Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/43/2020

Potvrdené rozhodnutím 9Co/66/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. - F., zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. - F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/43/2020-137 z 24.01.2022, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. – E., právne zastúpený ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, D. – E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam stavby rodinný dom súpisné číslo 186 postavený na KNC parc. č. XXX/X, pozemku KNC parc. č. XXX/X – zastavená plocha a nádvorie o výmere 287 m2, KNC parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 422 m2, KNC parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvorie o výmere 38 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. E., obec Žilina, okres Žilina.

II. Súd k predmetným nehnuteľnostiam, a to k stavbe rodinný dom súpisné číslo 186 postavený na parcele KNC č. XXX/X, pozemku parcela KNC parc. č. XXX/X o výmere 287 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, KNC parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 422 m2, KNC parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvorie o výmere 38 m2, zapísané na LV č. XX pre kat. úz. E., obec Žilina, okres Žilina, n a r i a ď u j e predaj predmetných nehnuteľností a výťažok z odpredaja týchto nehnuteľností sa r o z d e l í žalobcovi v podiele 1 a žalovanému v podiele 1.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.6.2020 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX pre kat. úz. E. tak, že žiadal, aby uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný s povinnosťou vyplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 vyporiadavacieho podielu v sume 75 tisíc eur. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 každý z nich, ktorý nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve. V rodinnom dome súp. č. 186 bývali žalobca a žalovaný spolu s rodičmi a po smrti rodičov ostali bývať v dome spolu. Rodinný dom je dvojpodlažný a na prízemí býval žalobca sám (nemá rodinu) a na poschodí býva so svojou manželkou a dvoma dospelými synmi žalovaný. Rodinný dom nie je reálne rozdelený na dve bytové jednotky, má spoločný vchod a spoločné rozvody. Z dôvodu, že zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov bol na žalobcu neustále vyvíjaný psychický nátlak, došlo aj k fyzickým útokom, žalobca bol nútený odísť z tohto domu. Žalobca z dôvodu, že spolužitie so žalovaným a jeho rodinou nie je možné a chce si svoj súkromný život usporiadať, avšak nemá na to žiadne finančné prostriedky, preto žiada prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného. Výšku vyporiadavacieho podielu stanovil odhadom podľa ceny podobných nehnuteľností na realitnom trhu, ktorá predstavuje sumu najmenej 150 tisíc eur, preto žiadal výplatok vyčísliť z uvedenej

sumy. Taktiež žalobca uviedol, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je stavebne ani územne možné, predaj spoluvlastníckeho podielu žalobcu tretím osobám neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že nehnuteľnosť obýva žalovaný so svojou rodinou a z dôvodu dlhodobých zlých vzťahov so žalovaným nemá záujem o túto nehnuteľnosť. Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovaný odmieta.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 30.9.2020 uviedol, že býva v dome, značnú časť života s manželkou a dvoma synmi. Uviedol, že nič nebráni žalobcovi v nerušenom užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetnom dome, pričom obytnú časť, ktorú žalobca užíva, sa nachádza na prízemí domu a tvorí ucelenú časť, do ktorej žalovaný nezasahuje. Žalovaný a jeho rodina neraz žalobcovi zachránili život v situácii, keď dostal záchvat a mal osobné problémy, a to podozrenie na nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Žalobca vedie neusporiadaný život a neuvedomuje si svoje právne následky. Žalovaný objektívne nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu, a teda odmieta sa dohadovať o cene za dom, ktorý im rodičia zanechali obom rovnakým podielom ako dedičstvo a rodinnú pamiatku. Žalovaný má mesačný príjem vo výške 800 eur, okrem predmetnej nehnuteľnosti si nedokáže zabezpečiť bytovú potrebu a žije po celú časť svojho života spolu s deťmi v tomto rodinnom dome. Na druhej strane, pokiaľ žalobca nemá prácu, má minimálny príjem, nemá žiadne iné nehnuteľnosti okrem uvedenej časti domu a pozemkov, ktoré zabezpečuje jeho bytovú potrebu v plnom rozsahu. Tiež uviedol, že reálne rozdelenie je prakticky nerealizovateľné, jednak pre vysoké náklady a tiež pre existujúci vlastnícky vzťah k parcelám a z tohto dôvodu so zrušením a vyporiadaním nesúhlasil, a zároveň uviedol, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby tento návrh zamietol.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Žalobca zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Na doplnenie uviedol, že zásadnou skutočnosťou, pre ktorú podal tento návrh je to, že spolužitie oboch spoluvlastníkov v rodinnom dome, ktorý zdedili po svojich rodičoch, nie je možné vzhľadom na to, že vo vzťahu k žalobcovi žalovaný a jeho rodina vyvíja neprimerané fyzické aj verbálne ataky a žalobca svoje bytové potreby uspokojuje tým, že v súčasnosti býva v sanatóriu v Dolnom Hričove a túto nehnuteľnosť opustil zhruba pred dvoma rokmi pre neustále napádanie zo strany rodinných príslušníkov žalovaného. V súčasnosti je zamestnaný, pracuje na železniciach ako traťový robotník a jeho príjem predstavuje 600 eur, pričom má exekučné zrážky, do rodinného domu nechodí, nakoľko má strach zo správania žalovaného. Tým, že nemá záujem o danú nehnuteľnosť, žiadal, aby žalovaný zaplatil jemu výplatok z domu.

5. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa, jednak objektívne nemá prostriedky na zaplatenie podielu na vyrovnanie a taktiež nemá prostriedky, aby si túto finančnú čiastku zabezpečil. Ďalšia podstatná skutočnosť je spôsob, akým sa žalobca staral o časť svojho podielu v dome, a to časť prízemie – spodná časť domu, ktorú zanechal v dezolátnom stave, v ktorom hromadil kopu odpadkov, ktoré nevyvážal a tieto odpady sa hromadili v interiéri, kde žalobca prebýval. Žalovaný so svojou rodinou žije vo vrchnej časti domu a stará sa o všetky domáce práce, platí prevádzkové náklady na celú nehnuteľnosť, pričom žalobca žiadne prevádzkové náklady neplatí. Potvrdil skutočnosť, že žalobca nebýva v danej nehnuteľnosti dva roky, vzájomne nekomunikujú. V hornej časti žije celá jeho rodina, teda manželka a jeho dvaja synovia, ktorí sú zamestnaní. Elektrika, voda a plyn je na celú chalupu v jedných rozvodoch a nesúhlasil so zrušením, nemá finančné prostriedky na vyplatenie. Taktiež je odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti, keďže nemá možnosť uspokojiť svoje bytové potreby inde. Má tam svoje osobné veci, žije tam dlhú dobu spolu s rodinou s dvoma synmi a tiež to považuje ako dedičstvo od rodičov a spomienku na nich. Predmet spoluvlastníctva je domov jednak podielového spoluvlastníka, ako aj rodinných príslušníkov, ktorí v dome bývajú, a preto žiadal, aby súd na tieto skutočnosti prihliadal aj proti vôli podielového spoluvlastníka, ktorý navrhuje zrušenie a vyporiadanie predmetu spoluvlastníctva. Na spoluvlastníckom podiele žalobcu viaznu viaceré exekúcie, a preto by prikázanie nehnuteľnosti nespravodlivo previedlo všetky žalobcove dlhy na žalovaného a iniciovalo by exekúciu proti žalovanému, ktorý exekúciu nezapríčinil a nie je morálne a možné od neho požadovať niesť zodpovednosť za dlhy žalobcu.

6. Právna zástupkyňa žalobcu k okolnostiam hodným osobitného zreteľa udávaných žalovaným uviedla, že z predloženej lekárskej správy nevyplýva, že zdravotný stav žalovaného by bol tak dramatický, že by nedokázal chodiť do práce, že by nepracoval, a teda pokiaľ aj poukazoval fotografie z miesta, kde býval žalobca, nie je to jednoznačne identifikované a toto nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ sa týka exekučných konaní, tak v tomto prípade je to len žalobca, ktorý je povinný zaplatiť exekútorovi za to, čo od neho exekútor vymáha, aké pohľadávky, a teda exekúcia by nepostihla príjem žalovaného. Žalobca musí riešiť svoju bytovú situáciu tým, že si musí prenajímať nehnuteľnosti na to, aby mal kde bývať a nemá finančné prostriedky na vyplatenie týchto exekúcií.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre kat. úz. E. súd vzal za nesporne preukázané, že KNC parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2, KNC parc. č. XXX/X záhrada o výmere 422 m2 a KNC parc. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2 a stavby rodinný dom súp. č. XXX na parc. XXX/X je v podielovom spoluvlastníctve žalobca 1/ - 1 a žalovaný 1, titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve -31 a a v časti ťarchy je zapísané na podiel 1 žalobcu upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva EX 32354/14 a exekučný príkaz EX 2354/2014.

8. Svedok G. C. (sused) sa vyjadroval k spolužitiu strán sporu v čase, kedy bývali v rodinnom dome spolu s rodičmi a žalobca žalovaného napádal. Uviedol, že žalobca bol alkoholik a robil žalovanému peklo, pričom pozná týchto ľudí, lebo je ich sused a vie, že nikto nebráni, aby žalobca túto nehnuteľnosť užíval. V súčasnosti tam žalobca nebýva.

9. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

10. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, t.j. prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, ktoré má jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.

11. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel ( ). Je v prvom rade vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli, predpokladá to aj ustanovenie , ktoré umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade nezhody o svojich právach a povinnostiach obrátili na súd. Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci.

13. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode upravuje ustanovenie . Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Súd v tomto prípade nie je viazaný petitom žaloby, pretože môže rozhodnúť o rozdelení spoluvlastníctva iným spôsobom, než aký sa navrhuje. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to, o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide.

15. Pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad sa má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania a to rozdelenie spoločnej veci. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je možné. Kým podmienkou reálneho rozdelenia stavby vo vertikálnom smere je vznik samostatných vecí (od seba oddelených objektov), ktorých existencia musí byť v súlade so stavebnými predpismi, pri rozdelení budovy uplatnením právnej úpravy vyplývajúcej zo ide o inú formu rozdelenia a to o rozdelenie budovy na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov. Posúdenie tejto možnosti, teda uplatnenie uvedeného zákona vyžaduje posúdenie všetkých podmienok a náležitostí (vrátane technických), ktoré predpisuje táto právna norma. Predpokladom reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vecí vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povaha a spoločenskému poslaniu (záujmu). Stavbu – dom možno reálne rozdeliť, pričom rozdelenie stavby na právne samostatné veci je možné vykonať, ak na základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci ( ), pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou.

16. V danej veci pri reálnom rozdelení stavby sa súd zoberal tým, či sú doterajší spoluvlastníci (alebo niektorý z nich) ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o možnosť stavebnotechnického rozdelenia nehnuteľnosti, vo všeobecnosti sa javí z prvého pohľadu, že dom by bol reálne deliteľný na dve bytové jednotky, avšak zo stavebnotechnického hľadiska to bude finančne neúnosné a žalobca nie je ochotný hradiť tieto náklady. Žalovaný uviedol, že reálne rozdelenie je prakticky nerealizovateľné, jednak pre vysoké náklady a tiež pre existujúci vlastnícky vzťah k parcelám a z tohto dôvodu so zrušením a vyporiadaním nesúhlasil.

17. V danom prípade žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav a z tohto hľadiska reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav, preto podľa názoru súdu treba vec považovať za reálne nedeliteľnú. Vyhodnotiac i výpoveď svedka súd nemal dôvod neuveriť, že dlhšiu dobu sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi pri užívaní predmetného domu konfliktné, hoci každý z nich príčiny konfliktu a hádok udával v správaní toho druhého. Pre právne posúdenie veci bolo toto významné i z hľadiska značného narušenia ich ďalšieho spolužitia v dome, kedy na nedorozumenia a konflikty nepochybne poukazovali obe sporové strany.

