Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/188/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa GRATIO

HOLDINGS LTD., so sídlom No. 4, Riga Fereou street, Omega Court, 4th Floor, Office 41,

3095 Limassol, Cyperská republika, registračné č. HE 223179, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava,

IČO: 36 861 154, proti odporcovi Magyar Nemzeti Vagyonkezelö Zártkörüen Müködö

Részvénytársaság, Pozsonyi út 56, 1133 Budapešť, Maďarská republika, Cg. 01-10-045784,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou Legal Counsels s.r.o., Tallerova 10, Bratislava,

IČO: 36 364 606, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 21. februára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2014 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 19. decembra 2006 č. k. -83

vyhlásil za neprípustnú akúkoľvek exekúciu podľa Exekučného poriadku, ktorá má byť

vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie vydané

7. októbra 2004 Medzinárodným arbitráţnym centrom pri Rakúskej obchodnej a priemyselnej

komore vo Viedni, Rakúsko (v anglickom jazyku : International Arbitral Centre of the

Austrian Federal Economic Chamber) vo veci Állami Privatizációs és Vagyonkezelö Rt.

c/a VSŢ, akciová spoločnosť, Košice (súčasné obchodné meno Slovenské investičné

druţstvo), vedenej pod číslom SCH-4821.

Odporcovi (predtým Állami Privatizációs és Vagyonkezelö Rt., Pozsonyi út 56,

H – 1133 Budapešť, Maďarsko) uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania v sume 6 373,20 Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2007 sp. zn.

napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -83

z 19. decembra 2006 zmenil tak, ţe návrh navrhovateľa (predtým Slovenské investičné

druţstvo, Osadná 11, Bratislava) zamietol. Výrok o náhrade trov konania zmenil tak,

ţe odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň ďalším výrokom odporcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu nie

je vecne správne. Podľa jeho názoru návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nie je

návrhom, podanie ktorého by malo za následok začatie exekučného konania v zmysle § 36

Exekučného poriadku, ale jeho aplikácia prichádza do úvahy aţ v priebehu uţ začatého

exekučného konania, pretoţe len začaté konanie je moţné zastaviť, a podľa § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku následkom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú je práve

zastavenie exekúcie. Je nesporné, ţe medzi účastníkmi, na základe exekučného titulu,

ktorým je predmetné rozhodcovské rozhodnutie, nebolo začaté exekučné konanie podaním

návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 36 Exekučného poriadku. Keďţe doposiaľ nebolo

začaté exekučné konanie, nemoţno povaţovať za dôvodný návrh navrhovateľa na vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Zistil, ţe označenie účastníka exekučného

konania navrhovateľom v podanom návrhu nie je v súlade s ustanovením § 37 Exekučného

poriadku, z ktorého vyplýva, ţe účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Námietky

navrhovateľa týkajúce sa právnej úpravy uznávania cudzích rozhodnutí s poukazom

na obmedzené moţnosti povinného uplatniť dôvody odopretia uznania nepovaţoval

za dôvodné, pretoţe dospel k záveru, ţe Exekučný poriadok neobsahuje ţiadnu úpravu

preventívneho konania, ktoré by bolo moţné viesť pred začatím samotnej exekúcie, a začatie

exekučného konania podaním návrhu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku by bolo v rozpore s úpravou exekučného konania v zmysle § 36 a nasl. Exekučného

poriadku. Uznesenie súdu prvého stupňa preto podľa zmenil tak, ţe návrh

navrhovateľa zamietol.

Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. mája

2009 sp. zn. zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2007

sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vytkol

odvolaciemu súdu, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia, aj napriek námietkam odporcu

uvedených v odvolaní, týkajúcich sa právomoci súdu, resp. nedostatku právomoci súdu

rozhodovať v danej veci (č. l. 116 a 117 spisu) sa vôbec nezaoberal a tak ani nereagoval

na dôvody súdu prvého stupňa týkajúce sa právomoci súdu a odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia nie je dostatočne preskúmateľné. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevyporiadal s námietkami odporcu uvedenými v odvolaní, týkajúcimi sa

právomoci a nezaoberal sa ani dôvodmi súdu prvého stupňa. Nevysvetlil svoj názor, či je

alebo nie je daná právomoc slovenských súdov v danej veci.

