Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2d5/436769.62bfde.pdf
PDF · 150.23 KB
No categories available
8Cdo/428/2015
Najvyšší súd 8 Cdo 427/2015
Slovenskej republiky 8 Cdo 428/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P.., so sídlom v B.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná
advokát a konateľ D.., proti žalovanej S., zastúpenej M., so sídlom v B., o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
8 C 130/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne
z 15. januára 2015, sp. zn. 4 Co 409/2015 a sp. zn. 4 Co 412/2015, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2015, sp. zn.
4 Co 409/2015 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2015, sp. zn.
4 Co 412/2015 o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením z 18. februára 2013 č.k. 8 C 130/2012-23 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. januára 2015, sp. zn.
4 Co 409/2015 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo
v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti, za správny označil tiež následný postup súdu
prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. K odvolacím námietkam
žalobkyne uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb sa na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevzťahuje
(II. ÚS 124/2011) a dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý je vo veci odporcom.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž
námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne
prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej
sa v konaní domáha. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia a konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou
a odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti ( dovolaním)
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je dôvodný jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade položky 17a sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti
predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho
nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník
môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku
zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti
sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. nevyhovel a tento zamietol pretože položku 17a sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona
o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom
46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č 621/2005 Z. z. pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok
za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu
a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol,
že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka
na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.
Ďalej dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, ž ho treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 311/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,
5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 281/2014,
8 Cdo 213/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Prievidza uznesením z 21. februára 2014 sp. zn. 8 C 130/2012-92 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur, podľa
položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. januára 2015, sp. zn. 4 Co 412/2015
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou
od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa
v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej pokiaľ je
podané po tomto dátume. Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd
prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona,
správne vyrubil poplatok 20 €. K námietkam oprávnenej uviedol, že je potrebné vychádzať
z obsahu napadnutého uznesenia, pretože už v samotnom výroku je obsiahnuté aj
odôvodnenie, ktoré je primerané účelu, pre ktoré bolo vydané, čo nie je v rozpore s ust. § 169
ods. 1 O.s.p. Právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie odvolania ako
všeobecného pravidla vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne
prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky, spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane
prípadných odchýlok. Pokiaľ sa žalobca spoliehal na vecné zákonné oslobodenie od súdnych
poplatkov, tomuto konanie podliehalo v danom prípade výlučne na prvom stupni, pretože
odvolacie konanie, ktoré žalobkyňa iniciovala využitím práva podať riadny opravný
prostriedok, začalo dňa 14. februára 2014.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom ( § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie
je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola
v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým
jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní
rozviedla.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,
5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,
8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2015
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Zuzana Pudmarčíková