18. Pod hospodárením so spoločnou vecou sa rozumie aj rozhodovanie o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ako i to či komu a za akých podmienok bude ďalšie užívanie spoločnej nehnuteľnosti účelné. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na základe dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

19. V danom prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z výsluchu strán sporu má súd za preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov, teda tak žalobca ani žalovaný nemajú záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v ich prospech a ani jeden z nich nebol ochotný ponechať si dané nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve, aby poskytli adekvátnu finančnú náhradu za cenu, ktorá by bola stanovená vzájomnou dohodou prípadne znaleckým posudkom predmetnej nehnuteľností.

20. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené predpoklady, reálne rozdelenie spoločnej veci nie je dobre možné – reálne vec nedeliteľná a žiaden zo spoluvlastníkov nemá záujem ponechať si danú domovú nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve súd vzal do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

21. V danej veci predpoklad „ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov“ ustanovený v ako tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. predaj

veci a rozdelenie výťažku podľa spolu podielov je naplnený, ak síce prikázanie veci do svojho výlučného vlastníctva nenavrhujú, ale ani nie sú schopní zostávajúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného predajom veci a napokon zabráni tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade insolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výhradným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to ešte nie vždy úspešne.

22. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd rozhodol tak, že nariadil predaj predmetných nehnuteľností s rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov tak, ako sú spoluvlastníci v čase rozhodovania súdu zapísaní na liste vlastníctva č. XX pre kat. úz. E.. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa exekučného poriadku, ak ide o predaj nehnuteľností podľa ustanovení § 134 a § 165 Exekučného poriadku. Výťažok z predaja spoločnej nehnuteľnosti vyplatí potom exekútor všetkým bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Zánik spoluvlastníckeho vzťahu nastáva predajom vecí a z výroku rozhodnutia je zrejmé, že kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť ostáva naďalej v spoluvlastníctve až do úspešného predaja vecí a spoluvlastníci môže dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom.

23. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

24. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu a podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia spoluvlastníctva, je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa treba rozumieť skutočnosti takého významu a intenzity, ktoré bránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich prípadný záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený by sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukázal ako významnejší a prednejší.

25. Záverom súd poznamenáva, že z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v ustanovení (z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku). Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť. Žalovaný dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňoval existenciou citovej väzby k danej nehnuteľnosti, svojou nepriaznivou finančnou situáciou a zabezpečením bývania jeho rodiny v danej nehnuteľnosti.

26. Za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa názoru súdu nemožno považovať nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a samotný záujem spoluvlastníka (žalovaného) za zachovanie vlastníckeho podielu na danej nehnuteľnosti, pričom už z podanej žaloby vyplýva, že rodinný dom užíva žalovaný bez toho, aby prejavil záujem vysporiadať spoluvlastnícke vzťahy, žalobca žije v podnájme a ponúkol žalovanému odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. Jedným z definičných znakov ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu je odstránenie právnej neistoty (v širšom zmysle) vo vzťahoch zainteresovaných subjektov. To znamená dosiahnutie takého usporiadania veci, ktoré v sebe negeneruje ďalšie nedorozumenia a nevedie k ďalším súdnym sporom. V podmienkach podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého sa spoluvlastníci nedokážu dohodnúť o spôsobe užívania spoločnej veci, resp. o nakladaní s ňou, uvedenému zodpovedá konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z hľadiska ďalšieho zachovania spoluvlastníctva strán sporu a ich bývania v spoločnom dome ich vzťahy nemajú do budúcnosti riešenie v rozhodovaní súdu podľa , nakoľko nezhody medzi spoluvlastníkmi sú neakceptovateľné a všeobecne neriešiteľné, keďže tieto nezhody dlhodobo potvrdzujú obe strany sporu. Okolnosti odôvodnené dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane žalovaného pre zamietnutie návrhu súd z vykonaného dokazovania nezistil.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobca a žalovaný), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadajú vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).