Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (30)Rozsudok_9Co-66-2022.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/66/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. - F., zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. - F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/43/2020-137 z 24.01.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 OZ zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam, a to stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na KNC parc. č. 463/1 a KNC parc. č. 463/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, KNC parc. č. 463/2 - záhrada o výmere 422 m2, KNC parc. č. 463/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. F. (I.). Súčasne nariadil predaj predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok z odpredaja sa rozdelí žalobcovi v podiele 1/2-ica a žalovanému v podiele 1/2-ica (II.) a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (III.). Vychádzal z toho, že pri zrušení spoluvlastníctva ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Spôsob zrušenia podielového vlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ustanovenie § 142 OZ, v zmysle ktorého sa má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie spoločnej veci, ak je to možné tak, aby vznikli samostatné veci (oddelené objekty), ktoré ich vlastníkom môžu naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o možnosť stavebno-technického rozdelenia nehnuteľnosti, vo všeobecnosti sa javí, že dom by bol reálne deliteľný na 2 bytové jednotky, avšak zo stavebno-technického hľadiska to bude finančne neúnosné a nie je ochotný hradiť tieto náklady. Žalovaný uviedol, že reálne rozdelenie je prakticky nerealizovateľné, jednak pre vysoké náklady a tiež pre existujúci vlastnícky vzťah k parcelám, a z toho dôvodu so zrušením a vyporiadaním nesúhlasil. Keďže žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav a reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez značných nákladov, preto treba vec považovať za reálne nedeliteľnú. Vyhodnotiac výpoveď svedka, nemal dôvod neuveriť, že dlhšiu dobu sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi pri užívaní predmetného domu konfliktné, hoci každý z nich príčiny konfliktu a hádok udával v správaní toho druhého. V nadväznosti na uvedené súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z výsluchu strán mal za preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov, teda ani
žalobca ani žalovaný nebol ochotný ponechať si dané nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve s tým, že by poskytol adekvátnu finančnú náhradu, ktorá by bola stanovená vzájomnou dohodou, prípadne znaleckým posudkom. Preto mal za to, že žiadna zo strán nemá záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v ich prospech, a preto vzal do úvahy tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov, čím sa zabráni tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade insolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výhradným vlastníkom, si musel vymáhať náhradu exekučne, a to ešte nie vždy úspešne. Predaj nehnuteľností sa uskutoční podľa § 134 a § 165 Exekučného poriadku, pričom zánik spoluvlastníckeho vzťahu nastáva predajom vecí. Dovtedy nehnuteľnosť ostáva naďalej v spoluvlastníctve a spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Súčasne sa vysporiadal s námietkou žalovaného, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa spoluvlastníctvo nevysporiada prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ). Žalovaný dôvody hodné osobitného zreteľa videl v existencii citovej väzby k danej nehnuteľnosti, ktorú zdedili so žalobcom, t. j. jeho bratom po svojich rodičoch, svojou nepriaznivou finančnou situáciou, zabezpečením bývania jeho rodiny v danej nehnuteľnosti. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať nepriaznivú finančnú situáciu a samotný záujem žalovaného na zachovaní vlastníckeho podielu na danej nehnuteľnosti. I zo samotnej žaloby vyplýva, že rodinný dom užíva bez toho, aby prejavil záujem vysporiadať spoluvlastnícke vzťahy. Žalobca žije v podnájme a ponúkol žalovanému odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. Jedným z definičných znakov ústavného práva na súdnu a inú ochranu je odstránenie právnej neistoty (v širšom zmysle) vo vzťahoch zainteresovaných subjektov, čo znamená dosiahnutie takého usporiadania veci, ktoré v sebe negeneruje ďalšie nedorozumenia a nevedie k ďalším súdnym sporom. V podmienkach podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého sa spoluvlastníci nedokážu dohodnúť o spôsobe užívania spoločnej veci, resp. o nakladaní s ňou, uvedenému zodpovedá konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z hľadiska ďalšieho zachovania spoluvlastníctva strán sporu a ich bývania v spoločnom dome ich vzťahy nemajú do budúcnosti riešenie v rozhodovaní súdu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nezhody medzi spoluvlastníkmi sú neakceptovateľné a všeobecne neriešiteľné, keďže tieto dlhodobo potvrdzujú obe strany sporu. Vychádzajúc z uvedeného dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovaného nezistil. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, pretože na základe neho sa vyporiadajú vzájomné vzťahy medzi nimi, ktorá povaha predmetu konania bola určujúca pri použití uvedeného ustanovenia, z ktorého dôvodu žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), h) CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že k predmetným nehnuteľnostiam má spoločne so svojou rodinou citový vzťah, nakoľko v nich žijú značnú časť ich života a predtým patrili ich rodičom, resp. aj rodičom žalobcu. Nevlastní iné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a teda tieto zabezpečujú jeho bytovú potrebu a potrebu jeho rodiny v plnom rozsahu. V rodinnom dome obýva len vrchnú časť, ktorá je menšia, pričom zvyšná časť obývaná odvtedy, čo žalobca z rodinného domu odišiel, nie je. Počas obdobia, keď žalobca býval v rodinnom dome, uhrádzal takmer všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťou a zveľaďoval ho, ako aj jeho okolie bez účasti žalobcu, ktorý neposkytol žiadnu súčinnosť. So žalobcom boli vždy problémy, bol agresívny, vyvolával konfliktné situácie a požíval vo zvýšenej miere alkohol. Nikdy mu však nebránili, aby prišiel bývať naspäť do rodinného domu, nakoľko si uvedomuje, že žalobca je jeho spoluvlastníkom a jeho spodná časť mu patrí a po jeho odchode nie je obývaná. Tvrdenie žalobcu, že sa k nemu správa spolu s rodinou agresívne, považoval za bezpredmetné, keďže ním neboli nijako preukázané. Že žalobca viedol neusporiadaný život, je zrejmé aj z výpovede svedka, ako aj z exekúcií uvalených na jeho spoluvlastnícky podiel. Preto by bolo nespravodlivé, ak by súd neprihliadol na tieto skutočnosti a predmetnú nehnuteľnosť by prikázal predať. Odišiel z domu už pred nejakým časom, má pravidelný príjem, má zabezpečené bývanie, a preto nie je zrejmé, prečo sa až teraz rozhodol požadovať vyplatenie sumy za jeho podiel neuvedomujúc si, aké to bude mať pre neho a jeho rodinu následky, keďže sa z nich stanú bezdomovci, pretože v prípade predaja nehnuteľnosti by sa musel odsťahovať do inej, kúpu ktorej by musel financovať, avšak z výťažku pripadajúceho na jeho spoluvlastnícky podiel nebude môcť zabezpečiť bývanie pre seba ani 3-člennú rodinu a úver neprichádza do úvahy, keďže majú už viaceré pôžičky. Z týchto dôvodov nebolo možné aplikovať tretí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam prihliadnuc aj k tomu, že chce naďalej v nich bývať, nakoľko nemá inú
možnosť, ako si zaobstarať bývanie. Súčasne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, svoj vek a sociálnu situáciu, ktoré všetky dôvody sú tak závažné, že by mali byť súdom zohľadnené.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi. Rodinný dom zdedil aj on po svojich rodičoch. Žalovaný užíva celý rodinný dom so svojou rodinou - manželkou a dvoma dospelými synmi, ktorí majú okolo 30 rokov a sú ekonomicky plne samostatní a všetci zárobkovo činní. Žalovaný býva v dome v takom stave, ako ho zanechali rodičia a ničím sa nepričinil o jeho zveľadenie, či dokonca o vnesenie investícií, pričom k tomu neprodukoval ani žiadne dôkazy. Nie je pravda, že by za neho uhrádzal nejaké záväzky, ktoré tvrdenia taktiež nepreukázal. Nútil ho platiť polovicu spotreby energií v dome, a to napriek tomu, že v ňom býval žalovaný sám so svojou rodinou. Z nehnuteľnosti sa musel odsťahovať vzhľadom na zlé správanie sa žalovaného manželky a synov voči nemu, ktorí vyvíjali psychické, ako aj fyzické násilie, ktoré bolo pre neho neznesiteľné. Napriek spoluvlastníckemu podielu v predmetných nehnuteľnostiach sa kvôli tomu stal bezdomovcom a našiel si útočisko v charite, kde mu poskytli ubytovanie, za ktoré platí nájom. So svojím bratom - žalovaným a jeho rodinou nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, ani s nimi obývať spoločnú nehnuteľnosť. Žalovaný má rovnakú možnosť ako on, nájsť si nájomné ubytovanie, resp. za predaj nehnuteľností bude mať možnosť rovnako ako on kúpiť si vlastné nehnuteľnosti, takže mu rozhodne nehrozí stať sa bezdomovcom. Žalovaný je rovnako starý ako on, sú dvojičky, pričom aj on vyrastal v dome, ktorý postavili ich rodičia a býval v ňom aj po ich smrti, takže citový vzťah k majetku majú porovnateľný. Žalovaný klame, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti a nemá možnosť zabezpečiť si bytovú náhradu, keďže mu doručil ponuku na výkon predkupného práva jeho spoluvlastníckeho podielu pozemku, ktorý zdedili po rodičoch, a to za sumu 30.000,- eur, pretože takúto cenu mu údajne ponúka iný kupec. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že spoluvlastnícky podiel už predal tesne pred vyhlásením rozsudku v tejto veci. Keďže prevodom vlastníckeho práva porušil jeho predkupné právo, podal žalobu na súd. Z tohto finančného výnosu mal možnosť zaobstarať si svoje vlastné bývanie, resp. použiť ho na vyporiadanie sa s ním, pokiaľ si dom chcel ponechať pre seba a svoju rodinu. Žalovanému ide jedine o to, aby mu nehnuteľnosť zostala celá bez toho, aby sa s ním musel finančne vysporiadať. Spolieha sa na to, že on nemá svoju rodinu a že predmetná nehnuteľnosť mu ostane bez povinnosti ho vyplatiť a je mu úplne ľahostajné, ako bude žiť a kde bude bývať.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Doplnil, že v súčasnosti nehnuteľnosť obýva s manželkou a jedným zo synov, pričom druhý syn, ktorý sa osamostatnil, žije v podnájme v K.. Za účelom preukázania pravdivosti k tvrdeniu o neusporiadanom spôsobe života žalobcu navrhol vypočuť svedkov. Jeho zdravotný stav nie je priaznivý už nejakú dobu, čo preukazoval potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti z 22.10.2021 vystaveným všeobecnou lekárkou, ktorá do dňa vyjadrenia trvá. Aj keď manželka a syn chodia do práce, aj u nich pretrvávajú zdravotné problémy spojené s vysokým krvným tlakom, ktoré si vyžiadalo už aj zásah rýchlej zdravotnej služby, preto nemožno konštatovať, že sú plne ekonomicky činní, resp. ich ekonomická činnosť nie je ohrozená. Žalobca nedisponuje žiadnymi informáciami o tom, v akom stave je nehnuteľnosť, kým je táto obývaná, ako ani o ich aktuálne zlej finančnej situácii či o ich záväzkoch. Tvrdenie, že nevniesol ako ani jeho rodina do nehnuteľnosti žiadne investície, sú bezpredmetné a nepodložené, keďže na nej dal vymeniť staré okná za plastové a stavalo sa nové oplotenie, avšak nedisponuje dokladmi o týchto úpravách a opravách, keďže si myslel, že ich nebude musieť neskôr dokladovať. Platiť polovicu spotreby energií žalobcovi vyplýva priamo zo zákona, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, aký ho má. Za žalobcu počas obývania spoločného domu platil plyn, keďže sám nebol schopný naň finančne prispievať. Svedkovia vedia potvrdiť problémy žalobcu s alkoholom, ako aj jeho násilné agresívne správanie. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by spolu s rodinou vyvíjal či už fyzický alebo psychický nátlak a ako tvrdí, nie je jasné, prečo neopustil spoločnú domácnosť už dávno, ale zotrval v nej aj po smrti rodičov. Bol to žalobca, ktorý požíval alkoholické nápoje a tomu zodpovedalo aj jeho správanie. Žalobca pritom nenavrhol vypočuť žiadneho svedka, ktorý by vyvrátil ním tvrdené skutočnosti a zároveň potvrdil tie jeho. Pokiaľ žalobca tvrdí, že má rovnakú možnosť po predaji rodinného domu si zaobstarať bývanie ako on, je zrejmé, že toto by bolo oveľa nevýhodnejšie a nepriaznivejšie pre neho a jeho rodinu ako pre žalobcu, keďže budú potrebovať priestrannejšie bývanie ako žalobca, ktorý je sám. Pri predaji spoluvlastníckeho podielu žalobcom uvádzanej nehnuteľnosti splnil povinnosť ponúknuť mu svoj podiel na predaj, preto nebolo porušené jeho predkupné právo, o čom sa vedie samostatné súdne konanie, od výsledku ktorého nezávisí rozhodnutie v tomto spore. Jedná sa o ornú pôdu, ktorá nijakým spôsobom nezabezpečí jeho bytovú potrebu, takisto ako ani predaj jeho podielu v nej.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
6. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na princípe kontradiktórnosti a koncentrácie, čo znamená, že strany sú povinné na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, pričom tak musia urobiť včas (§ 149, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1, 2, § 154, § 185 ods. 1 CSP). Preto, ak žalovaný tvrdil, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo (§ 142 ods. 2 OZ), bolo jeho povinnosťou na ich preukázanie navrhnúť dôkazy, a to do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie končí. Žalovaný poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, avšak v priebehu konania ho nekonkretizoval, pričom preukázaný mal byť potvrdením o dočasnej práceneschopnosti z 22. 10. 2021, ktoré doposiaľ trvá a ambulantným nálezom z 02. 12. 2021, z ktorých však nevyplýva, že jeho zdravotný stav je taký, že by predstavoval dôvod hodný osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pritom nepriaznivý zdravotný stav manželky a dvoch dospelých synov len tvrdil, avšak nijak nepreukazoval. To isté platí aj k žalovaným tvrdeným viacerým pôžičkám, keďže tieto tvrdenia opäť žiadnymi dôkazmi nepreukázal, takisto ako ani tvrdenia o výške svojho príjmu, príjmu svojej manželky a plnoletého syna, s ktorými v predmetnom rodinnom dome bývajú, keďže ďalší syn už vedie samostatnú domácnosť. Nepreukázané zostali i jeho tvrdenia ohľadne zveľadenia nehnuteľnosti, keďže sám uviedol, že dôkazy, ktorými by to preukázal, nemá a svedkovia, ktorých navrhoval vypočuť, sa mali vyjadriť iba k nevhodnému správaniu žalobcu počas doby, kedy v dome býval. Nepreukázané zostali aj jeho tvrdenia, že uhrádzal platby za žalobcu, k čomu predložil pred súdom prvej inštancie aj doklady, avšak za rok 2019, 2020, pričom žalobca dom opustil podľa zhodných tvrdení strán v roku 2018. Neobstoja ani jeho tvrdenia, že si nebude môcť pre seba a svoju rodinu zabezpečiť adekvátne bývanie vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť má podľa tvrdení žalobcu hodnotu okolo 180 000 eur, ktoré tvrdenia nepopieral, a preto po jej odpredaní získa značnú finančnú čiastku, do odpredania v nehnuteľnosti môže bývať, keď navyše ani len netvrdil, nieto preukazoval, že si nemôže bývanie zabezpečiť cestou nájmu. Pritom ani netvrdil, nieto preukazoval že v prípade, že by si chcel obstarať vlastnú nehnuteľnosť, by jemu, resp. ďalším osobám, ktoré s ním budú bývať, nebol poskytnutý úver, s pomocou ktorého a výťažku z predaja nehnuteľností by tak mohol učiniť. Druhému synovi, ktorý s ním býva, nič nebráni vzhľadom na to, že je plnoletý a samostatne zárobkovo činný, aby sa ako aj jeho ďalší syn osamostatnil a zabezpečil si vlastné bývanie a ak tak neurobí, nemôže to byť dôvod na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa týka citovej väzby k predmetným nehnuteľnostiam, túto žalovaný síce tvrdil, avšak nijakým spôsobom ju okrem toho, že v nej prakticky celý život býval, nepreukazoval, keď ani len netvrdil, nieto preukazoval, že by si kvôli nej (citovej väzbe) nemohol zabezpečiť iné adekvátne bývanie.
8. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne skonštatoval nepreukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa a zrušil podielové vlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam a nariadil ich predaj a rozdelenie výťažku v podiele po 1/2-ici.
9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktoré vzhľadom na ust. § 257 CSP žiadnej zo strán nepriznal.
10. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).