Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3c7/394923.d90976.pdf
PDF · 114.82 KB
No categories available
3MCdo/18/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 MCdo 18/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke L., ktorá sa
narodila X., naposledy bývala v Z. a zomrela X., za účasti dedičov 1/ L., bývajúceho v L., 2/
A., bývajúceho v Z., zastúpeného A. bývajúcim v Z. a zastúpeným JUDr. A., advokátom so
sídlom v L., a 3/ P., bývajúceho v Z., zastúpeného A. bývajúcim v Z. a zastúpeným JUDr. A.,
advokátom so sídlom v L., vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10 D 196/2012, a vo
veci starostlivosti súdu o maloleté deti – dedičov 2/ a 3/, o schválenie právneho úkonu,
vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12 P 28/2013, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 17.
apríla 2014 č.k. 10 D 196/2012-88 a proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 14. februára
2014 č.k. 12 P 28/2013-9, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.
Dedičovi 1/ nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice uznesením zo 17. apríla 2014 č.k. 10 D 196/2012-88 schválil
dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorou: I. dedič 1/ voči spoludedičom bezodplatne
nadobudol cenné papiere (akcie špecifikované v uznesení), ďalej vklad na vkladnej knižke
(špecifikovaný v uznesení), nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. (v podieloch špecifikovaných v uznesení), II. dedič 2/
voči spoludedičom bezodplatne nadobudol cenné papiere (akcie špecifikované v uznesení),
ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. X., III. dedič 3/ voči spoludedičom bezodplatne nadobudol cenné papiere (akcie
špecifikované v uznesení), ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom území H. vedené v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. (v podieloch špecifikovaných v uznesení), IV. dedič 1/
v podiele 1/2, dedič 2/ v podiele 1/4 a dedič 3/ v podiele 1/4 nadobudli vklady na ďalších
vkladných knižkách (špecifikované v uznesení) a nehnuteľnosti v katastrálnom území H.
vedené na liste vlastníctva č. X.. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že
poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, ako dedičia po nej prichádzali do úvahy dedič 1/
a A. (otec dedičov 2/ a 3/), ktorý však dedičstvo odmietol a do jeho dedičských práv vstúpili
dedičia 2/ a 3/. V ďalšom konštatoval, že dedičia 1/, 2/ a 3/ uzatvorili 28. novembra 2013
dohodu o vyporiadaní dedičstva, pričom právny úkon A. ako zákonného zástupcu dedičov 2/
a 3/ bol schválený súdom. V nadväznosti na to súd prvého stupňa schválil dohodu
o vyporiadaní dedičstva (§ 175q ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Okresný súd Levice rozsudkom zo 14. februára 2014 č.k. 12 P 28/2013-9 schválil
„dedičskú dohodu“, ktorú 28. novembra 2013 uzatvoril otec dedičov 2/ a 3/ v konaní
o dedičstve po poručiteľke L. zomrelej X. vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10
D 196/2012.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
na základe podnetu A. napadol vyššie uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním.
Okresnému súdu vytkol, že (napadnutým rozsudkom) nemal schváliť právny úkon zákonného
zástupcu dedičov 2/ a 3/ urobený za nich v dohode o vyporiadaní dedičstva a že (napadnutým
uznesením) nemal schváliť dohodu dedičov 1/, 2/ a 3/ o vyporiadaní dedičstva, lebo pri týchto
právnych úkonoch neboli rešpektované zákonné podiely maloletých dedičov 2/ a 3/.
Napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. b/ a c/
Dedič 1/ sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.
Zákonný zástupca dedičov 2/ a 3/ navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či je mimoriadne dovolanie
procesne prípustné.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv
a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu
nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu
mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom
súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.).
1. So zreteľom na nejednotnosť rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia
pri aplikácií ustanovenia § 243e ods. 1 O.s.p. (najmä v otázke, proti ktorým rozhodnutiam
súdu je prípustné mimoriadne dovolanie a či je tento opravný prostriedok prípustný aj vtedy,
keď účastník sám predtým nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky) prijalo
občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu v minulosti stanovisko, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska, ktoré zdôraznilo predovšetkým účel
mimoriadneho dovolania a vychádzalo najmä z doslovného textu právnej úpravy obsiahnutej
v Občianskom súdnom poriadku, znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom
konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor
napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa“.
2. Obdobne, za účelom prekonania nejednotnosti rozhodovania, prijal Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod sp. zn. PL.z. 3/2015
zjednocujúce stanovisko, v zmysle ktorého: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola
nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) ako i výnimočnosť mimoriadneho
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky
vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných
prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov.“
3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,
že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade
s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát
konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci
došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu
názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne
rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil,
že v záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté
a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad
Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť
prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom zaistenia opravy základných vád alebo
justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád
najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).
ESĽP na tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov
opätovne poukázal v rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti
Slovenskej republike, PSMA, s.r.o. proti Slovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti
Slovenskej republike.
4. Judikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk, nie je bez vývoja.
Nie je vylúčené, aby aj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne
náhľady alebo interpretačné východiská samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná
či doplňovaná, ale tiež menená.
V preskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto
veci, odchyľuje od stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k „prekonaniu“ tohto stanoviska
môže dôjsť iba osobitným procesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Senát 3 C najvyššieho súdu pri rozhodovaní v danej veci – na rozdiel od uvedeného
stanoviska (aj s prihliadnutím na dôvody uvedené v bodoch 2. a 3.) – akcentuje predovšetkým
miesto, ktoré má mimoriadne dovolanie v systéme opravných prostriedkov občianskeho
súdneho konania. Na bližšie odôvodnenie odklonenia sa od predmetného stanoviska uvádza
nasledovné:
I keď to v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich riadne
a mimoriadne opravné prostriedky nie je výslovne uvedené, predsa len je z nich zrejmá
zásada, že je na účastníkovi, ktorý je nespokojný s konaním alebo rozhodovaním súdu,
aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými úkonmi a v logickom slede zohľadňujúcom
stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne – až po najvyššiu úroveň – všetky
procesné prostriedky nápravy (opravné prostriedky), ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok.
Mimoriadne dovolanie je (mimoriadny) opravný prostriedok, ktorý smeruje proti
rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a vykazuje atribúty záväznosti
a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 O.s.p.). V konaní o mimoriadnom dovolaní dochádza preto
k stretu dvoch základných práv (ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý
súdny proces, jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1
ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy, ktorý
do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy, treba mať
v konaní o mimoriadnom dovolaní na zreteli vzájomný vzťah oboch týchto ustanovení. Daná
procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov
tak, aby boli zachované označené ústavné práva (m. m. I. ÚS 252/05 a tiež IV. ÚS 481/2011).
Pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní nemožno brať na zreteľ len generálnym
prokurátorom namietané porušenie zákona, lebo je potrebné zachovať ústavnoprávne
relevantnú rovnováhu medzi právom na spravodlivé súdne konanie a ústavným princípom
právnej istoty. Právo na spravodlivý súdny proces treba pritom vnímať ako právo, ktoré
sa netýka len jedného z účastníkov konania (jednej procesnej strany) a sleduje len jeho práva
a oprávnené záujmy; právo na spravodlivý súdny proces sa viaže na občianske súdne konanie
ako celok a právne postavenie všetkých jeho účastníkov rovnako.
Najvyšší súd pri riešení otázky prípustnosti mimoriadneho dovolania musí dať
prednosť ústavnému princípu právnej istoty vtedy, keď účastník sám nevyužil všetky
dostupné procesné prostriedky poskytované právnym poriadkom za účelom nápravy konania
alebo rozhodovania súdov a zostal v tomto smere pasívny. To rovnako platí vtedy, keď
sa účastník občianskeho súdneho konania sám svojim procesným úkonom (napríklad vzdaním
sa odvolania) zbavil možnosti podať dostupný opravný prostriedok. V oboch týchto prípadoch
je procesná aktivita generálneho prokurátora podávajúceho mimoriadne dovolanie
neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v ustanoveniach § 243e
5. V danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním dve
rozhodnutia okresného súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť.
V konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12 P 28/2013 žiadny
z účastníkov nepodal odvolanie.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 10 D 196/2012 vyplýva, že zákonný zástupca
dedičov 2/ a 3/ podal „odvolanie“, resp. návrh na opravu rozhodnutia. Podľa záveru súdu išlo
o návrh na opravu rozhodnutia, ktorý Okresný súd Levice zamietol uznesením 1. júla 2014
č.k. 10 D 196/2012-94. Proti tomuto uzneseniu bolo prípustné odvolanie, zákonný zástupca
dedičov 2/ a 3/ ho ale nepodal.
Dôvody tejto procesnej pasivity vysvetľoval A. vo svojom podnete zo 17. septembra
2014 adresovanom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky tak, že dosah uvedených
rozhodnutí Okresného súdu Levice a ich dopad na majetok maloletých dedičov si uvedomil až
po doručení uznesenia Okresného súdu Levice z 1. júla 2014 a výzvy dediča 1/ požadujúceho
od dedičov 2/ a 3/ peňažné plnenie podľa rozhodnutia o dedičstve. Takáto argumentácia
nasvedčuje tomu, že zákonný zástupca dedičov 2/ a 3/ nerešpektoval zásadu, v zmysle ktorej
právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“), to znamená tým, ktorí sú opatrní,
predvídaví, starostlivo sa pripravujú na občianske súdne konanie, aktívne sa zaujímajú
o ochranu svojich práv a procesné úkony nerobia neuvážene, ale až po dôslednom
oboznámení sa s ich právnymi účinkami. Neznalosť zákona pri tom neospravedlňuje
(„ignorantia juris non excusat“).
Vzhľadom na to, že v predmetných konaniach podnecovateľ mimoriadneho dovolania
nevyužil dostupný opravný prostriedok (resp. sa možnosti podať dostupný opravný
prostriedok sám zbavil), najvyšší súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v danom
prípade procesne neprípustné.
6. So zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne
neprípustné (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená
povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní
o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania
(viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dali podnet na mimoriadne dovolanie dedičia
2/ a 3/ zastúpení ich zákonným zástupcom. Dedič 1/ nepodal návrh na priznanie náhrady trov
konania o mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu preto nepriznal náhradu trov konania
o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová