Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a2e/396423.b11836.pdf
PDF · 139.18 KB
No categories available
4ECdo/38/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 38/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej J.,
bývajúcej v L., o vymoženie 640,47 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10 Er 2367/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 12. septembra 2013 sp. zn. 3 CoE 85/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 640,47 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., so
sídlom v B., z 15. júna 2012, sp. zn. B., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 640,47 Eur s príslušenstvom. Súdna exekútorka požiadala Okresný súd
Liptovský Mikuláš o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo 4. decembra 2012, č.k.
10 Er 2367/2012-24 žiadosť súdnej exekútorky Mgr. J. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z 12. októbra 2012 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dospel k záveru, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
oprávnenej a povinnou zmluvou o úvere z 11. januára 2008, č. X. treba posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom úvere. Oprávnená (dodávateľ) uzatvárala zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (výpis z obchodného registra)
a povinná (ako vyplýva zo samotnej zmluvy a jej zmluvných podmienok) nemohla
individuálne ovplyvniť jej obsah (bola vopred pripravená, lebo sa uzatvárala vo viacerých
prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov). Keďže povinná si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere, uplatnila si oprávnená svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky (bod 3.6 obchodných podmienok, ako
neoddeliteľnej súčasti zmluvy). Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Tento oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho,
aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu
poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež smernice Rady 93/16/EHS.
Teda dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a v rozpore s ustanoveniami smernice. V zmysle § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná, preto nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť. Preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 12. septembra 2013,
sp. zn. 3 CoE 85/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
exekučného súdu. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti uviedol, že odvolacie námietky
oprávnenej nie sú dôvodné. Doplnil, že exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul,
pokiaľ ním je rozhodcovský rozsudok, aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom ako aj so záverom,
že rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodov bližšie
špecifikovaných exekučným súdom avšak nie v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ktoré nebolo
účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale s poukazom na ustanovenia § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 a nasl. OZ. Námietku oprávnenej, že jej právna predchodkyňa musela postupovať
v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. o bankách, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože
nedošlo k preukázateľnému poučeniu povinnej o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy a súčasne povinnej nebola daná možnosť voľby. Uzavrel, že pokiaľ
bola rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná, rozhodcovský súd nemal
právomoc vo veci rozhodnúť a jeho rozhodnutie nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a/ rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p), b/ rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), c/ rozhodovali napriek tomu,
že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.), d/ odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,
že odmietli vykonať exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
e/ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a f/ svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – por. konania vedené na najvyššom súde pod
sp. zn. 1 ECdo 94/2013, 2 ECdo 81/2014, 3 ECdo 24/2013, 4 ECdo 87/2014,
5 ECdo 135/2013, 6 ECdo 290/2013, 7 ECdo 285/2013, 8 ECdo 115/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová