Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4c3/395302.698496.pdf
PDF · 89.47 KB
No categories available
2Cdo/360/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 360/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 C 321/2012, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2014 sp. zn. 5 Co 399/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
uznesením z 5. mája 2014 č. k. 13 C 321/2012-95 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny
poplatok 20 € za odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku. Súdny poplatok vyrubil
okresný súd podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“)
s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/ a § 18ca citovaného zákona.
Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júna 2014 sp. zn.
5 Co 399/2014 na základe odvolania žalobkyne potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd uviedol, že okresný súd správne
postupoval, keď na základe procesného úkonu žalobkyne – podania odvolania proti rozsudku
okresného súdu vo veci samej, uznesením uložil jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok.
Odvolací súd ďalej uviedol, že odvolanie žalobkyne je potrebné považovať za samostatný
úkon a odvolanie potom podlieha poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v spojení
s § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej
aj „dovolateľka“). Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady.
Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia
odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu popiera doterajšiu konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Vyrubenie súdneho poplatku
za odvolanie bolo podľa nej v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch a tiež ústavnou
úpravou čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva zákaz použitia analógie
legis pri určovaní okruhu úkonov podliehajúcich spoplatneniu. Dovolateľka mala za to,
že spoplatneniu v danej veci podlieha len samotná žaloba na náhradu škody nie však
odvolanie. Tvrdila, že žalobu podala pred účinnosťou novely č. 286/2012 Z.z., a preto mali
súdy vychádzať zo znenia prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch
a aplikovať právnu úpravu platnú do 30. septembra 2012, podľa ktorej bolo toto konanie
vecne oslobodené od súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014,
2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014,
5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2015
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová