Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
902/394298.68010e.pdf
PDF · 96.35 KB
No categories available
4ECdo/256/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 256/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr.
B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnej E., zomr. X., naposledy bytom v S., o vymoženie
156,67 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10 Er
557/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. apríla
2014 sp. zn. 4 CoE 184/2013, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava uznesením z 26. septembra 2013, č.k. 10 Er 557/2009-19,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju na základe rozsudku rozhodcovského súdu,
ktorý exekučný súd bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“), a to podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok). V odôvodnení konštatoval, že v danom prípade
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Rozhodcovská doložka, ktorá bola v tejto zmluve dojednaná, bola spotrebiteľovi nanútená,
neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinnú zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred
všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa (§ 52, § 53. § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka) a núti spotrebiteľa
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Znenie
rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádza (in fraudem legis). Ďalej uviedol, že o prípadných vzniknutých trovách exekúcie
rozhodne samostatným uznesením. Toto rozhodnutie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. apríla 2014, sp. zn. 4 CoE 184/2013,
napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že v danom prípade sa stotožnil s odôvodnením súdu
prvého stupňa, ktorého rozhodnutie považujúc ho za vecne správne potvrdil v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená
spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná
rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovský rozsudok, preto je rozhodcovský rozsudok právne neúčinný, nulitný,
neschopný vyvolať právne následky a nie je spôsobilým exekučným titulom. V uvedenom
prípade odvolací súd taktiež uviedol, že povinná zomrela bez právneho nástupcu pred
vydaním napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa, čím sa medzi iným rozumie
aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ako neodstrániteľná podmienka konania.
Konštatoval, že touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal i keď spôsobilosť
byť účastníkom konania je základnou procesnou podmienkou konania.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, v ktorom odvolací súd potvrdil
prvostupňové uznesenie o zastavení exekúcie, napadla dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy
rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej
sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), oprávnenej bola odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený (§ 237 písm g/ O.s.p.), súdy sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový
stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre prípad, že v konaní vystupoval
vedľajší účastník, dovolateľka namietala aj vadu podľa § 237 písm. b/ O.s.p., a žiadala
uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu;
zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie
špecifikovala v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014,
3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,
3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,
3 ECdo 167/2013, 4 ECdo 312/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 4 ECdo 98/2013,
4 CoE 7/2013, 4 ECdo 135/2013, 4 CoE 21/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013,
4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013,
7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. b/ O.s.p. spočívajúcom v nedostatku
spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť účastníkom exekučného konania, sa dovolací súd
nezaoberal, nakoľko v konaní vedľajší účastník nevystupoval.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146
ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. mája 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová