Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6d8/394801.af4abb.pdf
PDF · 106.72 KB
No categories available
6Sžo/34/2014
Najvyšší súd 6Sžo/34/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo
Petržalka, so sídlom v Bratislave, Budatínska ul. č. 1, IČO: 00169 765, proti odporkyni:
Mestská časť Bratislava – Petržalka, so sídlom v Bratislave, Kutlíková 17, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne sp. zn. 2013/7145/13/Ha z 19. júna 2013, o odvolaniach
odporkyne a navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/86/2013-26
z 10. februára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Sp/86/2013-26 z 10. februára 2014 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 9Sp/86/2013-26
zo dňa 10. februára 2014 zastavil konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
odporkyne sp. zn. 2013/7145/13-Ha z 19. júna 2013 s tým, že po právoplatnosti
tohto uznesenia vec postúpi Okresnému úradu Bratislava ako orgánu príslušnému
na jej prejednanie a rozhodnutie. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že uloženie pokuty navrhovateľovi
za porušenie všeobecne záväzného nariadenia je správnym trestaním, ktoré je vždy
preneseným výkonom štátnej správy, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného
odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán.
Z uvedeného dôvodu krajský súd podľa § 104 ods. 1 O.s.p. uznesením konanie zastavil s tým,
že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu
príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie.
II.
Proti uzneseniu krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.
1. Odporkyňa ako dôvod odvolania uviedla, že súd rozhodol v rozpore so zákonom,
keďže vychádzal z právnych predpisov, ktoré danú problematiku neupravujú. Ak mestská
časť rozhodovala v správnom konaní o uložení pokuty podľa § 28 ods. 2 zákona
č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy a uloženie pokuty je za porušenie všeobecne
záväzného nariadenia patriaceho do samosprávnej pôsobnosti mestskej časti,
ako je to v danom prípade, potom o opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu
je príslušný rozhodovať len súd. Odporkyňa navrhla, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.
2. Navrhovateľ podal odvolanie v podstate z totožných dôvodov ako odporkyňa a zhodne
navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaniach účastníkov
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že týmto odvolaniam nie je možné vyhovieť.
Podľa § la ods. 1 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestské
časti v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom
a) podieľajú sa na plnení úloh vyplývajúcich z postavenia Bratislavy ako hlavného
mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra
Slovenska,
b) plnia úlohy samosprávy Bratislavy miestneho významu, ktoré súvisia so životom
a prácou obyvateľov mestskej časti, s komplexným rozvojom mestskej časti a
c) vykonávajú prenesenú pôsobnosť.
Podľa § 7a ods. 2 písm. c/ zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave
mestskej časti je vyhradené dbať o ochranu a tvorbu životného prostredia v mestskej časti.
Podľa § 29 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje
všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti,
ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona
nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku
(samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy,
platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku
(samosprávneho kraja).
Podľa § 1 ods. 2 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými
predpismi.
Podľa § 5 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie
vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.
Podľa § 28 ods. 2 písm. b/ o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestská
časť môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu
do 6638 eur, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie poruší
všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti.
Zákonodarca u obce (mesta, mestskej časti) rozlišuje medzi preneseným výkonom
pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta, mestskej časti).
Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava Petržalka bola uložená
sankcia, a to pokuta za správny delikt, ktorý spočíval v porušení Všeobecne záväzného
nariadenia č. 1/2001 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava -
Petržalka na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa.
Odvolací súd k veci uvádza, že správne trestanie nie je pôvodnou kompetenciou
samosprávy, ale je nevyhnutné ju odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu. Trestanie
na určitom území (výkon trestnej právomoci) pramení z princípu suverenity a je vždy spojené
so štátnou mocou. Z tohto dôvodu je správne trestanie a jeho výkon na príslušnom území
preneseným výkonom štátnej správy. Správne trestanie má jednotný právny režim
pre administratívne previnenia (minor offences) vo forme priestupkov a iných správnych
deliktov v tom, že sa uskutočňuje v dvojstupňovom administratívnom konaní. Rozdielny
právny režim spočívajúci vo vylúčení druhého stupňa pre správne delikty právnických osôb
by bol neproporcionálnou diferenciou v jednotnosti princípov správneho trestania i trestania
vôbec.
Vo veciach priestupkov, ako aj vo veciach správnych deliktov muselo byť zámerom
zákonodarcu vytvorenie jednotného procesného režimu správneho trestania s možnosťou
súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania.
Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce (mesta) nielen v konaní
o priestupkoch, ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom
výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej (jeho) postavenie ako samosprávneho orgánu.
Správne trestanie je súčasťou všeobecnej štátnej správy, kde ústredným orgánom
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky.
V súlade s princípom právnej istoty, v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých
alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 3. novembra 2006, sp. zn. III. ÚS 192/06), senát najvyššieho súdu vychádzal
z ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 10. októbra 2011, sp. zn. 5Rks/2/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. marca 2012, sp. zn. 8Rks/1/2012), v ktorých išlo o obdobnú skutkovú a právnu vec.
Odvolací súd osobitne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 88, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 5/2012, podľa ktorého ,,v konaní o správnom delikte rovnako
ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu
(nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho
orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, preto o odvolaní proti jej rozhodnutiu
rozhoduje príslušný orgán štátnej správy.“ Administratívne konanie o správnych deliktoch,
prejednávaných obcou v prvom stupni, je dvojstupňové.
Odvolací súd tiež poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžo/35/2014 zo 4. júna 2014, sp. zn. 7Sžo/35/2014 z 8. júla 2014
a sp. zn. 8Sžo/35/2014 z 20. augusta 2014, v ktorých súd rozhodol v skutkovo a právne
zhodnej veci.
Na základe citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad a predmetu konania,
ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie všeobecného záväzného nariadenia mestskej
časti v oblasti životného prostredia (postih za iný správny delikt), Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že o odvolaní proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava -
Petržalka o správnom delikte je príslušný rozhodnúť správny orgán podľa § 5 ods. 2 písm. a/
zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v spojení s § 3 ods. 2 písm. c/
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Treba pritom zdôrazniť, že ak štát delegoval
prvostupňové administratívne trestanie na obce a ich orgány, pri ktorých nie je ustanovená
požiadavka odborného právnického vzdelania, tak v druhostupňovom konaní musí zabezpečiť
odborné preskúmanie výkonu správneho trestania (oblasť všeobecnej vnútornej správy).
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil
s tým, že odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne bude postúpené
po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a za použitia
§ 104 ods. 1 O.s.p. vecne a miestne príslušnému odvolaciemu orgánu - t.j. okresnému úradu -
ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch odporkyne ako odvolací orgán, lebo právomoc
súdu v danej veci rozhodovať o opravnom prostriedku odporkyne nie je daná.
Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu
je preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 247 a nasl. O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie odporkyne za dôvodné,
a preto podľa § 219 O.s.p. uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta
prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2015
JUDr. Alena Adamcová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Karina Fedorová