzana Pudmarčíková