Krajský súd v Bratislave následne uznesením z 30. septembra 2010 sp. zn.

uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -83

z 19. decembra 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe predovšetkým

sa v predmetnej veci nejedná o exekučnú vec, pretoţe nejde o vec exekučného konania podľa

ustanovení Exekučného poriadku a uviedol, ţe v danej veci ide o konanie podľa § 80 písm. c/

, teda o určovaciu ţalobu. Na základe toho konštatoval nesprávnosť postupu súdu

prvého stupňa, ktorý mal potom postupovať podľa tretej časti a rozhodnúť rozsudkom,

keďţe ide o rozhodnutie vo veci samej. Ďalej uviedol, ţe nesporne ide o konanie

s medzinárodným prvkom, podmienkou ktorej veci je splnenie podmienky konania,

t. j. právomoci súdov Slovenskej republiky a súd prvého stupňa správne vyhodnotil existenciu

svojej právomoci na prejednanie veci. Záverom uviedol, ţe z odvolaním napadnutého

rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil pri posudzovaní otázky

naliehavosti právneho záujmu na podanej ţalobe, čím ho mal za preukázaný a v akej miere,

keď otázka neprípustnosti exekúcie je samostatnou procesnou úvahou v prebiehajúcom

exekučnom konaní. Touto okolnosťou sa okresný súd nezaoberal aj keď mal za nesporné,

ţe exekučné konanie dosiaľ neprebieha a keďţe sa nedostatočne zaoberal opodstatnenosťou

ţaloby je v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. júna 2013 č. k. -1011

určil, ţe akákoľvek exekúcia, ktorá má byť vykonaná na základe rozhodcovského rozsudku

(v pôvodnom označení „Arbitral Award“) vydaného Medzinárodným rozhodcovským súdom

Hospodárskej komory Rakúska („International Arbitral Centre of the Austrian Federal

Economic Chamber“), sp. zn. -4821 zo dňa 7.10.2004, vydaného vo Viedni vo veci

ţalobcu Hungarian Privatization and State Holding Company, Pozsonyi út 56, 1133 Budapest,

Hungary a ţalovaného VSZ a.s. Kosice, Trnavská cesta 8/A, 820 05 Bratislava, Slovak

republic, o zaplatenie čiastky vo výške HUF 1.328.548.000,- s príslušenstvom a čiastky

vo výške USD 1.114.954,- s príslušenstvom je neprípustná. Odporcu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 8 872,74 Eur v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení vzhľadom k usmerneniu krajského súdu uviedol,

ţe naliehavý právny záujem v prejednávanej veci je daný, pretoţe trvá stav objektívnej

právnej neistoty v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý spočíva v tom,

či je odporca oprávnený sa voči navrhovateľovi domáhať núteného výkonu rozhodnutia

v exekučnom konaní z titulu pohľadávky z rozhodcovského rozsudku. Takýto stav neistoty

ohrozuje právne postavenie navrhovateľa, t. j. či je navrhovateľ povinný z donútenia plniť

odporcovi. Odstránenie tohto stavu právnej neistoty nemôţe navrhovateľ poţadovať v inom

konaní, v ktorom by vystupoval ako navrhovateľ. Rovnako rozhodnutie v prejednávanej veci

je spôsobilé zastaviť prípadné následné exekučné konanie.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. februára 2014

sp. zn. rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -1011

z 21. júna 2013 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 238,48 Eur do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu. V odôvodnení uviedol,

ţe predmetom konania je určovacia ţaloba podľa , sledujúca vyhlásenie

neprípustnosti akejkoľvek exekúcie na podklade cudzieho rozhodcovského rozsudku. Podanie

ţaloby v danom prípade nerieši a ani nemôţe riešiť celý obsah a dosah sporného právneho

vzťahu či práva medzi účastníkmi, pričom práve určovacie ţaloby slúţia potrebám

praktického ţivota a nemôţu viesť k zbytočnému rozmnoţovaniu sporov. Naliehavý právny

záujem na poţadovanom určení je preto súčasne daný len vtedy, keď je spôsobilý odstrániť

stav právnej neistoty navrhovateľa alebo ohrozenie jeho práva.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a ţiadal,

aby dovolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -1162

zo dňa 21. februára 2014 tak, ţe rozsudok Okresného súdu Bratislava III

č. k. -1011 zo dňa 31. júna 2013 potvrdí a zaviaţe odporcu na náhradu trov

dovolacieho konania. Uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2

písm. a/ ), konkrétne v konaní došlo k vade podľa ustanovenia ,

t. j. postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Rozsudok krajského súdu

povaţoval za nepreskúmateľný a nedostatočne zdôvodnený. Ďalej uviedol, ţe konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ).

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedol, ţe ho povaţuje

za bezdôvodné a navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol, nakoľko nie sú dané

dôvody dovolania a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné ( ), a ţe predmetné rozhodnutie

odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmal dovolací

súd, či konanie nie je postihnuté tzv. inou vadou konania. Inou vadou konania, na ktorú musí

dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale

tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je

predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo

mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie na súde niţšieho stupňa

(krajský súd) je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). O vadu tejto povahy ide tieţ v prípade, ţe odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne preskúmateľné. Aj odôvodnenie uznesenia

odvolacieho súdu musí spĺňať náleţitosti uvedené v ustanovení

( ). Odôvodnenie musí obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti,

spravodlivosti rozhodnutia a takisto zaoberajúc sa námietkami účastníkov konania uvedených

v odvolaní a reagujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu je zrejmé, ţe tento cituje časti rozhodnutia okresného súdu, na ktorých

okresný súd zaloţil svoje rozhodnutie, avšak ţiadnym spôsobom na ne nereaguje, ţiadnym

spôsobom sa s nimi nevysporiadava. Uvedené vystupuje do popredia aj na základe

skutočnosti, ţe navrhovateľ v konaní vo svojich vyjadreniach k odvolaniu odporcu

argumentačne zvýrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a povinnosť súdu

vysporiadať sa aj s vyjadreniami druhej strany sporu tu vystupuje práve v danom prípade, keď

súd vo veci vydal zmeňujúce rozhodnutie. Rovnako v časti rozhodnutia odvolacieho súdu

na str. 8 odvolací súd vymenoval rozhodnutia súdov v súvisiacich konaniach ako aj fakty

známe z obsahu spisu, avšak tieto vecne nespojil s nasledujúcim záverom o nedostatku

naliehavého právneho záujmu. Odôvodnenie odvolacieho súdu tak vyznieva nepresvedčivo

a chýba mu medziiným aj odôvodnenie záveru, ktorý na základe vymenovaných faktov

vyslovil. Dovolací súd poukazuje aj na skutočnosť, ţe v danej veci uţ raz dovolací súd konal

a uznesením zo 14.5.2009 sp. zn. zrušil rozhodnutie krajského súdu, keď mu

vytýkal práve nedostatky v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu. Za daných okolností je

nevyhnutné prisvedčiť názoru dovolateľa, ţe sa odvolací súd jasným a zrozumiteľným

spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia

podstatné. Zároveň po preskúmaní danej veci dovolací súd nezistil existenciu vád konania

v zmysle ustanovenia

Ďalšie námietky dovolateľa dovolací súd zatiaľ povaţoval za právne bezvýznamné.

S poukazom na vyššie uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne znovu o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2015

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová