Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ek/2929/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, IČO: 37 927 795, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto proti povinnému: N. I., R.: X.X.XXXX, D.: K. D. XXX/XX, XXX XX R. U., právne zast.: JUDr. Klára Decsiová, IČO: 42 426 740, so sídlom: Radničná 4, 940 01 Nové Zámky o vymoženie 8.257,37 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Beatrix Vargová, IČO: 34 039 759, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova, 949 01 Nitra, pod č. exekúcie 189EX 1063/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.08.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 8.257,37 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 21.12.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 09.06.2021.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 31.08.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Beatrix Vargová, IČO: 34 039 759, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova, 949 01 Nitra, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 189EX 1063/21. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.09.2021, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 07.09.2021.

3. Dňa 17.09.2021 doručil povinný prostredníctvom právneho zástupcu súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ datované dňom 17.09.2021. V predmetnom písomnom podaní povinný namietal, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý je nevykonateľný. Zo zaslaného upovedomenia o začatí exekúcie podľa názoru povinného vyplýva, že povinným má byť fyzická osoba u ktorej sa uvádza aj jej IČO, pričom v platobnom rozkaze - exekučnom titule Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.12.2020 sa takýto údaj o identifikačnom čísle nenachádza. Zároveň z upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmý ani údaj o dátume vykonateľnosti exekučného titulu. Z návrhu oprávneného na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému a jeho manželke S. I., R.. XX.X.XXXX (voči ktorej bolo upomínacie konanie zastavené na základe podaného odporu) na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.3.2012 úver vo výške 14 110,-Eur. Tento úver bol poskytnutý povinnému (bez uvedenia IČO) a jeho manželke S. I. ako manželom spoludlžníkom. Povinný nemá vedomosť o tom, že by došlo k akémukoľvek prechodu práv a povinností týkajúcich sa vyššie uvedeného

spotrebiteľského úveru na subjekt N. I., s IČO: 34964282. Z tohto dôvodu sa exekúcia vedie proti osobe, ktorá nie je povinným uvedeným v exekučnom titule. Ďalej povinný je toho názoru, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľným a teda na jeho základe nie je možné viesť exekúciu. Povinný podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.12.2020 odpor dňa 7.6.2021. Tento odpor bol Okresnému súdu Banská Bystrica riadne doručený. O spôsobe, ako sa súd s odporom povinného vysporiadal, povinný vedomosť nemá. V neposlednom rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.12.2020 bol podaný proti povinnému a jeho manželke S. I., R.. XX.X.XXXX, ktorí mali zaplatiť istinu vo výške 8 257,37 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Z dôvodu, že voči platobnému rozkazu manželka povinného S. I. podala ako spoločne a nerozdielne zaviazaná osoba odpor a oprávnený nenavrhol pokračovanie v konanie, konanie sa voči nej zastavilo. Povinný má za to, že Okresný súd Banská Bystrica zastavením konania len voči manželke povinného postupoval v rozpore so o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, keď odpor s poukazom na tohto zákona nezrušil vo vzťahu ku všetkým žalovaným, teda aj voči povinnému, pretože v tejto veci nešlo o samostatné spoločenstvo povinného a jeho manželky, ale o ich nerozlučné spoločenstvo preukázané úverovou zmluvou, návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a samotným platobným rozkazom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol zastaviť exekúciu.

4. Súdny exekútor vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, avšak tento sa do dňa predloženia návrhu na zastavenie súdu nevyjadril.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že tvrdenie povinného o nesprávnom označení vzhľadom na to, že sa uvádza aj IČO povinného, nepovažuje za dôvod na zastavenie exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie je povinný označený dátumom narodenia a IČO- m, tak ako je uvedené v poverení a zároveň je uvedené aj jeho IČO ako fyzickej osoby podnikajúcej uvedené v živnostenskom registri. Program AURA, ktorý používa exekútor, automaticky nahadzuje povinného do spisov na základe prijatých poverení. Vzhľadom na to, že voči povinnému bolo vedených viacero exekučných konaní, kde je zrejme evidovaný pod IČO-m, tak program ho zaevidoval aj pod IČO- m. Uvedenie IČA pri fyzickej osobe, ktoré je naďalej v platnosti, nepovažuje súdny exekútor za dôvod na zastavenie exekúcie, pretože povinný v upovedomení o začatí exekúcie bol označený správne a uvádzanie jeho IČA nie je podstatné..

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

12. „K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 26.10.2016)

13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

15. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

16. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora a povinného súd konštatuje, povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 07.09.2021, lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, t.j. lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom povinnému by márne uplynula dňa 22.09.2021. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.09.2021, t.j. podal ho v zákonom stanovenej lehote a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

17. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa ich názoru po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

19. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

20. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

21. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. ).

22. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje

exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.

23. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. je vymáhaný nárok vo výške 8.257,37 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 21.12.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 09.06.2021.

24. K námietke povinného, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu, že povinným má byť fyzická osoba u ktorej sa uvádza aj jej IČO, pričom v platobnom rozkaze - exekučnom titule Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.12.2020 sa takýto údaj o identifikačnom čísle nenachádza, a zároveň z upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmý ani údaj o dátume vykonateľnosti exekučného titulu, a z návrhu oprávneného na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému a jeho manželke S. I., R.. XX.X.XXXX (voči ktorej bolo upomínacie konanie zastavené na základe podaného odporu) na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.3.2012 úver vo výške 14 110,-Eur. Tento úver bol poskytnutý povinnému (bez uvedenia IČO) a jeho manželke S. I. ako manželom spoludlžníkom, a že povinný nemá vedomosť o tom, že by došlo k akémukoľvek prechodu práv a povinností týkajúcich sa vyššie uvedeného spotrebiteľského úveru na subjekt N. I., s IČO: 34 964 282, a z tohto dôvodu sa exekúcia vedie proti osobe, ktorá nie je povinným uvedeným v exekučnom titule, súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané proti povinnému ako fyzickej osobe, tzn. bez uvedenia IČO v súlade s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, a v súlade s predloženým exekučným titulom. Pokiaľ systém používaný súdnym exekútorom automaticky doťahuje údaje o IČO povinného z dôvodu, že v iných exekučných konaniach je povinný identifikovaný ako SZČO, je potrebné Upovedomenie o začatí exekúcie v tomto exekučnom konaní uviesť do súladu s poverením, návrhom na vykonanie exekúcie a predloženým exekučným titulom, teda uviesť povinného bez IČO.

25. K námietke povinného, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľným a teda na jeho základe nie je možné viesť exekúciu, povinný podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.12.2020 odpor dňa 7.6.2021, tento odpor bol Okresnému súdu Banská Bystrica riadne doručený, a o spôsobe, ako sa súd s odporom povinného vysporiadal, povinný vedomosť nemá, súd uvádza, že súd má za preukázané, že právna zástupkyňa povinného konala aj v základnom konaní a podala odpor proti platobnému rozkazu v mene manželky povinného, žalovanej 2/. Teda, že by nemala vedomosť o tom, ako súd rozhodol o podanom odpore voči žalovanej 2/ je tvrdenie účelové a zavádzajúce najmä z dôvodu, že súd má za preukázané z konania , že upovedomenie o zastavení konania, z dôvodu, že právny zástupca žalobcu (oprávneného) sa nevyjadril v stanovenej lehote či súhlasí s pokračovaním konania boli právnej zástupkyni riadne doručené dňa 16.09.2021. Teda právna zástupkyňa mala najneskôr dňa 16.09.2021 vedomosť o tom, ako sa súd vysporiadal s odporom proti platobnému rozkazu vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorú v konaní zastupovala.

26. K námietke povinného, že v neposlednom rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.12.2020 bol podaný proti povinnému a jeho manželke S. I., nar. 25.1.1969, ktorí mali zaplatiť istinu vo výške 8 257,37 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, z dôvodu, že voči platobnému rozkazu manželka povinného S. I. podala ako spoločne a nerozdielne zaviazaná osoba odpor a oprávnený nenavrhol pokračovanie v konanie, konanie sa voči nej zastavilo, povinný má za to, že Okresný súd Banská Bystrica zastavením konania len voči manželke povinného postupoval v rozpore so o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, keď odpor s poukazom na tohto zákona nezrušil vo vzťahu ku všetkým žalovaným, teda aj voči povinnému, pretože v tejto veci nešlo o samostatné spoločenstvo povinného a jeho manželky, ale o ich nerozlučné spoločenstvo preukázané úverovou zmluvou, návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a samotným platobným rozkazom, súd uvádza, že ak je v konaní o vydanie platobného rozkazu žalovaných viac, je potrebné skúmať či ide o samostatné spoločenstvo, alebo nerozlučné spoločenstvo. Podľa ust. je samostatné spoločenstvo také, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak odpor podá len jeden zo subjektov na strane žalovaného alebo len časť subjektov na strane žalovaného, odpor sa bude posudzovať len vo vzťahu k tomuto, resp. týmto subjektom, t.j. ak súd odpor neodmietne, platobný rozkaz sa zruší ex offo len voči tomu subjektu, ktorý

podal včas vecne odôvodnený odpor. Voči ostatným žalovaným tvoriacim samostatné spoločenstvo na strane žalovaného, ktorí odpor nepodali, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť. Naproti tomu, pri nerozlučnom spoločenstve, kde v zmysle ust. platí, že procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných, je zrejmé, že ak jeden zo žalovaných podal odpor, odpor bol podaný vo vzťahu ku všetkým žalovaným. Z podaného odporu vyplýva, že ho podala prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne manželka povinného, ktorá bola v pozícii žalovanej 2/. Aj splnomocnenie bolo udelené len manželkou povinného do konania vedeného pod sp.zn. . K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi dáva súd do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 26.10.2016, v ktorom v obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť. Keďže v základnom konaní na strane žalovaných išlo o samostatné spoločenstvo (aj keď ich spoločenstvo vyplývalo z úverovej zmluvy, v ktorej vystupovali ako spoludlžníci), v dôsledku nepodania odporu žalovaným 1/ platobný rozkaz vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ povinný namietal v návrhu na zastavenie exekúcie nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, teda skutočnosť, že súd podaný odpor neposúdil ako odpor podaný všetkými žalovanými, ale iba žalovanou 2/ (manželkou povinného), mal povinný túto skutočnosť namietať bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o výsledku konania o odpore podanom manželkou. Ako súd uviedol vyššie, má za preukázané, že právna zástupkyňa žalovanej 2/ dňa 16.09.2021 prevzala uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 08.09.2021 spolu s Upovedomením o zastavení konania voči žalovanej 2/. Najneskôr v septembri 2021 mohol a mal povinný namietať na súde konajúcom v základnom konaní, že podaný odpor mal byť posudzovaný aj vo vzťahu k jeho osobe. Keďže povinný tak neurobil, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a stal sa tak spôsobilým exekučným titulom voči nemu na základe, ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.

27. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný dňa 16.08.2021 dôvodne, a povinný vymáhaný nárok dobrovoľne nesplnil, neuviedol okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k Exekučného poriadku vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

28. Nakoľko povinný nepreukázal relevantným spôsobom skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

30. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

32. Podľa ust. § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku: „ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.“

33. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd má za preukázané, že oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril, teda v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy nevznikli, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.