Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sd-59-2013.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa Mgr. E. M., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. júna 2013 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 24. júna 2013 pod č. XXX XXX XXXX X žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 28. januáru 2012 zamietla podľa ustanovenia § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že poukázala na citáciu ustanovenia § 65 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj na citáciu ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj ustanovenia § 132 ods. 1 písm. d), § 174 ods. 2 citovaného zákona. Ďalej argumentovala tým, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave zo dňa 03. júna 2013 vyplýva, že bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 01. júna 2002 podľa ustanovenia § 137 ods. 1 písm. a) v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej odporkyňa uviedla, že vznik nároku na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01. apríla 1974 do 31. augusta 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v PZ od 01. septembra 1974 do 31. decembra 1990 v I. kategórii. Na základe uvedeného v zmysle právneho názoru MS SR bol posúdený jeho nárok na starobný dôchodok v 28. januáru 2012. Zároveň citovala odporkyňa ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie získal navrhovateľ 16 rokov a 279 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvedený z dôvodu uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), nárok na starobný dôchodok bol navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 28. januáru 2012 nevznikol. Súčasne nesplnil navrhovateľ ani podmienku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórii netrvalo k 31. decembru 1999. Ku dňu 28. januára 2012 navrhovateľ nedovŕšil vek 62 rokov, čím nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a preto bola žiadosť o starobný
dôchodok zamietnutá, pričom vekovú podmienku nároku na starobný dôchodku splní navrhovateľ až 28. januára 2016.
Včas podaným opravným prostriedkom - návrhom na preskúmanie rozhodnutia vo veci nepriznania starobného dôchodku sa navrhovateľ domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia a argumentuje tým, že vzhľadom k tomu, že zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií, ktoré konkrétne navrhovateľ uviedol a vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nemôže súhlasiť s názorom odporkyne, nakoľko výkonom služby po dobu viac ako 16 rokov v I. kategórii podľa jeho názoru splnil podmienku ustanovenú v § 174 ods. 1 písm. c) zákona na vznik nároku a starobný dôchodok bez ohľadu na skutočnosť, že je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 98,52 Eur, ktorý však nezhodnocuje zaradenie do I. kategórie funkcií. Dosiahnutím veku 58 rokov, teda vo veku nižšom ako je dôchodkový vek podľa jeho názoru túto podmienku naplnil. Zároveň poukázal na obsah ustanovenia § 60 ods. 2, § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Podľa navrhovateľa nesprávnou aplikáciou zákona dochádza k zhoršeniu jeho dôchodkového postavenia absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému jeho ako poistenca, ktorý získal dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, čo má za následok horšie zaobchádzanie s ním ako s poistencom v porovnaní s tými, ktorí v zahraničnom systéme sociálneho poistenia boli hodnotený. Domnieva sa, že jeho nárok musí odporkyňa skúmať nie len z prihliadnutím na ustanovenie § 273 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 60 ods. 2, § 255 ods. 2, ale aj podľa § 274 ods. 1 zákona a nie je možné pre neho ako poistenca stanoviť iné menej výhodné podmienky ako boli stanovené predchádzajúcou právnou úpravou. Poukazuje pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 So 138/2011.
Na pojednávaní pred súdom zotrval na podanom návrhu na preskúmanie, ako aj na dôvodoch, na ktoré opätovne poukázal a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
K veci sa písomným stanoviskom vyjadrila odporkyňa dňa 06. septembra 2013, pričom poukázala na obsah dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poverený zástupca odporkyne na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení odporkyne, navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a pritom zdôraznil, že tak vo vyjadrení, ako aj v rozhodnutí je citované ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré nie je možné prehliadnuť a v ktorom je uvedené, že zamestnanec v tejto kategórii je potrebné, aby pracovné zaradenie trvalo do 31. decembra 1999, čo nemožno vykladať tak, že najneskôr do tohto dátumu, ale musí trvať k tomuto dňu, teda k 31. decembru 1999, pretože týmto dňom končili pracovné kategórie a toto je práve podstata toho, že zamestnanec nemôže za to, že skončili pracovné kategórie, ktoré už teraz nepovažuje sociálna poisťovňa za zaradenie zamestnanca v tejto kategórii, čiže všetci tí, ktorí skončili pracovnoprávny vzťah boli zvýhodnení v kategóriách pred dátumom 31. decembra 1999, nespĺňajú to čo mal zákonodarca namysli v ustanovení § 174 ods. 2. Na základe rozsudkov Najvyššieho súdu SR tento názor je stotožnený, pričom konkrétne sp. zn. konaní neuviedol.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu a z dôvodu uvedeného v návrhu na preskúmanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel jednoznačne k záveru, že rozhodnutie je potrebné pre nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Ako vyplýva z dávkového spisu, ktorý bol predložený odporkyňou, navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10. júna 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 28. januára 2012. Súčasťou žiadosti o dôchodok je aj príloha č. 1 k žiadosti o dôchodok, kde sú presne uvedené doby zamestnania, poistenia a iných činností u navrhovateľa od 02. júla 1973 až po dobu od 01. apríla 2006 doposiaľ, odkedy je navrhovateľ evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 28. januára 2012 ) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Ako vyplýva z dávkového spisu odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 58 roku veku tak ako to žiada navrhovateľ vo svojej žiadosti k 28. januáru 2012 z dôvodu, že navrhovateľ vzhľadom na zaradenia do I. kategórie funkcií získal 16 rokov a 270 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona, nárok na starobný dôchodok mu teda podľa uvedených podmienok k tomuto dátumu nevznikol. Súčasne odporkyňa uviedla, že nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie netrvalo k 31. decembru 1999.
Aj podľa názoru súdu základom pre posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia o nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu podmienky veku 58 rokov pri zohľadnení zamestnania v I. kategórii funkcií v súvislosti s výkonom služobného pomeru policajta bolo potrebné vyriešiť otázku či zákon o sociálnom poistení vylučuje použitie právnej úpravy, ktorá umožňovala navrhovateľovi skorší odchod do dôchodku. V tejto súvislosti bolo potrebné sa zaoberať aj úpravou pojmov v zákone v spojitosti so zabránením diskriminácie tak ako je to napokon uvedené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7 So 138/2011.
Aj podľa názoru súdu z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, nebráni vzniku tohto nároku na starobný dôchodok.
Za takýchto okolností potom aj priznanie výsluhového dôchodku u navrhovateľa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka, v tomto prípade policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, čo v tomto prípade nie je prípad navrhovateľa.
Zároveň súd poukázal na to, že v rozhodnutí o žiadosti navrhovateľa na starobný dôchodok bolo potrebné aby odporkyňa zohľadnila ustanovenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona, pričom sa nevysporiadala s dôsledkami skutočností, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. Ako to vyplýva z potvrdenia MV SR zo dňa 03. júna 2013 podľa ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. júla 2002 podľa ustanovenia § 137 ods. 1 písm. a) v súlade s ustanoveniami § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z.
Ako vyplýva z obsahu odôvodenia rozsudku NS SR 7So 138/2011 ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia ( nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme ).
Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka ( policajta a vojaka prípravnej služby ) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
Preto aj podľa názoru súdu odporkyňa musí skúmať nárok navrhovateľa nielen s prihliadnutím na § 273 ods. 2 zákona v spojení s ustanovením § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 citovaného zákona, ale aj podľa § 274 ods. 1 zákona. V konaní podľa názoru súdu bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 16 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a preto sa na neho vzťahuje ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. čo znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení v zamestnaní vo zvýhodnenej pracovnej kategórii splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 58 roku, potom v súlade s ustanovením § 174 ods. 1 písm. c) zákona má nárok na priznanie starobného dôchodku k uvedenému dňu, t.j. 28. januáru 2012. Odporkyňa musí posudzovať v súlade s ustanovením § 65 ods. 1 a 2 zákona, ako aj v spojení s ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988Zb. Uvedený nárok navrhovateľa a vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia získanú v osobitnom ako aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Aj na základe uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 24. júna 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.
V ďalšom konaní je odporkyňa povinná riadiť sa týmto právnym názorom súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí, na ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku poukázal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovení § 250l ods. 2 O.s.p.a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250s O.s.p. ).