Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
558/394302.29aca2.pdf
PDF · 95.74 KB
No categories available
4ECdo/238/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 238/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr.
B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnej L., bývajúcej v T., o zastavení exekúcie, vedenej
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26 Er 864/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2014 sp. zn. 6 CoE 341/2013, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 15. mája 2013, č.k. 26 Er 864/2009-18, zastavil
exekúciu vedenú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý exekučný súd bližšie
špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), a náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Rozhodol tak podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V odôvodnení konštatoval,
že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú
zmluvu. Rozhodcovská doložka, ktorá bola v tejto zmluve dojednaná, bola spotrebiteľovi
nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinnú zbavila reálnej možnosti ochrany jej
práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje
dobrým mravom, preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie súd
rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Toto rozhodnutie napadla oprávnená
odvolaním, v ktorom zároveň navrhla konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
Krajský súd v Trnave uznesením z 30. januára 2014, sp. zn. 6 CoE 341/2013,
napadnuté uznesenie potvrdil, návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. zamietol a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Uviedol, že v danom prípade neboli dané dôvody na prerušenie konania v zmysle uvedených
ustanovení, a stotožnil sa s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie považujúc
ho za vecne správne potvrdil v zmysle § 219 O.s.p. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola
v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú)
podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského
súdu vydať rozhodcovský rozsudok, preto je rozhodcovský rozsudok právne neúčinný,
nulitný, neschopný vyvolať právne následky a nie je spôsobilým exekučným titulom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, v ktorom odvolací súd zamietol
návrhy na prerušenie konania, napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie vo výroku,
v ktorom odvolací súd potvrdil prvostupňové uznesenie o zastavení exekúcie, napadla
dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.), oprávnenej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
súdy sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite
dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre prípad, že v konaní vystupoval vedľajší účastník na strane
povinnej, dovolateľka namietala aj vadu podľa § 237 písm. b/ O.s.p., teda nedostatok
spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť účastníkom konania. Žiadala uznesenia súdov nižších
stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala
dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom
dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.), posudzujúc prípustnosť dovolania podľa ustanovení § 236 a nasl. O.s.p. v znení
do 31. decembra 2014, dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014,
3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,
3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,
3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,
5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako
aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. b/ O.s.p. spočívajúcom v nedostatku
spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť účastníkom exekučného konania, sa dovolací súd
nezaoberal, nakoľko v konaní vedľajší účastník nevystupoval.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146
ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. mája 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová