Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/128/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických

informácií, so sídlom Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 47 243 252, právne zastúpeného:

Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 4, proti žalovanému:

Obec Kostolná pri Dunaji, so sídlom Kostolná pri Dunaji č. 59, IČO: 00 306 037,

zastúpeného: Fridrichom Paľkom, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grӧ sslingova 4,

o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. apríla 2013,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -45

zo dňa 14. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -45 zo dňa 14. januára 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -45

zo dňa 14.01.2014 podľa v spojení s veta prvá zastavil

konanie z dôvodu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačalo konanie

o poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť

predmetom súdneho preskúmania, a preto podmienky pre postup podľa piatej časti druhej

hlavy neboli splnené, keďže išlo o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nebolo možne odstrániť. O trovách konania rozhodol krajský súd

2

podľa v nadväznosti na tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením

č. k. -14 zo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19,

Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, „Po oboznámení

sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší

súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie

veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom

na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych

zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené.

Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. z 27. novembra 2013 právne

vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých právnych

úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo

dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať

nemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla

poskytnúť informáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne

zákonné ustanovenia príslušných právnych predpisov, a to predovšetkým

Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe

k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených práv sa

musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej

stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni

3

orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil

(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce

zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný

je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon

neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť, k čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol,

resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý

už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,

a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať

o požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“

Odvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho

konania je obdobná ako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu,

v ktorom rozhodol uznesením sp. zn. z 27. novembra 2013.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení

č. k. -14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej

problematike, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor

je potrebné považovať za záväznú judikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 250ja ods.3 druhá veta v spojení s § 219 ods. 1, 2

a s potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1

v spojení s a s . Žalobcovi náhradu trov tohto konania

nepriznal, pretože v tomto konaní nemal úspech.

Rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

4

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27.mája 2015

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mgr. Karin Fedorová