Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/18/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke L., ktorá sa

narodila X., naposledy bývala v Z. a zomrela X., za účasti dedičov 1/ L., bývajúceho v L., 2/

A., bývajúceho v Z., zastúpeného A. bývajúcim v Z. a zastúpeným JUDr. A., advokátom so

sídlom v L., a 3/ P., bývajúceho v Z., zastúpeného A. bývajúcim v Z. a zastúpeným JUDr. A.,

advokátom so sídlom v L., vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , a vo

veci starostlivosti súdu o maloleté deti – dedičov 2/ a 3/, o schválenie právneho úkonu,

vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 17.

apríla 2014 č.k. -88 a proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 14. februára

2014 č.k. -9, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.

Dedičovi 1/ nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice uznesením zo 17. apríla 2014 č.k. -88 schválil

dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorou: I. dedič 1/ voči spoludedičom bezodplatne

nadobudol cenné papiere (akcie špecifikované v uznesení), ďalej vklad na vkladnej knižke

(špecifikovaný v uznesení), nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. (v podieloch špecifikovaných v uznesení), II. dedič 2/

voči spoludedičom bezodplatne nadobudol cenné papiere (akcie špecifikované v uznesení),

ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené v katastri nehnuteľností na liste

vlastníctva č. X., III. dedič 3/ voči spoludedičom bezodplatne nadobudol cenné papiere (akcie

špecifikované v uznesení), ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. (v podieloch špecifikovaných v uznesení), IV. dedič 1/

v podiele 1/2, dedič 2/ v podiele 1/4 a dedič 3/ v podiele 1/4 nadobudli vklady na ďalších

vkladných knižkách (špecifikované v uznesení) a nehnuteľnosti v katastrálnom území H.

vedené na liste vlastníctva č. X.. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že

poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, ako dedičia po nej prichádzali do úvahy dedič 1/

a A. (otec dedičov 2/ a 3/), ktorý však dedičstvo odmietol a do jeho dedičských práv vstúpili

dedičia 2/ a 3/. V ďalšom konštatoval, že dedičia 1/, 2/ a 3/ uzatvorili 28. novembra 2013

dohodu o vyporiadaní dedičstva, pričom právny úkon A. ako zákonného zástupcu dedičov 2/

a 3/ bol schválený súdom. V nadväznosti na to súd prvého stupňa schválil dohodu

o vyporiadaní dedičstva ( ).

Okresný súd Levice rozsudkom zo 14. februára 2014 č.k. -9 schválil

„dedičskú dohodu“, ktorú 28. novembra 2013 uzatvoril otec dedičov 2/ a 3/ v konaní

o dedičstve po poručiteľke L. zomrelej X. vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10

D 196/2012.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na základe podnetu A. napadol vyššie uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním.

Okresnému súdu vytkol, že (napadnutým rozsudkom) nemal schváliť právny úkon zákonného

zástupcu dedičov 2/ a 3/ urobený za nich v dohode o vyporiadaní dedičstva a že (napadnutým

uznesením) nemal schváliť dohodu dedičov 1/, 2/ a 3/ o vyporiadaní dedičstva, lebo pri týchto

právnych úkonoch neboli rešpektované zákonné podiely maloletých dedičov 2/ a 3/.

Napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. b/ a c/

Dedič 1/ sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Zákonný zástupca dedičov 2/ a 3/ navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) skúmal, či je mimoriadne dovolanie

procesne prípustné.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu

nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom

súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu ( ).

1. So zreteľom na nejednotnosť rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia

pri aplikácií ustanovenia (najmä v otázke, proti ktorým rozhodnutiam

súdu je prípustné mimoriadne dovolanie a či je tento opravný prostriedok prípustný aj vtedy,

keď účastník sám predtým nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky) prijalo

občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu v minulosti stanovisko, ktoré bolo

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska, ktoré zdôraznilo predovšetkým účel

mimoriadneho dovolania a vychádzalo najmä z doslovného textu právnej úpravy obsiahnutej

v , znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom

konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle môže generálny prokurátor

napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa“.

2. Obdobne, za účelom prekonania nejednotnosti rozhodovania, prijal Ústavný súd

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod sp. zn. PL.z. 3/2015

zjednocujúce stanovisko, v zmysle ktorého: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola

nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127

ods. 1 (ďalej len „“) ako i výnimočnosť mimoriadneho

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky

vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných

prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu

svojich práv a oprávnených záujmov.“

3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade

s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát

konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci

došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu

názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne

rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil,

že v záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté

a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad

Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť

prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom zaistenia opravy základných vád alebo

justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád

najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty (pozri

Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).

ESĽP na tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov

opätovne poukázal v rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti

Slovenskej republike, PSMA, s.r.o. proti Slovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti

Slovenskej republike.

4. Judikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk, nie je bez vývoja.

Nie je vylúčené, aby aj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne

náhľady alebo interpretačné východiská samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná

či doplňovaná, ale tiež menená.

V preskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto

veci, odchyľuje od stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k „prekonaniu“ tohto stanoviska

môže dôjsť iba osobitným procesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Senát 3 C najvyššieho súdu pri rozhodovaní v danej veci – na rozdiel od uvedeného

stanoviska (aj s prihliadnutím na dôvody uvedené v bodoch 2. a 3.) – akcentuje predovšetkým

miesto, ktoré má mimoriadne dovolanie v systéme opravných prostriedkov občianskeho

súdneho konania. Na bližšie odôvodnenie odklonenia sa od predmetného stanoviska uvádza

nasledovné:

I keď to v ustanoveniach upravujúcich riadne

a mimoriadne opravné prostriedky nie je výslovne uvedené, predsa len je z nich zrejmá

zásada, že je na účastníkovi, ktorý je nespokojný s konaním alebo rozhodovaním súdu,

aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými úkonmi a v logickom slede zohľadňujúcom

stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne – až po najvyššiu úroveň – všetky

procesné prostriedky nápravy (opravné prostriedky), ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Mimoriadne dovolanie je (mimoriadny) opravný prostriedok, ktorý smeruje proti

rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a vykazuje atribúty záväznosti

a nezmeniteľnosti ( ). V konaní o mimoriadnom dovolaní dochádza preto

k stretu dvoch základných práv (ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý

súdny proces, jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1

ods. 1 . Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z , ktorý

do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa a 4 , treba mať

v konaní o mimoriadnom dovolaní na zreteli vzájomný vzťah oboch týchto ustanovení. Daná

procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov

tak, aby boli zachované označené ústavné práva (m. m. a tiež ).

Pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní nemožno brať na zreteľ len generálnym

prokurátorom namietané porušenie zákona, lebo je potrebné zachovať ústavnoprávne

relevantnú rovnováhu medzi právom na spravodlivé súdne konanie a ústavným princípom

právnej istoty. Právo na spravodlivý súdny proces treba pritom vnímať ako právo, ktoré

sa netýka len jedného z účastníkov konania (jednej procesnej strany) a sleduje len jeho práva

a oprávnené záujmy; právo na spravodlivý súdny proces sa viaže na občianske súdne konanie

ako celok a právne postavenie všetkých jeho účastníkov rovnako.

Najvyšší súd pri riešení otázky prípustnosti mimoriadneho dovolania musí dať

prednosť ústavnému princípu právnej istoty vtedy, keď účastník sám nevyužil všetky

dostupné procesné prostriedky poskytované právnym poriadkom za účelom nápravy konania

alebo rozhodovania súdov a zostal v tomto smere pasívny. To rovnako platí vtedy, keď

sa účastník občianskeho súdneho konania sám svojim procesným úkonom (napríklad vzdaním

sa odvolania) zbavil možnosti podať dostupný opravný prostriedok. V oboch týchto prípadoch

je procesná aktivita generálneho prokurátora podávajúceho mimoriadne dovolanie

neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v ustanoveniach § 243e

až

5. V danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním dve

rozhodnutia okresného súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť.

V konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. žiadny

z účastníkov nepodal odvolanie.

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. vyplýva, že zákonný zástupca

dedičov 2/ a 3/ podal „odvolanie“, resp. návrh na opravu rozhodnutia. Podľa záveru súdu išlo

o návrh na opravu rozhodnutia, ktorý Okresný súd Levice zamietol uznesením 1. júla 2014

č.k. -94. Proti tomuto uzneseniu bolo prípustné odvolanie, zákonný zástupca

dedičov 2/ a 3/ ho ale nepodal.

Dôvody tejto procesnej pasivity vysvetľoval A. vo svojom podnete zo 17. septembra

2014 adresovanom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky tak, že dosah uvedených

rozhodnutí Okresného súdu Levice a ich dopad na majetok maloletých dedičov si uvedomil až

po doručení uznesenia Okresného súdu Levice z 1. júla 2014 a výzvy dediča 1/ požadujúceho

od dedičov 2/ a 3/ peňažné plnenie podľa rozhodnutia o dedičstve. Takáto argumentácia

nasvedčuje tomu, že zákonný zástupca dedičov 2/ a 3/ nerešpektoval zásadu, v zmysle ktorej

právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“), to znamená tým, ktorí sú opatrní,

predvídaví, starostlivo sa pripravujú na občianske súdne konanie, aktívne sa zaujímajú

o ochranu svojich práv a procesné úkony nerobia neuvážene, ale až po dôslednom

oboznámení sa s ich právnymi účinkami. Neznalosť zákona pri tom neospravedlňuje

(„ignorantia juris non excusat“).

Vzhľadom na to, že v predmetných konaniach podnecovateľ mimoriadneho dovolania

nevyužil dostupný opravný prostriedok (resp. sa možnosti podať dostupný opravný

prostriedok sám zbavil), najvyšší súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v danom

prípade procesne neprípustné.

6. So zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne

neprípustné ( v spojení s ).

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená

povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní

o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania

(viď a ). V danom prípade dali podnet na mimoriadne dovolanie dedičia

2/ a 3/ zastúpení ich zákonným zástupcom. Dedič 1/ nepodal návrh na priznanie náhrady trov

konania o mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu preto nepriznal náhradu trov konania

o mimoriadnom dovolaní ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová