Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/227/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci ţalobkyne D., bývajúcej v H.H., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom

v Š.Š., v mene ktorej koná ako konateľka advokátka J., proti ţalovanému Ľ., bývajúcemu

v H.H., zastúpenému advokátskou kanceláriou A. o., v mene ktorej koná ako konateľ advokát

J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28.

januára 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného z a m i e t a.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 81,46 eur

na účet jej zástupkyne do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Ţalobou podanou na Okresnom súde Galanta 10. 11. 2008 sa ţalobkyňa domáhala

voči ţalovanému určenia, ţe je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu

súp. č. X., postavenému na pozemku parc. č. X.X. zapísanému v katastri nehnuteľností pre

kat. úz. Š. na liste vlastníctva č. X., a to v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu. Uviedla,

ţe so ţalovaným uzavrela dňa 6. 10. 2007 manţelstvo, pričom pred uzavretím manţelstva ţili

spolu asi štyri roky v druhovskom pomere a v tejto dobe začali na pozemku vo vlastníctve

ţalovaného s výstavbou rodinného domu (ďalej len „dom“) s tým, ţe dom spoločne vytvoria,

spoločne ho budú uţívať a bude v ich spoluvlastníctve v rovnakých podieloch.

Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 11. októbra 2011 č. k. -490 ţalobu zamietol a rozhodol aj

o trovách konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe medzi účastníkmi došlo síce

k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe domu, no tento právny úkon je neplatný

pre neurčitosť spočívajúcu v absencii jasného vymedzenia spôsobu podieľania sa účastníkov

na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti. Poukázal tieţ na to, ţe z výpovedí svedkov

i ţalobkyne vyplynulo, ţe spoluvlastnícky podiel v jednej polovici mala nadobudnúť aţ

po dokončení výstavby domu, a to darovaním od ţalovaného. Konštatoval aj nedostatok

naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení z dôvodu, ţe jej zámerom

nie je nadobudnúť právo spoluvlastníka, ale domôcť sa finančnej náhrady za spoluvlastnícky

podiel. Vyslovil názor, ţe ţalobkyňa mala podať ţalobu na plnenie – zaplatenie hodnoty

spoluvlastníckeho podielu.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom

z 28. januára 2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil,

ţe ţalobkyňa a ţalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu

súp. č. X., postavenému na pozemku parc. č. X.X. druh stavby rodinný dom s garáţou,

zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. H. na liste vlastníctva č. X., a to kaţdý

v jednej polovici. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu trov

konania 132,69 eur a 1 965,45 eur na účet jej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, a v rovnakej lehote zaplatiť aj náhradu trov štátu 7,68 eur na účet súdu prvého

stupňa. Zmenu prvostupňového rozsudku súdu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením

veci súdom prvého stupňa. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, ţe pre

platnosť dohody o spoločnej výstavbe domu nebolo potrebné, aby jej súčasťou bola aj dohoda

o spôsobe financovania spoločne budovanej nehnuteľnosti. Pre jej platnosť bolo postačujúce,

aby z jej obsahu bolo zrejmé, ţe účastníci chceli zaloţiť spoluvlastnícky vzťah. Uviedol, ţe

zo skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobkyňa

a ţalovaný sa dohodli na spoločnej výstavbe domu, v ktorom budú spoločne bývať. Aj

s prihliadnutím na skutočnosť, ţe účastníci ţili v druhovskom pomere od roku 1998, ţe ich

spoluţitie bolo harmonické a ich vzťah v čase výstavby domu vyústil do uzavretia

manţelstva, vyslovil záver, ţe sledovali zámer zaloţil podielové spoluvlastníctvo k domu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

a aby mu zároveň priznal náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke platnosti dohody

o spoločnej výstavbe domu, a nesprávnosťou skutkových záverov, z ktorých tento súd

vychádzal. Poukazoval na to, ţe z výpovede samotnej ţalobkyne ako i z výpovedí niektorých

svedkov vyplynulo, ţe ţalobkyňa mala získať spoluvlastnícky podiel k domu v jednej

polovici aţ po jeho dokončení darovaním. Za nesprávne právne posúdenie veci označil aj to,

ţe odvolací súd nekonštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe,

hoci je zrejmé, ţe ţalobkyňa nemá záujem uţívať dom a správať sa ako spoluvlastníčka, ale

má záujem získať hodnotu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu, teda získať takéto

plnenie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci podľa ako súd

dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému

rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote

( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné ( ),

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.

Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym

posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav

alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci

dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma,

či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel

odvolací súd.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe darovacou zmluvou

z 11. 9. 2004 nadobudol ţalovaný vlastnícke právo k pozemku parc. č. X.X. zapísanému v

katastri nehnuteľností pre kat. úz. H. na liste vlastníctva č. X., uţ v tomto období existoval

medzi ţalovaným a ţalobkyňou partnerský vzťah, dňa 11. 10. 2004 bolo na meno ţalobcu

vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na pozemku parc. X.X. na stavbe

domu sa podieľali obaja účastníci, k výstavbe základných konštrukčných prvkov rodinného

domu došlo ešte pred uzavretím manţelstva účastníkov, ktoré bolo uzavreté 6. 10.

2007, kolaudačné rozhodnutie na dom bolo vydané 7. 4. 2008, a na základe rozhodnutia

o pridelení súpisného čísla stavby, vydaného 7. 5. 2008 na meno ţalovaného, bol v katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník domu ţalovaný. Súčasťou skutkového stavu zisteného

súdom prvého stupňa boli aj skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov,

a to svedka M. – „z komunikácie účastníkov vyplývalo, ţe majú záujem spoločne stavať

dom“, svedkyne M. – „ţalovaný vyhlásil, ţe len čo sa dom skolauduje, polovicu daruje

ţalobkyni“, svedka M. – „účastníci pri kaţdej príleţitosti rozprávali, ţe po ukončení

výstavby budú spoluvlastníkmi rodinného domu“, svedkyne P. – „ţalovaný osobne pred ňou

deklaroval spoluvlastníctvo ţalobkyne k nehnuteľnosti“, svedkyne S. – „pred ňou účastníci

uviedli, ţe stavať dom budú pol na pol“, svedkyne E. – „mala vedomosť, ţe účastníci začali

spolu stavať rodinný dom, pričom tento mal byť v ich spoluvlastníctve“ .... aj rodičia

ţalovaného sa vţdy vyjadrovali, ţe účastníci stavajú rodinný dom spoločne ... sám ţalovaný

povedal, ţe kaţdý bude vlastniť polovicu“ a svedka M. – „medzi účastníkmi bola ústna

dohoda, ţe keď sa dom dostavia, kaţdý bude spoluvlastníkom v jednej polovici“.

Od skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvého stupňa, najmä

od podstatného skutkového záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd, a to ţe medzi

účastníkmi došlo k dohode o spoločnej výstavbe domu, sa odvolací súd neodklonil, ale

naopak dôsledne z neho vychádzal. Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v otázke platnosti či neplatnosti

tejto dohody. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorú ju povaţoval za neplatnú z dôvodu

neurčitosti, keďţe z jej obsahu nevyplývalo akým spôsobom sa kaţdý z účastníkov bude

podieľať na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti, odvolací súd vyslovil záver, ţe

bola uzavretá platne, pretoţe pre jej platnosť sa uvedená náleţitosť nevyţaduje. Uviedol, ţe

pre posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou

činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, ktorá nemusí mať písomnú

formu, no z obsahu ktorej musí byť zrejmé, ţe jej účastníci aj s prihliadnutím na ďalšie

okolnosti sledovali zámer zaloţiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe.

Vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu je správny a zodpovedá ustálenej

judikatúre, podľa ktorej dohoda o zaloţení spoluvlastníckych vzťahov k domu alebo inej

stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb nemusí byť písomná a nie je ani

potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov,

no z obsahu ktorej musí byť zrejmé, ţe účastníci chceli zaloţiť podielové spoluvlastníctvo

k stavbe (por. rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 23. 4. 1982 sp. zn. – R 16/83,

a rovnako uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. 10. 2008 sp. zn.

). Dovolací súd k tomu povaţuje za potrebné uviesť, ţe spoluvlastníctvo k stavbe

vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb môţe vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby

neuzavreli o vlastníctve k novej stavbe ţiadnu dohodu. Je tomu tak preto, ţe vlastníctvo

k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne

prejaveným) úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je rozhodujúce, komu bolo

adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré

o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli ţiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé,

ţe malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkmi sú všetky tieto

osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby (por. rozsudky Najvyššieho súdu

Českej republiky z 5. 11. 2002 sp. zn. a z 25. 6. 2007 sp. zn.

).

Pokiaľ v preskúmavanej veci odvolací súd komplexne posúdil vzťahy medzi

účastníkmi, ţijúcimi v čase stavby domu spolu ako druh a druţka, a s prihliadnutím na ich

dobrý a trvalý partnerský vzťah, ktorý vyústil do uzavretia manţelstva a plánovania si

spoločného bývania, vyslovil záver, ţe dohodou o spoločnej výstavbe domu sledovali zámer

zaloţiť spoluvlastníctvo k stavbe, bol aj tento jeho právny záver správny a zodpovedajúci

výsledkom vykonaného dokazovania. Správnosť tohto záveru nebola spôsobilá spochybniť

dovolacia námietka ţalovaného, ţe z výpovede samotnej ţalobkyne ako i z výpovedí

niektorých svedkov vyplynulo, ţe ţalobkyňa mala získať spoluvlastnícky podiel k domu

v jednej polovici aţ po jeho dokončení darovaním. Uvedeným vyjadreniam nebolo moţné

pripisovať striktný právnický význam, pretoţe od osôb účastných na beţnej spoločenskej

komunikácii, ktoré nemajú právnické vzdelanie, nemoţno vyţadovať presnú znalosť

podmienok a spôsobu zápisu spoluvlastníckeho práva k novo zhotovenej stavbe do katastra

nehnuteľností. Naopak, práve tieto vyjadrenia (citované ako vyjadrenia niektorých svedkov

na str. 4 tohto rozsudku), posudzované v kontexte všetkých zistených okolností, potvrdzovali

vôľu účastníkov zaloţiť spoluvlastníctvo k stavbe od jej vzniku, a to v rovnakých podieloch,

a následne realizovať aj zápis tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností.

Zjavne neopodstatnenou bola i dovolacia námietka ţalovaného o nedostatku

naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy,

týkajúcej sa zápisov vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, bol podľa názoru dovolacieho

súdu naliehavý právny záujem ţalobkyne na určovacej ţalobe daný bez ďalšieho potrebou

zosúladenia skutočného stavu existencie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti so stavom

zapísaným v katastri nehnuteľností.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovaného smerujúce proti

správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Ţalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal náhradu trov tohto konania (§ 142

ods. 1 v spojení s ) pozostávajúcich z odmeny jej právnej zástupkyne

za vyjadrenie k dovolaniu v sume 60,07 Eur ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení),

z reţijného paušálu 7,81 Eur (jedna stotina výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3

uvedenej vyhlášky) a z DPH 13,58 (20 percent), t.j. spolu vo výške 81,46 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2015

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu

Zuzana Pudmarčíková