Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
202/394402.28b85f.pdf
PDF · 143.78 KB
No categories available
3Cdo/289/2015
Najvyšší súd 3 Cdo 289/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne C., s.r.o., so sídlom v P.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti
ţalovanej Z. K., bývajúcej v Š., o zaplatenie 154 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 30 C 265/2013, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave z 19. augusta 2014 sp. zn. 9 Co 106/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta uznesením z 22. novembra 2013 č.k. 30 C 265/2013-21 prerušil
konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do skončenia konania o prejudiciálnej otázke,
ktorú špecifikoval vo výroku svojho rozhodnutia. Toto uznesenie napadla ţalobkyňa
odvolaním.
Krajský súd v Trnave uznesením z 19. augusta 2014 sp. zn. 9 Co 106/2014 odvolanie
odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, ţe
napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi ţalobkyne doručené do vlastných rúk
8. januára 2014, nasledujúcim dňom (9. januára 2014) začala ţalobkyni plynúť odvolacia
lehota, ktorej posledným dňom bol 23. január 2014 (štvrtok). Odvolanie bolo ale podané
po uplynutí tejto lehoty – osobne v podateľni prvostupňového súdu (aţ) 24. januára 2014.
Proti odmietajúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s tým,
ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tejto
procesnej vade došlo nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej
odvolanie napriek tomu, ţe bolo podané v rámci odvolacej lehoty. Odvolanie skutočne
fyzicky prevzal prvostupňový súd 23. januára 2014, riadne podané však bolo
uţ v predchádzajúci deň, a to prostredníctvom orgánu, ktorý ho bol povinný doručiť súdu
(§ 57 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to ţalobkyňa ţiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Ţalobkyňa procesné
vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho procesných oprávnení.
Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje
medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci
(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci
procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,
rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,
prípadne tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000,
2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
V preskúmavanom prípade napadla ţalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním,
ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Galanta (viď č.l. 39 spisu) podané
osobne v podateľni tohto súdu 24. januára 2014. V dovolacom konaní ale ţalobkyňa tvrdí, ţe
odvolanie podala (uţ) 23. januára 2014, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti R., s.r.o.,
predmetom ktorej je poskytovanie poštových sluţieb. K dovolaniu pripojila ţalobkyňa aj
fotokópie listín, ktoré údajne preukazujú včasnosť ňou podaného odvolania.
Najvyšší súd pri prvom predloţení spisu na rozhodnutie o dovolaní konštatoval, ţe vec
mu bola na rozhodnutie o dovolaní predloţená predčasne – bez toho, aby súd prvého stupňa
ţalobkyňu vyzval na odstránenie rozporu medzi údajom o doručení odvolania vyplývajúcim
zo spisu (24. januára 2014 osobne v podateľni súdu) a údajom o doručení tvrdenom
ţalobkyňou (23. januára 2014 prostredníctvom označenej doručovateľskej spoločnosti).
Dovolací súd uviedol, ţe tento rozpor môţe ţalobkyňa odstrániť tým, ţe hodnoverným
(objektívne preskúmateľným) spôsobom preukáţe svoje tvrdenia. Dodal, ţe fotokópie, ktoré
ţalobkyňa pripojila k dovolaniu, sa týkajú listín, ktoré netvoria obsah predloţeného spisu
a nie je zrejmé, či vôbec boli súdu doručené. Niektoré boli vyhotovené aţ po podaní
odvolania (viď č.l. 65 spisu), a navyše, neobsahujú dostatočne identifikujúce vecné údaje
(viď „balík 36 kg“); ďalšie neobsahujú ţiadne časové údaje (č.l. 67 aţ 70 spisu). Dovolací súd
uzavrel, ţe so zreteľom na to je v záujme právnej istoty potrebné vylúčiť moţnosť, ţe
predmetné listiny (ak vôbec boli súdu doručené), obsahujú údaje, ktoré sa priečia skutočnosti.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené vyzval ţalobkyňu, aby doloţila svoje
dovolacie tvrdenia a náleţite preukázala, ţe odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom
podala 23. januára 2014.
Ţalobkyňa na predmetnú výzvu prvostupňového súdu uviedla, ţe odvolanie podala
prostredníctvom poštového podniku, ktorý je zapísaný v zozname vedenom podľa zákona
č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 324/2011 Z.z.“). Tento podnik pri odovzdávaní zásielky nepozná jej obsah.
Zásielky preberá v obálke, škatuli alebo v inom obale. V dôsledku toho ţalobkyňa nemá
k dispozícii doklad, ktorý potvrdzuje „deň, v ktorom bolo konkrétne odvolanie odovzdané
na prepravu spoločnosti R., s.r.o.“. K dispozícii má len údaj o čísle zásielky a vie preukázať,
kedy bola zásielka s týmto číslom prevzatá uvedeným poštovým podnikom.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe postup odvolacieho súdu
nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie moţnosti ţalobkyne pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tomuto záveru dospel dovolací súd z nasledovných dôvodov:
Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku sa povaţujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona
č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014).
Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.)
odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom
dostatočne hodnoverným preukázať, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok
podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak
účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo
licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z., súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie
preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení
vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014).
V situácii, v ktorej existovali rozpory medzi obsahom spisu a dovolacími tvrdeniami
ţalobkyne, vytvoril súd procesnú moţnosť, aby ţalobkyňa náleţite preukázala svoje tvrdenia.
Ţalobkyňa ale v danom prípade zvolila taký spôsob doručenia odvolania, pri ktorom nevie
preukázať konkrétny deň, v ktorom podala odvolanie. Pritom bolo na nej, aby – v súlade
so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta
sunt“) predvídala aj moţnosť, ţe bude potrebné preukázať doručenie zásielky v konkrétny
deň, resp. počítala aj s rizikom, ţe pri ňou zvolenom spôsobe nevie súdu hodnoverne
a preukázateľne doloţiť, či vôbec a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako
oneskorene podané.
Dovolací súd, stotoţňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 28/2014 uzatvára, ţe súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich
z odtlačku podacej pečiatky súdu nielen vtedy, keď dovolateľ vôbec nereaguje na výzvu súdu
smerujúcu k odstráneniu rozporov pri doručovaní, ale tieţ vtedy, ak dovolateľ nepreukáţe
svoje dovolacie tvrdenia (v preskúmavanej veci podanie odvolania v rámci odvolacej lehoty).
Vyššie uvedené opodstatňuje záver, ţe dovolateľka nepreukázala podanie svojho
odvolania 23. januára 2014 a ţe postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie moţnosti
ţalobkyne pred súdom konať.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková