Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/143/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. M.,

bývajúceho v P. a 2/ M. M., bývajúcej v P., zastúpených JUDr. P. L., advokátom v P., proti

ţalovanej P., so sídlom v Ţ., zastúpenej spoločnosťou S., so sídlom v B., o určenie

povinnosti zachovať zmluvne dohodnutú revizibilnú úrokovú sadzbu, vedenej na

Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v Ţiline z 29. novembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina uznesením z 18. júna 2013 č. k. -69 námietku

nedostatku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci vznesenú ţalovanou zamietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe ţalobcovia sa návrhom doručeným súdu 8. marca 2013

domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal ţalovanú úročiť úver poskytnutý na základe

zmluvy o hypotekárnom úvere z 13. februára 2006 úrokovou sadzbou 1,706 % p. a.

od 13. februára 2013 do 13. februára 2014. Ţalovaná 12. júna 2013 doručila súdu podanie,

v ktorom okrem iného namietala nedostatok právomoci súdu. Poukazovala na čl. VIII. bod 6

Všeobecných obchodných podmienok z 12. decembra 2012 (ďalej uţ len "VOP"), podľa

ktorého si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doloţku, ktorou sa dohodli, ţe všetky ich

prípadné vzájomné spory majú byť prejednané a s konečnou platnosťou rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie.

Na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu teda nie je daná právomoc všeobecných súdov.

Okresný súd dospel k záveru, ţe námietka nedostatku právomoci všeobecného súdu nie je

dôvodná. Z predloţených listinných dôkazov nevyplýva, ţe by bola platne medzi účastníkmi

uzavretá rozhodcovská zmluva. V zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru ţalobcovia

neprejavili vôľu prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a teda podpisom úverovej zmluvy

nedošlo zároveň k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, ţe ţalovaná ako

banka vo VOP uvedie prejav vôle klienta o prijatí návrhu rozhodcovskej zmluvy, resp.

zároveň právo odstúpiť od rozhodcovskej doloţky, pričom s takouto podmienkou klient nie je

oboznámený a tieto VOP sú len zverejnené v obchodných priestoroch banky alebo

na internetovej stránke, nemôţe vyjadrovať vôľu klientov, t. j. aj ţalobcov uzavrieť takúto

rozhodcovskú doloţku. Podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma,

pričom nebolo preukázané, ţe by táto bola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými

stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch alebo dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli tak, ako to umoţňuje ustanovenie § 4 ods. 2 zák.

č. o rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej uznesením z 29. novembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. V odôvodnení uviedol,

ţe otázku svojej právomoci (v prípade ak bola medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská

zmluva) rieši súd ako predbeţnú. To znamená, ţe ak je v tomto smere podaná zo strany

ţalovanej námietka nedostatku právomoci všeobecného súdu vec prejednať a o nej rozhodnúť

a súd takejto námietke nemieni vyhovieť, nevydáva o tom ţiadne rozhodnutie a bez ďalšieho

pokračuje v konaní. Iba v prípade, ţe mieni námietke ţalovanej vyhovieť, konanie zastaví.

Zo znenia ustanovenia (na rozdiel od ustanovenia )

nevyplýva skutočnosť, ţe by súd mal v prípade zistenia, ţe námietka ţalovanej nie je

dôvodná, povinnosť o tejto námietke procesne rozhodnúť. Odvolací súd s poukazom na vyššie

uvedené závery odvolaním napadnuté uznesenie podľa bez

ďalšieho zrušil. Otázku, či má v predmetnom konaní právomoc vo veci konať a o nej

rozhodnúť, bude riešiť súd prvého stupňa ako otázku predbeţnú.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, ktoré

odôvodnila tým, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 ods. 1

písm. a/ ). Uviedla, ţe medzi účastníkmi konania existujú minimálne dve samostatné

platne dojednané rozhodcovské doloţky zakladajúce právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu vo veci

samej. Všeobecný súd podľa názoru ţalovanej preto nemá právomoc posudzovať otázky veci

samej a ani nemôţe vyţadovať od účastníkov konania, aby predmetné otázky dokazovali

a vyjadrovali sa k nim. Ţalovaná svoje dovolanie ďalej odôvodnila tým, ţe jej bola postupom

súdu odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Vo vzťahu k tejto

procesnej vade konania ţalovaná namieta, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je

nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Tvrdí, ţe sa odvolací súd vôbec

nezaoberal jej odvolaním. Uviedla, ţe nesprávny právny názor odvolacieho súdu o tom, ţe

súd nemá rozhodovať o nedôvodnej námietke právomoci samostatným uznesením viedol

k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Dovolateľka napokon namieta, ţe uznesenie

odvolacieho súdu bolo vydané v rozpore so zásadou prekvapivých rozhodnutí. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v súlade s

veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom

napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území

Slovenskej republiky.

Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené

uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

Prípustnosť dovolania ţalovanej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania

v zmysle ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto

procesnej vade skutočne došlo.

Ţalovaná procesné vady konania v zmysle aţ e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, ţe súdy v danom prípade rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich

právomoci ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bliţšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Ţalovaná v dovolaní namieta právomoc všeobecných súdov rozhodovať vo veci samej.

Predmetom dovolacieho prieskumu je však rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento zrušil

procesné rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nadbytočnosti. Odvolací súd ako aj

súd prvého stupňa mali právomoc (odvolací súd v konkrétnej situácii aj povinnosť) rozhodnúť

o procesnom návrhu účastníka občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde

Ţilina. V predmetnej veci preto nemoţno hovoriť o prípustnosti dovolania z dôvodu

nedostatku právomoci súdu; vo veci nie je daná právomoc iného orgánu a navyše sa ani

nerozhodlo vo veci samej. Dovolateľkou tvrdená vada podľa preto

konanie nezaťaţila.

Dovolateľka ďalej namieta, ţe jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ). So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či

v konaní nedošlo k dovolateľkou tvrdenej procesnej vade.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1

písm. f/ namieta nepreskúmateľnosť uznesenia odvolacieho súdu.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, ţe rozhodnutie súdu

prvého stupňa povaţoval za nadbytočné, čo ho viedlo k záveru o nutnosti predmetné

rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Keďţe odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolaním

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo veci nemalo byť vydané, správne sa vecne

nezaoberal ţalovanou v odvolaní tvrdenými dôvodmi nesprávnosti predmetného rozhodnutia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu preto nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Dovolateľka ďalej namieta, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo aj

v dôsledku nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu. Ani s týmto tvrdením ţalovanej

sa dovolací súd nestotoţňuje. Otázku, či má súd prvého stupňa v predmetnom konaní

právomoc vo veci konať a o nej rozhodnúť, si súd prvého stupňa vyrieši ako otázku

predbeţnú. V prípade ak dospeje k záveru, ţe námietka nedostatku právomoci súdu nie je

dôvodná, bude jeho povinnosťou sa v rozhodnutí o veci samej s tvrdeniami ţalovanej v tomto

smere riadne vysporiadať, pričom proti takémuto rozhodnutiu sa ţalovaná bude mať moţnosť

odvolať. Ţalovaná preto v tomto smere nebola a ani nebude vylúčená z realizácie svojich

procesných práv.

Dovolateľka odvolaciemu súdu napokon vyčíta, ţe jeho rozhodnutie bolo vydané

v rozpore so zásadou prekvapivých rozhodnutí.

Ustanovenie doplnené do novelou

vykonanou s účinnosťou od 15. októbra 2008 vyţaduje

v odvolacom konaní dať moţnosť účastníkom konania vyjadriť sa vţdy, ak odvolací súd

uvaţuje, ţe svoje rozhodnutie zaloţí na iných právnych dôvodoch, ako to urobil súd prvého

stupňa. Predpokladom pre postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia odvolacím súdom

je, ţe na vec sa podľa odvolacieho súdu vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní nebolo pouţité a ţe toto ustanovenie je pre rozhodnutie vo veci

určujúce. Účelom prijatia tejto novely bolo, aby sa v praxi zabránilo vydávaniu tzv.

prekvapivých rozhodnutí tým, ţe účastník bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii

doposiaľ nepouţitého ustanovenia na zistený skutkový stav.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci o takýto prípad nejde.

Odvolací súd v rámci preskúmania správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

na základe podaného odvolania ţalovanou nedospel k záveru, ţe na vec sa vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvého stupňa nebolo

pouţité. Odvolací súd na vec pouţil tie isté ustanovenia ako

súd prvého stupňa, čo nepochybne vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Posudzujúc vec

rovnako ako súd prvého stupňa v zmysle dospel len k opačnému právnemu

názoru v otázke povinnosti súdu rozhodnúť o námietke právomoci vznesenej ţalovanou.

Svoje rozhodnutie nezaloţil na iných právnych dôvodoch neţ súd prvého stupňa,

vychádzajúcich z ustanovení právneho predpisu, ktoré neboli doposiaľ pouţité. Nešlo teda

o vydanie tzv. prekvapivého rozhodnutia tým, ţe ţalovaná sa nemala moţnosť vyjadriť

k moţnej aplikácii dovtedy nepouţitého ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový

stav veci. Odvolací súd preto ani týmto svojím postupom nevylúčil ţalovanú z realizácie jej

procesných práv, ktoré jej priznáva a teda neodňal jej moţnosť

konať pred súdom v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom

prípade je dovolanie ţalovanej podľa procesne neprípustné a ţe jeho prípustnosť

nemoţno vyvodiť ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania

( v spojení s a ). Dovolací súd im

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich priznanie

a v dovolacom konaní im ani ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová