Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/71/2014

Identifikačné číslo spisu: 7013201522 Dátum vydania rozhodnutia: 29.07.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013201522.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci navrhovateľa JUDr. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -36 zo dňa 14. marca 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -36 zo dňa 14. marca 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. -55 zo dňa 25. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2013 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietla žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie starobného dôchodku s odôvodnením, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ získal 19 rokov a 186 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a o sociálnom zabezpečení, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa podmienok k 29.12.2004 nevznikol. Súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože jeho zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie funkcií u neho netrvalo k 31.12.1999.

Proti tomto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a rozsudkom č. k. -36 zo dňa 14. marca 2014 rozhodnutie odporkyne podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia

ods. 1 písm. a/ v súlade s ustanovením , , a od 01.06.2002 vo výške 2744,- Sk mesačne, so zhodnotením doby základnej vojenskej služby od 01.10.1969 do 31.08.1971 a doby služobného pomeru v policajnom zbore od 21.12.1972 do 20.07.1990, t. j. 19 rokov a 6 mesiacov v I. kategórií funkcií. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, nespĺňa podmienku, aby mu pred 01.01.2000 nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona a taktiež nespĺňa podmienku uvedenú v ustanovení tohto zákona. Súd sa stotožnil s argumentáciou odporkyne, že podmienkou pre aplikáciu ustanovenia je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba v I. alebo II. kategórie funkcií trvali 31.12.1999, čo nie je prípad navrhovateľa, ktorý ukončil výkon služby 20.07.1990.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko mu nevznikol žiaden z dôchodkov podľa piatej časti cit. zákona, ale bol mu priznaný výsluhový dôchodok a jedná sa o výsluhovú, a nie dôchodkovú dávku podľa piatej časti o sociálnom zabezpečení. Namietal tiež záver súdu, že nespĺňa podmienku uvedenú v ustanovení Pretože v I. kategórii funkcií odpracoval 19 rokov a 186 dní, nárok na starobný dôchodok podľa mu nesporne vznikol, a to ku dňu 29.12.2005 pri dosiahnutí veku 56 rokov. Na dôkaz nesprávnej aplikácie ustanovenia uviedol súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.10.2013, ktorým súd v obdobnom prípade rozhodol, že navrhovateľ má nárok na priznanie starobného dôchodku podľa , ods. 1 a odporkyňa musí vec posudzovať v súlade s ustanovením a zákona, v spojení s ustanovením , k čomu ale súd neprihliadol. Má za to, že odporkyňa v rozhodnutí o zamietnutí nároku na starobný dôchodok ku dňu 29. decembru 2005 (vo veku 56 rokov) vychádzala z nesprávneho právneho názoru a výlučne gramatického výkladu , čo spôsobuje menej výhodné podmienky pre poistenca zo zvýhodnenej pracovnej kategórie, čo podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku č. nie je možné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Svoje odvolanie doplnil podaním z 25.08.2014, v ktorom v súvislosti s podmienkou uvedenou v , aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999 uviedol, že zákonodarca tu riešil tých príslušníkov polície a vojakov, ktorí nastupovali do štátnych služieb a vykonávali službu v dobe, keď platili pracovné kategórie a kategórie funkcií, ale do konca roka 1999 nedosiahli dĺžku, resp. dobu služby (najmenej 15 rokov), ktorá by ich oprávňovala znížiť vekovú hranicu pre vznik nároku na starobný dôchodok. V spojení s ods. 1 tohto ustanovenia, ak občan pred 1. januárom 2000 splnil podmienku ukončených rokov v službe I. kategórie funkcií (19,18,16,15), nemôže zamestnanie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvať.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa výkladu a aplikácie poukázala na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 53/2011, podľa ktorého žiadateľovi o starobný dôchodok z I.AA zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok na takúto dávku po 31. decembri 1999 dovŕšením 56 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie, zaradené do I.AA kategórie trvalo 31. decembra 1999 a ak v ňom zamestnanec odpracoval najmenej 9,5 roka. To znamená, že zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie musí reálne trvať 31. decembra 1999; navrhovateľ však ukončil služobný pomer dňom 20. júla 1990, preto ustanovenie nemožno aplikovať. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( v spojení s ), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia v spojení s s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.07.2015 ( a ).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2013, ktorým zamietla neformálnu žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie starobného dôchodku k 29. decembru 2004 podľa a a a V odôvodnení rozhodnutia po citácii relevantných právnych predpisov poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Ďalej uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 podľa súlade s , , a so zhodnotením doby výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1969 do 31. augusta 1971 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 21.12.1972 do 20.07.1990 v I. kategórii funkcii so záverom, že navrhovateľ ku dňu 29. decembru 2004 nespĺňa podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok ani podľa , jeho žiadosť o starobný dôchodok zamieta.

V danej veci odvolací súd aj vzhľadom na námietky navrhovateľa posudzoval aj otázku, či preskúmavané rozhodnutie odporkyne spĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia v zmysle . Odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia, plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Navyše presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov.

Bolo zákonnou povinnosťou odporkyne svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, a hlavne jeho odôvodnenie sa malo vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ žiadal prepočítanie starobného dôchodku žiadosťou z 25.06.2013. On nežiadal priznanie starobného dôchodku, pretože ten - ako vyplýva z dávkového spisu odporkyne, mu bol priznaný ešte rozhodnutím zo 17.05.2010 (pôvodne ako predčasný, od 29.12.2011 starobný), ani nežiadal uznať jeho nárok na starobný dôchodok k 29.12.2004; dôvodom jeho žiadosti bolo tvrdenie, že pri výpočte jeho dôchodku nebola zohľadnená celá doba poistenia a pri dožití 62 rokov veku mu bol priznaný starobný dôchodok iba z doby poistenia vo všeobecnom systéme, pričom navrhovateľ má za to, že pri výpočte mala byť zohľadnená aj viac ako 15 ročná doba poistenia v osobitnom systéme s následným krátením v súlade s Dohovoru č. 128, uverejnený v Zbierke Keďže rozhodnutie odporkyne sa týchto dôvodov nedotklo ani okrajovo, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd podľa prvá veta rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 07.11.2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, aby bolo pre navrhovateľa zrozumiteľné a podľa možnosti aj presvedčivé.

Odvolací súd rozhodoval o trovách konania podľa v spojení s O. s.

p. a a podľa a v spojení s veta prvá tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže úspešnému navrhovateľovi trovy nevznikli a neúspešnej odporkyni právo na ich náhradu nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.