Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/17/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu

na neverejnom zasadnutí konanom 30. júna 2015 v Bratislave, v trestnej veci

proti odsúdenému R. Š. a spol., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/,

písm. h/ Tr. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného M. K. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, sp. zn. PK-2Tš 17/2005, z 30. apríla 2015 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného M. K. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku podľa návrh odsúdeného

M. K. na opätovné prejednanie veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.

PK-2Tš 17/2005, súdom v jeho prítomnosti zamietol.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal riadne v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť odsúdený sám a prostredníctvom obhajcu.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že súd rozhodol bez toho, aby ho k veci

vypočul a aby mu dal priestor sa k jednotlivým skutočnostiam vyjadriť, nakoľko úvahy súdu,

ktoré uvádza v odôvodnení sú úvahami v teoretickej rovine, ktoré si súd v rozpore s dôkazmi,

ktoré predložil, vytvoril. Zdá sa mu veľmi nelogické a argumentačne nepostačujúce,

čo uvádza súd, že mal na rôznych internetových stránkach prečítať a informovať

sa o uvedenej kauze kyselinári. Odišiel zo Slovenska a nekontaktoval sa so žiadnou osobou

z jeho rodiny a teraz, keď ho zadržali vo Francúzsku, mu aj jeho babka aj mama povedali,

2

že oni boli v tom, že je mŕtvy. Preto súd ničím zákonným nepodložil argumentačne svoje

rozhodnutie, ale iba špekulácie a výmysly, ktoré ale neobstoja, nakoľko z predložených listín

a dôkazov jednoznačne vyplýva, že o trestnom stíhaní a konaní nemal žiadnu vedomosť.

Všade používal svoje údaje o jeho osobe a aj keď ho vo Francúzsku zadržali, vystupoval

pod svojím menom a mal vlastné doklady. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné

a nespravodlivé a preto požaduje, aby nadriadený súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie, jeho výsluch a rozhodnutie.

Odsúdený v sťažnosti, ktorú napísal sám uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením

rozhodnutia, pretože sa trestnému stíhaniu nikdy nevyhýbal a o jeho odsúdení sa dozvedel až

po jeho zatknutí vo Francúzsku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť, konanie predchádzajúce

týmto výrokom a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dňa 25. júna 2002,

bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, ČVS : VKE-2/ÚV-OVOZTČ-BB-2002,

začaté trestné stíhanie vo veci odsúdeného M. K. a aj ďalším spoluobvineným vznesené

obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 185a Tr. zák. a za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Už 29. júla 2002 bolo oznámené zložkami Policajného zboru, že M. K. sa nezdržiava

na adrese trvalého bydliska, jeho pobyt nie je známy a bolo vyhlásené po ňom celoštátne

pátranie. 7. novembra 2002 bol na odsúdeného vydaný príkaz na zatknutie.

21. júla 2005 bola Špecializovanému trestnému súdu doručená obžaloba, podľa ktorej

sa odsúdený M. K. v bode IX. obžaloby mal dopustiť trestného činu obmedzovania osobnej

slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,

trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej

skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., v bode XII. trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1,

ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., trestného činu

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

3

podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Vec bola pridelená

na rozhodnutie senátu 2Tš a vedená pod sp. zn. PK-2Tš 9/2005.

Špecializovaný trestný súd uznesením zo 4. októbra 2005 vylúčil z trestnej veci R. Š.,

sp. zn. PK-2Tš 9/2005, trestnú vec odsúdeného M. K. na samostatné konanie. Vo veci

prebiehalo konanie proti odsúdenému M. K., ako konanie proti ušlému a Špecializovaný

trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom 17. septembra 2007 uznal vinným

z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák.

spáchaného v spolupáchateľstve podľa , trestného činu

porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spáchaného

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku a uložil odsúdenému M. K. trest odňatia slobody vo výmere

12 rokov, pre výkon trestu odňatia slobody odsúdeného zaradil do III. nápravnovýchovnej

skupiny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. ,

z 27. októbra 2009 odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a odsúdených R. Š., J. K., P. L. zamietol.

V ten istý deň bol vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu a bol nariadený výkon

trestu u odsúdeného K..

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru dňa 7. mája 2009 oznámilo, že M. K.

sa v mieste bydliska nezdržiava, jeho pobyt je neznámy, bol 30. apríla 2009 kontrolovaný

políciou v meste W. v Nemecku a navrhli vydať európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný

zatýkací rozkaz. Európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný zatýkací rozkaz boli vydané v júni

2010. Odsúdený bol zadržaný 4. augusta 2014 vo Francúzsku. Pri výsluchu na súde

po zadržaní 13. augusta 2014 uviedol, že nesúhlasí s vydaním do Slovenskej republiky

a nevzdal sa zásady špeciality.

Podľa odsúdený v konaní podľa tohto dielu

mal právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti

4

do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení,

najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v .

Novelou došlo k zmene ust. v tom,

že odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej

veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia

šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však

v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v .

Z ustanovenia § 362 ods. 1 v prvom rade vyplýva, že je potrebné skúmať, či návrh

na opätovné prejednanie veci súdom v prítomnosti bol podaný do uplynutia 6 mesiacov

odo dňa, keď sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, či bol návrh podaný

včas. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na niektoré veci,

z ktorých na jednej strane vyplýva, že odsúdený o svojom trestnom stíhaní mal mať

vedomosť, ale na druhej strane správne vyložil v prospech odsúdeného tzv. včasnosť podania

návrhu tak, že u odsúdeného je potrebné posudzovať lehotu najneskôr pre podanie návrhu

na opätovné prejednanie jeho veci v jeho prítomnosti odo dňa zadržania vo Francúzsku,

t.j. 4. augusta 2014. Najvyšší súd sa s touto argumentáciou prvostupňového súdu stotožňuje.

Návrh odsúdeného na opätovné prejednanie veci bol podaný 28. októbra 2014

a preto súd skúmal splnenie podmienok v ustanovení § 362 ods. 1 po novele platnej

od 1. septembra 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na horeuvedené skutočnosti

konštatuje, že boli splnené všetky podmienky v čase rozhodovania prvostupňového súdu

v r. 2007 na konanie proti ušlému. Súd vykonal všetky potrebné úkony k zisteniu pobytu

odsúdeného a z predložených správ mal preukázané, že v čase konania na súde I. stupňa

bol jeho pobyt neznámy, v mieste bydliska sa nezdržiaval, boli zaznamenané jeho pohyby

v cudzine. V tom čase odsúdený bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

K námietke obhajcu v sťažnosti spočívajúcej v tom, že odsúdený nebol v tomto konaní

vypočutý, nemal priestor sa k jednotlivým skutočnostiam vyjadriť, Najvyšší súd Slovenskej

republiky udáva, že nevyžaduje v konaní podľa výsluch

5

odsúdeného. Odsúdený sa k veci vyjadril tým, že podal návrh, sťažnosť, takže nie je potrebný

jeho osobný výsluch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v konaní advokát nepredložil

prvostupňovému súdu požadované doklady ohľadne miesta trvalého pobytu, ale len niektoré

veci, ktoré svedčia o tom, že sa vo Francúzsku pohyboval. Tieto skutočnosti

sú ale bezpredmetné, podstatné je to, či boli splnené podmienky na konanie vo veci v jeho

neprítomnosti.

Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná a preto ju najvyšší súd zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. júna 2015

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová