Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MOboer/1/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: O., proti povinnému: I.,

o vymoženie sumy 16 968,93 eur s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 03. septembra 2012

č. k. -151 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov z 05. novembra 2013

č. k. -168, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 03. septembra 2012 č. k.

151 súd schválil rozvrh výťažku dražby nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve povinného I.

dňa 31. 03. 2008 k nehnuteľnostiam vedených Katastrálnym úradom v P., Správa katastra P.,

kat. úz. M., zapísaných na LV č. X., a to: X.,

2

5 597,34 eur - trovy exekúcie súdneho exekútora J. v exekučnom konaní Ex 237/20,

8 510,08 eur - pohľadávka záložného veriteľa O. v exekučnom konaní Ex 293/2005.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 01. 12. 2008 č. k

-136 schválil udelenie príklepu vydražiteľovi A., ktorý urobil najvyššie

podanie vo výške 425 000 Sk (14 107,42 eur) na dražbe nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X.,

parcela č. X. a parcela č. X. konanej dňa 31. 03. 2008. Na rozvrhovom pojednávaní konanom

dňa 30. 03. 2010 neboli vznesené žiadne námietky. Ďalej uviedol, že súdny exekútor rozvrhol

rozdeľovanú podstatu v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 a 2 EP v tomto poradí: 1. skupina

(§ 157 ods. 1 písm. a) EP) – súdne trovy a trovy exekúcie, spolu 5 597,34 eur, 2. skupina

(§ 157 ods. 1 písm. b) EP) – neuplatnené, 3. skupina (§ 157 ods. 1 písm. c) EP) – pohľadávka

záložného veriteľa O. v exekučnom konaní Ex 293/2005 vo výške 16 968,93 eur zabezpečená

exekučným záložným právom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X., k. ú. M. v prvom

podaní uspokojená v časti vo výške 8 510,08 eur, 4. skupina (§ 157 ods. 1 písm. d) EP) - 1. D.

II., č. j. vo výške 101,74 eur (3 065 Sk), 2. V. v sume 77,40 eur

(2 332 Sk) - neuspokojené, 5. skupina (§ 157 ods. 1 písm. e) EP) – neuplatnené, 6. skupina

(§ 157 ods. 1 písm. f) EP) - neuplatnené, 7. skupina (§ 157 ods. 1 písm. g) EP) – 1.M., č. j.

31652701 vo výške 454 655 eur (13 696 940,30 Sk) – neuspokojené. Zvyšok trov exekúcie,

pohľadávky vymáhajúcich veriteľov a prihlásené pohľadávky pre nedostatočnú výšku

výťažku z dražby nemohli byť uspokojené. Súd mal za to, že súdny exekútor postupoval

pri rozvrhu výťažku dražby v súlade s § 154 a nasl. EP, preto tento rozvrh podľa § 164 ods. 1

EP schválil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie likvidátor označeného povinného,

navrhol exekúciu zrušiť a zastaviť, prípadne predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Namietol, že v konaní je za povinného označená – I., ktorá na základe uznesenia

Krajského súdu v Košiciach č. k. -20 zo dňa 25. 01. 2000 bola ku dňu 05. 02. 2004

vymazaná z Obchodného registra. Takýto subjekt podľa odvolateľa nemôže byť nositeľom

práv a povinností, a teda pre nedostatok pasívnej subjektivity nemôže byť ani účastníkom

exekučného konania. Z tohto dôvodu nemôže vzniknúť akýkoľvek exekučný titul po výmaze

tejto obchodnej spoločnosti z Obchodného registra a práve takýto exekučný titul znejúci

na pohľadávku vzniknutú po výmaze tohto subjektu z Obchodného registra je predmetom

tohto exekučného konania. Ďalej uviedol, že v súlade s ust.

bolo možné uplatniť len pohľadávky, ktoré existovali pred nariadením jej dodatočnej

3

likvidácie. Takému záveru napokon svedčí zrejme nedokonalá zákonná formulácia

upravujúca tzv. „obnovenie“ pohľadávok. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného

konania nesporne vznikla až po výmaze dodatočne likvidovanej spoločnosti z Obchodného

registra, a preto nemôže ísť ani o prípad upravený vyššie uvedeným ustanovením

a nemožno ju kvalifikovať ako „obnovenú“ pohľadávku, a teda nie je

možné vymáhať ju v exekučnom konaní voči povinnému bez právnej subjektivity.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 05. novembra 2013 č. k.

-168 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd uviedol, že ako exekučný titul bol predložený

platobný výmer na daňové penále za obdobie roku 1997, právoplatný dňa 10. 04. 1998

a platobný výmer za rok 1996, právoplatný k 22. 03. 1997. Obchodná spoločnosť bola

vymazaná k 05. 02. 2004. Na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 10. 2004,

sp. zn. Sro X. bola nariadená dodatočná likvidácia majetku zisteného po výmaze spoločnosti

z Obchodného registra, spoločnosť I. bola zapísaná do obchodného registra a bol určený jej

likvidátor. Ku dňu 25. 11. 2010 bol po smrti predchádzajúceho likvidátora ustanovený

za likvidátora J. Poukázal na to, že ak dôjde k výmazu obchodnej spoločnosti z Obchodného

registra a po tomto výmaze sa zistí majetok spoločnosti, rozhodne sa o jej dodatočnej

likvidácii. Príslušný súd tak nariadi zápis tejto obchodnej spoločnosti s dovetkom

„v dodatočnej likvidácii“ do Obchodného registra a je ustanovený likvidátor. Na vykonávanie

úkonov súvisiacich s vysporiadaním zisteného majetku či uspokojovaní prípadných veriteľov

musí takýto subjekt disponovať právnou subjektivitou. Aj keď je takejto spoločnosti

ustanovený likvidátor, ktorý koná v jej mene, je nepochybné, že ten nemôže konať v mene

neexistujúcej spoločnosti. Nie je preto možné prisvedčiť odvolateľovi, likvidátorovi

povinného, že subjekt v likvidácii nedisponuje právnou subjektivitou a že exekučné konanie

vedené proti majetku povinného je vedené v rozpore so zákonnom proti neexistujúcemu

subjektu. Taktiež neuznal dôvodnou námietku likvidátora, že pohľadávka oprávneného

uplatňovaná v exekučnom konaní vznikla po výmaze obchodnej spoločnosti z Obchodného

registra, nakoľko platobné výmery, ktoré sú exekučným titulom sú z rokov 1997 a 1998, t. j.

z doby pred výmazom obchodnej spoločnosti I. z Obchodného registra po rozhodnutí o jej

zrušení v roku 2004.

4

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení

s , keď likvidátor v odvolacom konaní nebol úspešný a iným účastníkom

trovy odvolacieho konania nevznikli.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 04. marca 2014 na podnet

likvidátora povinného podal mimoriadne dovolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa

v spojení s uznesením odvolacieho súdu. Navrhol napadnuté rozhodnutia súdov zrušiť a vec

vrátiť Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Podľa generálneho prokurátora

rozhodnutiami súdov oboch stupňov bol porušený zákon, nakoľko v konaní došlo k vade

uvedenej v ustanovení , t. j., že ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237

písm. b/ ).

V podaní mimoriadneho dovolania uviedol, že súdy sa nesprávne vysporiadali s otázkou

pasívnej legitimácie subjektu označeného za povinného. Súd pritom je povinný kedykoľvek

za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania). Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší

majetok spoločnosti, súd postupuje podľa ustanovenia .

Zmyslom tohto ustanovenia je naplnenie účelu likvidácie v prípade opomenutia časti majetku

zrušenej spoločnosti v likvidácii alebo dodatočného objavenia majetku zaniknutej spoločnosti.

Poukázal na to, že zákonodarca nezamýšľal spojiť s nariadením likvidácie právny účinok

spočívajúci v obnovení právnej subjektivity už neexistujúcej spoločnosti. V prípade

dodatočnej likvidácie ide len o vysporiadanie dodatočne objaveného majetku zaniknutého

subjektu, ktorý nemá právnych nástupcov, pričom subjektom povinným uspokojiť z tohto

majetku pohľadávky veriteľov zaniknutej spoločnosti v rozsahu ustanovenom v § 75a

je súdom vymenovaný likvidátor a nie súdny exekútor. Iba ten je

v tomto smere zároveň pasívne legitimovaným subjektom plniacim povinnosti a uplatňujúcim

práva z úradnej povinnosti. V danom prípade spoločnosť I. zanikla výmazom z obchodného

registra bez právneho nástupcu, čím definitívne stratila aj spôsobilosť byť účastníkom

konania, a to skôr ako začalo exekučné konanie.

Likvidátor povinného vo vyjadrení k dovolaniu navrhol napadnuté uznesenia súdov

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zhodne s obsahom mimoriadneho dovolania vyjadril

názor, že ak súd rozhodne o dodatočnej likvidácii spoločnosti, neobnovuje sa tým všeobecná

5

hmotnoprávna subjektivita zaniknutej spoločnosti, čo má v danom prípade za následok

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, a teda je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania. V tomto smere poukázal aj na dôvodovú správu k

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané v zákonnej jednoročnej lehote ďalej skúmal splnenie

podmienok uvedených v ustanovení

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f) a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Ústavný súd v súvislosti s konaním o súlade ustanovení

týkajúcich sa mimoriadneho dovolania s v uznesení sp. zn. z 19. júla

2000 vyslovil svoj názor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší

mimoriadny opravný prostriedok. Je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne

výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je procesne legitimovaný iba generálny prokurátor a je

zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom konania.

Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil súd

v konaní podľa , pričom toto odstránenie nezákonnosti

vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu. Tento účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom občianskeho súdneho

konania vyjadreného v Súčasne tento účel sleduje ochranu účastníka

pred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí základnými procesnými

pochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až porušenie práva na súdnu ochranu. Tento

záver podľa názoru ústavného súdu potvrdzujú dôvody mimoriadneho dovolania ustanovené

().

6

Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy,

ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania neúspešne využila všetky

zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených

záujmov (s výnimkou dovolania - ) alebo takéto právne

prostriedky nemala k dispozícii tak ako to je vo veciach správneho súdnictva, kde nie je

prípustné (až na výnimku) ani odvolanie alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené

využiť tieto právne prostriedky nápravy. Z tohto zákonného predpokladu vyplýva významné

obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje jeho výnimočnosť

v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku (, III. ÚS

35/2014).

Uvedený záver ústavného súdu vo vzťahu k prípustnosti mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora bez predošlého využitia opravných prostriedkov proti napádanému

rozhodnutiu súdu si osvojil aj najvyšší súd. Svedčia o tom aj jeho rozhodnutia sp. zn.

, , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

z odôvodnenia, ktorých vyplýva názor, že mimoriadne dovolanie

predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho

právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,

ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť

súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie

splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným

z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení

vytýkaných v mimoriadnom dovolaní.

Podľa ústavného súdu rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov

právneho štátu ( ) ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu ( ) a práva

na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (zhodne

tiež uznesenie ÚS zo 16. januára 2008, uznesenie ÚS

zo 04. júna 2009, nález ÚS z 12. novembra 2009).

Tieto citované kritériá zdôraznil aj ústavný súd v stanovisku pléna Ústavného súdu SR

z 18. marca 2015 sp. zn. PLz. , kde výslovne konštatuje, že uplatnenie

mimoriadneho opravného prostriedku je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

priamo dostupné účastníkovi konania v prípade závažných pochybení na strane súdu, a to

7

prostredníctvom niektorého z dovolacích dôvodov zakotvených v , ktoré

formuluje dôvody zmätočnosti rozhodnutia. V prípade existencie niektorého z dovolacích

dôvodov v tomto ustanovení obsiahnutom, má samotný účastník konania k dispozícii

mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania, ktoré môže úspešne využiť aj

v prípadoch, keď je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku procesne

neprípustné. Ak nejde o takéto závažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie

mimoriadneho dovolania nezlučiteľné s a dohovoru. V týchto

prípadoch je potrebné rešpektovať zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje

vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv, keď požaduje, aby svoje

procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, teda

dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, v dôsledku ktorých by

nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

Ústavný súd vo svojom stanovisku uzavrel, že rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá

bola nastolená právoplatným rozhodnutím zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127

ods. 1 ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako

mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania

všetkých zákonom dovolených riadnych ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré

mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov.

Napokon, v predmetnej veci je potrebné poukázať aj na ostatné rozhodnutia ESĽP

vo veciach mimoriadneho dovolania v prípadoch DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol.

s r. o. proti SR a COMPCAR, s. r. o. proti SR. ESĽP, v ktorých s poukazom na svoju ustálenú

judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných

súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch na základe mimoriadnych opravných

prostriedkov zdôraznil, že takýto postup sa pripúšťa len za účelom napravenia podstatných

vád konania alebo omylov vo výkone spravodlivosti, ktoré majú zásadný vplyv na právny

systém a nie za účelom zabezpečenia právnej čistoty. Pokiaľ súd nezistil žiadne „podstatné

a presvedčivé okolnosti“, ktoré by odôvodňovali výnimku z princípu právnej istoty, ktorý

vyžaduje nezrušiteľnosť súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch, nemožno takýto

mimoriadny opravný prostriedok použiť. V týchto veciach tak došlo podľa ESĽP v dôsledku

využitia inštitútu mimoriadneho dovolania k porušeniu práva účastníkov na spravodlivé súdne

8

konanie zaručeného článkom 6 Dohovoru. Je teda zjavné, že právne závery ústavného súdu sú

konformné so závermi Európskeho súdu pre ľudské práva a potvrdzujú líniu doktríny

pripúšťajúcej mimoriadne dovolanie ako výnimočný prostriedok ochrany účastníka výlučne

v situácii, kedy existujú podstatné a presvedčivé okolnosti umožňujúce poskytnúť mu ochranu

výlučne a bezvýhradne len prostredníctvom zásahu generálneho prokurátora. Pokiaľ účastník

má možnosť použitia iného opravného prostriedku, ktorý je v jeho vlastnej procesnej

dispozícii, musí použiť prednostne takýto právne aprobovaný postup, t. j. cestu riadneho

dovolania.

Najvyšší súd v posudzovanom prípade postupoval podľa ústavne súladného výkladu

a aplikácie zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní a skúmal, či nápravu

nezákonného stavu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu P. z 03. septembra 2012

č. k. -151 v spojení s uznesením Krajského súdu P. z 05. novembra 2013 č. k.

-168 nadobudlo právoplatnosť 27. novembra 2013. Likvidátor povinného

proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu v zákonom stanovej jednomesačnej lehote

dovolanie nepodal. Podal až podnet na podanie mimoriadneho dovolania na generálnu

prokuratúru dňa 27. novembra 2013 doručený dňa 06. 12. 2013.

Uvedeným postupom likvidátor spoločnosti povinného opomenul účinne hájiť svoje

práva - konkrétne nepodaním niektorého z opravných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje

účastníkovi, a to využiť podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti

uzneseniu krajského súdu z dôvodu ust. v znení účinnom do 01. 01.

2015, pre ktorý podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor. Táto forma je

likvidátorovi priznaná zákonom - a je v právomoci

(dispozícií) účastníka konania či bude využitá. Opomenutie využitia tohto opravného

prostriedku nemôže byť nahradené mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktorý

má iný účel a podmienky.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom

dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takéhoto konania a neodstrániteľnosť takejto

prekážky konania podľa , , a prvá veta

zastavil.

9

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Účastníkom náhradu trov dovolacieho konannia

nepriznal, nakoľko trovy dovolacieho konania im nevznikli a tieto si v konaní o mimoriadnom

dovolaní ani neuplatnili.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. júla 2015

JUDr. Ivana Izakovičová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová