Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/184/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou

kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5,

IČO: 36 613 843, proti ţalovanej A. R., bývajúcej v R., o zaplatenie 520,88 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota

pod sp.zn. , o dovolaní Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného

JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Zdruţenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie

legionárov č. 5, IČO: 42176778, je povinné nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania

44,44 € na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave,

Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 1. augusta

2012 domáhal voči ţalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by súd ţalovanú zaviazal

zaplatiť ţalobcovi sumu 520,88 € s príslušenstvom.

Podaním doručeným súdu dňa 20. septembra 2012 Zdruţenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS (ďalej aj ,,HOOS,,) oznámilo súdu vstup do konania.

2

Okresný súd Rimavská Sobota platobným rozkazom z 25. septembra 2012 č.k.

-34 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu vo výške 520,88 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 520,88 € od 11. marca 2009

do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Ţalovaná platobný rozkaz neprevzala.

HOOS podala voči predmetnému platobnému rozkazu odpor.

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo 14. januára 2013 č.k. -72

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu vo výške 413,43 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 413,43 € od 11. marca 2009 do zaplatenia,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Návrh vedľajšieho účastníka

na prerušenie konania zamietol. Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania

vo výške 78,11 € na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná dňa 27. decembra 2001 uzatvorila

so spoločnosťou Quatro, a.s., (právnym predchodcom ţalobcu) zmluvu o prenájme

s následnou kúpou prenajatých vecí, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahovala údaj o RPMN,

a preto sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver

povaţuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi ţalobcom a ţalovanou bola dňa 24. februára

2009 uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej

ţalovaná uznala svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky a od toho času začala plynúť 10 ročná

premlčacia doba, preto súd neakceptoval námietku premlčania vznesenú vedľajším

účastníkom. Súd mal za preukázané, ţe ţalovaná neuhradila zo zmluvy cenu výrobkov v sume

413,43 €, preto ju zaviazal na úhradu tejto čiastky a vo zvyšku návrh zamietol. Keďţe

ţalovaná neuhradila ţiadnu splátku, stal sa v zmysle článku 3 odsek 3.2 Dohody splatným

celý záväzok, ţalovaná sa dostala do omeškania dňom 11. marca 2009 a v súlade

s ustanovením v spojení s nar. vl. č.

vznikol ţalobcovi voči ţalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za dobu

omeškania zo sumy 413,43 €, vo zvyšku týkajúcom sa úrokov z omeškania ţalobu zamietol.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa súd

zamietol z dôvodu, ţe vo veci aplikoval vnútroštátne právne predpisy a nevznikla potreba

stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. O náhrade trov konania rozhodol

v zmysle podľa miery úspechu ţalobkyne v konaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. novembra 2013 sp.zn.

odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, ţe

vedľajší účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretoţe ţalovaná na riadne

doručenú výzvu súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom, nijako

nereagovala. V dôsledku jej pasivity povaţoval odvolanie za neúčinné, podané neoprávnenou

osobou v zmysle

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie HOOS. Ţiadal, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,

ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Tvrdil, ţe odvolací súd pri posudzovaní veci opomenul zmysel a účel právnej úpravy

zakotvenej v ustanovení v spojení s veta prvá , keď odmietol

odvolanie vedľajšieho účastníka bez toho, aby posúdil, či daný úkon je v prospech ţalovaného

spotrebiteľa. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 7. júna 2012 sp.zn.

uviedol, ţe súd nesmie odmietnuť odvolanie vedľajšieho účastníka, ktoré je

zjavne v prospech oprávnených záujmov hlavného účastníka, o ktorých tento účastník nemusí

byť informovaný. Bol toho názoru, ţe ak ţalovaná na výzvu súdu nereagovala, neznamená to,

ţe s odvolaním vedľajšieho účastníka nesúhlasila. V súlade s ustanovením

nie je moţné vyvodzovať nesúhlas ţalovaného s opravným prostriedkom vedľajšieho

účastníka zo skutočnosti, ţe sa v súdom stanovenej lehote k nemu nevyjadril. Vytýkal

prvostupňovému súdu, ţe prehliadol skutočnosť neprijateľnosti zmluvných podmienok

a pouţitie nekalej obchodnej praktiky v prejednávanej veci. Poukázal na rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ vo veciach Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 aţ C-244/98,

Mostaza Claro C-168/05 a Godard C-429/05, kde bolo judikované, ţe v krajinách, v ktorých

nie je povinné zastúpenie advokátom, majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné

podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto

nekalých podmienok. Na naplnenie tohto účelu je potrebné vykladať aj ustanovenia

o vedľajšom účastníctve právnickej osoby určenej na ochranu spotrebiteľov. V závere ţiadal,

aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj

súdu prvého stupňa.

Ţalobca sa k dovolaniu vyjadril a uviedol, ţe vedľajší účastník v zásade nemá právo

na podanie odvolania a ustanovenie poskytuje len výnimku z uvedenej zásady.

Odvolanie vedľajšieho účastníka bez súhlasu odporcu je právne neúčinné, pričom poukázal

na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa odvolania podaného vedľajším

účastníkom. Zastal názor, ţe nečinnosť ţalovaného a nevyjadrenie sa k výzve súdu

na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, resp. s podaným

odvolaním, nemôţe byť posudzované ako konkludentný súhlas. Navrhol, aby dovolací súd

podané dovolanie zamietol a priznal mu trovy právneho zastúpenia vo výške 51,48 Eur

s DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, ţe dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom

odvolacieho konania ( ) zastúpený advokátom ( ) najskôr

skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie HOOS smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V danom

prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktoré nemá znaky uznesení uvedených v týchto

ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z ustanovení a nevyplýva.

Dovolací súd ďalej skúmal ( druhá veta ), či dovolanie nie je

prípustné podľa v znení účinnom do 31. decembra 2014. V zmysle tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je relevantné

tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver)

dovolacieho súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v aţ e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania HOOS preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

HOOS v dovolaní namieta, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť

pred súdom konať ( ). O odňatie moţnosti pred súdom konať ide v prípade

takého procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. Judikatúra uţ dospela k záveru, ţe o prípad odňatia

moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, keď odvolací súd odmietne odvolanie, i keď

neboli dané procesné predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd tým, ţe vedľajší

účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretoţe ţalovaná na výzvu súdu,

či s odvolaním súhlasí, nijako nereagovala.

Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu

( ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93

ods. 4 ).

Dovolací súd sa najskôr zaoberal otázkou, či HOOS účinne vstúpilo do prebiehajúceho

súdneho konania a či nastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane ţalovanej

v dôsledku jeho oznámenia o vstupe do konania. Tretia osoba sa totiţ stáva vedľajším

účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, ţe vstupuje do konania na strane

niektorého z účastníkov ( ), avšak jej vstup do konania nie je prípustný

v kaţdom konaní respektíve v kaţdom štádiu sporového konania.

K otázke vzniku vedľajšieho účastníctva v štádiu skráteného (rozkazného) konania sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach (porovnaj

uznesenie z 10. októbra 2012 sp.zn. , uznesenie z 21. októbra 2013 sp.zn.

, z 30. októbra 2013 sp.zn. a z 22. októbra 2014 sp.zn.

, dostupných na www.najpravo.sk - judikatúra), v ktorých zaujal právny

názor, ţe v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tretieho

subjektu na strane ţalovaného. ,,Oznámením tretieho subjektu, ţe vstupuje do konania ako

vedľajší účastník na strane ţalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú

účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu

vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania.

Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom,,

(citácia z uznesenia sp.zn. ). Na právnych záveroch uvedených v označených

rozhodnutiach zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Obsahom spisu je doloţené, ţe HOOS oznámilo svoj vstup do konania v štádiu

skráteného konania vedeného na okresnom súde pod sp.zn. , a to podaním

doručeným okresnému súdu dňa 20. septembra 2012. Okresný súd Rimavská Sobota následne

rozhodol vo veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu z 25. septembra 2012 č.k.

-34, proti ktorému HOOS podalo odpor a okresný súd následne z tohto

dôvodu nariadil vo veci pojednávanie a rozhodol rozsudkom.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe pokiaľ HOOS oznámilo svoj vstup do konania

v štádiu skráteného konania, nenastali týmto úkonom účinky vzniku vedľajšieho účastníctva

na strane ţalovanej, HOOS sa tak nemohlo stať vedľajším účastníkom v prebiehajúcom

konaní a nemohlo v konaní ako účastník realizovať ţiadne procesné oprávnenia vyplývajúce

mu z . Inými slovami povedané nenastali účinky predvídané

ustanovením , preto HOOS nebolo oprávnenou osobou na podanie ţiadneho

opravného prostriedku ani odporu voči platobnému rozkazu a ani odvolania proti rozsudku

okresného súdu. Iba v prípade včasného podania odporu ţalovaným by došlo k ukončeniu

fázy skráteného konania pripúšťajúce následný vstup vedľajšieho účastníka do konania,

k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Za danej procesnej situácie v prejednávanej veci

keď ţalobca nepodal odvolanie voči rozsudku okresného súdu, dovolací súd konštatuje, ţe

odmietnutím odvolania HOOS odvolacím súdom ako odvolania podaného neoprávnenou

osobou v zmysle , nedošlo k procesnej vade v zmysle písm.

f/ , a rozhodnutie odvolacieho súdu hoci zaloţené na iných právnych úvahách bolo

v konečnom dôsledku správne.

Na doplnenie a zároveň tieţ k námietke dovolateľa, ţe súd ex offo kontrolu

neprijateľnosti zmluvných podmienok vôbec neuskutočnil, dovolací súd uvádza, ţe Súdny

dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp.zn. C 470/12 dospel k názoru, ţe

vnútroštátna úprava neumoţňujúca HOOS vstup do (exekučného) konania, nie je v rozpore

s právom Európskej únie. I keď v uvedenom prípade išlo o vstup HOOS do exekučného

konania, sú viaceré závery vyjadrené v tomto rozsudku pouţiteľné aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd preto poukazuje na to, ţe v bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny dvor

konštatoval nasledovné: „Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú

právnu úpravu ochrany spotrebiteľov, neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môţe alebo musí

byť priznaná zdruţeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich

sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také zdruţenia majú mať právo

stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých

individuálnych sporov. Z toho vyplýva, ţe v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ

ide o moţnosť zdruţení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľajšími účastníkmi konania

v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, vnútroštátnemu právnemu poriadku

kaţdého členského štátu prináleţí, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá

zaviedol, avšak pod podmienkou, ţe nesmú byť menej priaznivé neţ pravidlá, ktoré upravujú

obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a ţe nesmú

prakticky znemoţniť alebo nadmerne sťaţiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada

efektivity)“. V bodoch 53. aţ 56. predmetného rozsudku je ďalej uvedené, ţe hoci smernica

„vyţaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup

vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán,

v kaţdom prípade nemoţno tvrdiť, ţe odmietnutie pripustiť vstup zdruţenia do konania ako

vedľajšieho účastníka na podporu spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa

na účinný prostriedok nápravy pred súdom tak, ako to zakotvuje uvedený článok (pozn.: čl. 47

Charty základných práv Európskej únie). Okrem toho vedľajšie účastníctvo zdruţenia

na ochranu spotrebiteľov nemoţno stavať na rovnakú úroveň ako právnu pomoc poskytovanú

v určitých prípadoch podľa tohto článku osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky. Pokiaľ

ide o moţnosť zdruţenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného

článku, je potrebné konštatovať, ţe odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní

týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného zdruţenia na účinný prostriedok

nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako zdruţeniu tohto typu, spočívajúcich najmä

v jeho práve na kolektívnu ţalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. . Navyše

treba dodať, ţe podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môţe zdruţenie priamo

zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe

plnomocenstva udeleného spotrebiteľom“.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania HOOS nemoţno vyvodiť z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti HOOS, ktoré úspech nemalo ( ,

a ). Najvyšší súd vychádzajúc z hodnoty predmetu dovolacieho

konania, ktorým ostala suma 413,43 Eur priznaná rozsudkom súdu prvého stupňa, priznal

ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie

k dovolaniu z 29. apríla 2014 vo výške 44,44 Eur, pozostávajúcu z tarifnej odmeny v sume

28,99 € ( podľa v spojení s vyhlášky č. v znení

neskorších predpisov), reţijného paušálu v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a DPH

20% z vyššie uvedených súm 7,41 € (§ 18 ods.3 cit. vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová