Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7fc/396429.8ec0ad.pdf
PDF · 93.65 KB
No categories available
4ECdo/41/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 41/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr.
B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnému P., bývajúcemu v H., zastúpenému
opatrovníčkou E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o vymoženie 505,88 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16 Er 439/2007,
o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
zo 16. októbra 2014 sp. zn. 3 CoE 127/2014, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením z 21. januára 2014, č.k. 16 Er 439/2007-39, vyhlásil
exekúciu vedenú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bližšie špecifikoval
v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), za neprípustnú a zastavil
ju s poukazom na neprijateľnosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá nebola spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť a vydať rozsudok, ktorý by bol materiálne
vykonateľný. Toto rozhodnutie napadla oprávnená odvolaním, v ktorom zároveň navrhla
konanie prerušiť.
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 16. októbra 2014, sp. zn. 3 CoE 127/2014,
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil
so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, a návrh oprávnenej
na prerušenie konania zamietol.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, v ktorom odvolací súd zamietol
návrh na prerušenie konania, napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie vo výroku,
v ktorom odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, napadla dovolaním, v ktorom
uviedla, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali
vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), oprávnenej bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), súdy sa v konaní dopustili inej
vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä
nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie
založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre prípad,
že v konaní vystupoval vedľajší účastník na strane povinného, dovolateľka namietala aj vadu
podľa § 237 písm. b/ O.s.p., teda nedostatok spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť
účastníkom konania. Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne
otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.), posudzujúc prípustnosť dovolania podľa ustanovení § 236 a nasl. O.s.p. v znení
účinnom do 31. decembra 2014, dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014,
3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,
3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,
3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,
5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako
aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. b/ O.s.p. spočívajúcom v nedostatku
spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť účastníkom exekučného konania, sa dovolací súd
nezaoberal, nakoľko v konaní vedľajší účastník nevystupoval.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146
ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová