Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/55/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. P., bytom B. X./X., D.

K., právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Štefánikova 269/24,

Námestovo, proti žalovanému: A. B., starostka obce B., so sídlom č 75, B., právne zastúpený:

Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Guťan, s.r.o., so sídlom Školská 8, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní začatom na

základe žiadosti žalobcu zo dňa 14. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -40 zo dňa 4. marca 2014, v časti

výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave

č. k. -40 zo dňa 4. marca 2014 v napadnutej časti výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský

súd“ alebo „prvostupňový súd“) postupom podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) v spojení s konanie zastavil, s tým,

2

že po právoplatnosti tohto uznesenia bude žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu

v Žiline vrátený skrátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám advokáta JUDr. Petra Vevurku vo výške

496,15 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalobou z 03. 06. 2013, doručenou

krajskému súdu dňa 07. 06. 2013, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho

zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že fiktívne

rozhodnutie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), vo veci jeho žiadosti

zo dňa 14. 04. 2013 je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov

a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a uložil

žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informáciu týkajúcu sa protestu prokurátora

proti VZN obce Bellova Ves pri evidencii a vyberaní poplatkov za psa na základe

neschváleného VZN (Pd 9/13). Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania t. j.

zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 eur a trov právneho zastúpenia vo výške

331,13 eur.

Žalobca podaním došlým krajskému súdu 02. 10. 2013 oznámil, že nakoľko

mu žalovaný požadovanú informáciu sprístupnil, žalobu zo dňa 03. 06. 2013 berie v celom

rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok za podanú

žalobu vo výške 70 eur prostredníctvom Daňového úradu Námestovo a žalovanému uložil

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 496,15 eur v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na prejav vôle žalobcu krajský súd postupoval podľa

v spojení s a konanie zastavil.

Žalobca spolu s podanou žalobou uhradil v kolkoch súdny poplatok za podanú žalobu

vo výške 70 eur. Nakoľko konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo

zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom, súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho

poplatku za návrh na začatie konania vo výške 63,30 eur, kráteného o 6,70 eura, v súlade

s ustanovením a .

3

Krajský súd s poukazom na ustanovenie , ktoré citoval,

skonštatoval, že podľa jeho názoru bol návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného

podaný dôvodne a konanie bolo zastavené po späťvzatí tohto návrhu z dôvodu, že žalovaný

požadovanú informáciu žalobcovi sprístupnil, čím odpadol dôvod na ďalšie konanie. Z tohto

dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 496,15 eur

za nasledujúce úkony právnej pomoci a prislúchajúci režijný paušál: prevzatie a príprava,

spísanie a podanie žaloby na súd, späťvzatie žaloby t.j. za tri úkony právnej pomoci vo výške

130,01 eur v súlade s ust. § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v celkovej sume 390,03 eur + 3 x režijný paušál vo výške 7,81 eur

v celkovej sume 23,43 eur +20% DPH zo sumy 413,46 eur, t.j. priznal žalobcovi náhradu trov

konania v celkovej výške 496,15 eur.

II.

Proti uvedenému rozsudku v časti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal

odvolanie žalovaný. Ako dôvod odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že žalobca

vzal svoj návrh späť pre správanie žalovaného, teda preto, že žalovaný požadovanú

informáciu žalobcovi sprístupnil.

Žalovaný poukázal na to, že informácia ktorej sprístupnenia sa žalobca dožadoval

v žiadosti podľa , nebola totožná s informáciou, ktorú mu žalovaný

sprístupnil. Žalobca sa totiž domáhal sprístupnenia „protestu prokurátora“, ktorú informáciu

obec Bellova Ves (žalovaný) k dispozícii nemala. Obec disponovala len „upozornením

prokurátora“, čo nie je rovnaký inštitút zákona o prokuratúre ako „protest prokurátora“,

preto tieto dva inštitúty premietnuté v úradných dokumentoch nemožno zamieňať.

Podľa názoru žalovaného, požiadavka žalobcu na sprístupnenie informácie, ktorú povinná

osoba (obec) nemá k dispozícii je požiadavkou na nemožné plnenie a ako také zakladá

absolútnu neplatnosť právneho úkonu (žiadosti) podľa .

Okrem toho je žaloba o preskúmanie neplatným právnym úkonom, pretože § 37 ods. l

citovaného zákona vyžaduje, aby bol právny úkon (teda aj žaloba) urobený slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne, a to pod sankciou jeho neplatnosti. Keďže sa žalobca domáhal

sprístupnenia informácie, ktorú povinná osoba (žalovaný) k dispozícii nemala, nemohla

žaloba o preskúmanie naplniť atribút určitosti a zrozumiteľnosti, a teda jej podanie nemohlo

byť dôvodné.

4

Aj sprístupnená informácia (na základe, ktorej žalobca vzal návrh na preskúmanie

späť) nebola „protest prokurátora“ ako to žalovaný žiadal, ale „upozornenie prokurátora“,

teda dokument, ktorého sprístupnenie nebolo predmetom žiadosti žiadateľa (žalobcu)

o sprístupnenie, a teda nemohol byť ani predmetom správneho konania o sprístupnení

informácie podľa (v prípade rozhodnutia by išlo o nulitný právny

akt, pretože skutkový stav by nebol v súlade s podkladmi, ktoré sú obsahom spisu z ktorých

má správny orgán vychádzať), ale ani predmetom súdneho preskúmania začatého na základe

nulitného právneho aktu.

Žalovaný mal za to, že žaloba o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia nebola dôvodná

od začiatku a ani v spojení s jej späťvzatím. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto prijal záver, že žaloba bola

podaná dôvodne.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

krajského súdu v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy

konania zrušil.

III.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

( veta prvá , ) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného voči výroku napadnutého uznesenia v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi trovy konania nie je dôvodné.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti , sa použijú

primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona ( ).

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie

5

a/mohlo sa začať i bez návrhu,

b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c/ bolo zastavené,

d/ začalo sa na návrh prokurátora.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade

späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu

trov konania. Výnimkou je okolnosť, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a bol

vzatý späť pre správanie sa odporcu ( ).

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu nebolo sporné, že žalobca vzal

žalobu späť v dôsledku sprístupnenia požadovanej informácie zo strany žalovaného.

Späťvzatie žaloby z uvedeného dôvodu malo teda za následok zastavenie konania

a v tomto dôvode spočíva i zodpovednosť za zavinenie žalovaného v zmysle § 146 ods. 2 veta

druhá (v spojení s veta prvá ).

Za stavu, že žalobca v žiadosti, ktorou žiadal žalovaného o poskytnutie informácie

uviedol číslo požadovanej písomnosti Pd 9/13, napriek označeniu požadovanej informácie

„protest prokurátora“ namiesto „upozornenie prokurátora“ argumentácii žalovaného nebolo

možné priznať úspech. Je totiž nespornou skutočnosťou, že upozornenie prokurátora vedené

pod č. Pd 9/13 sa týkalo evidencie psov a vyberania poplatkov za psa, čo bolo jednoznačne aj

predmetom žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá v spojení s ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení v a tak, že v odvolacom konaní úspešnému

6

žalobcovi ich náhradu z dôvodu ich neuplatnenia, nepriznal. Z podkladov súdneho spisu

je však zrejmé, že žalobcovi v rámci odvolacieho konania ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. apríla 2015

JUDr. Alena Adamcová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mgr. Karin Fedorová