Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/291/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. S., bývajúcej

v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám.

SNP č. 27, IČO: 36 856 517, proti žalovanému J. B., bývajúcemu vo Z., zastúpenému

JUDr. Františkom Sobekom, so sídlom Hertník č. 10, 086 42 Hertník, o vypratanie bytu,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2014 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením zo 17. júla 2014 č. k. -230 na základe

späťvzatia návrhu žalobkyňou zastavil konanie, vyslovil, že nesúhlas žalovaného

so späťvzatím žaloby nie je dôvodný a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 10. septembra 2014 sp. zn.

na odvolanie žalovaného, potvrdil uznesenie okresného súdu a žalobkyni

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že žaloba v danej veci je dôsledkom

mnohých sporov z minulosti k sporným bytom nachádzajúcim sa v danom bytovom dome,

v ktorých návrhy boli právoplatne zamietnuté. Žalobkyňa je vlastníkom sporného bytu a aj

keď žalovaný spochybňoval toto vlastníctvo (a k tomu patriace práva vlastníka vo vzťahu

k daniu výpovede) podanou žalobou na súde, konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia

žaloby žalovaným. Odvolací súd nepovažoval dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby

uvádzané žalovaným za vážne, pretože pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vypratania bytu

2

žalovaným a naďalej nemieni toto právo voči žalovanému uplatňovať, nemožno ju nútiť

vo vedení tohto sporu, nakoľko aj pokiaľ by súd v tomto konaní ďalej pokračoval a ak by aj

návrh zamietol z určitých dôvodov, vyjadrené pochybnosti a námietky žalovaného (najmä

jeho zásadné stanovisko, že výpoveď z nájmu považuje za neplatnú a že je naďalej nájomník

sporného bytu a nájomný vzťah ďalej trvá), pokiaľ by boli riešené prejudiciálnou otázkou, by

na jeho postavení nič nezmenili, pretože o tomto spochybnenom práve by nebolo rozhodnuté

výrokom rozsudku, ktorý je záväzný. Odvolacie námietky žalovaného nepovažoval

za dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1

č. v znení neskorších predpisov, ďalej aj

„“).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, žiadal ho zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa , a

Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje z hľadiska právnej istoty

za neobhájiteľné, neudržateľné a nepreskúmateľné, pretože nie je z neho zrejmé, na základe

akých dôvodov dospel súd k jednotlivým záverom, poukázal na § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2

, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva

na spravodlivé konanie podľa SR a ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Nesúhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením konania

z vážnych dôvodov, pretože podľa neho je výpoveď z nájmu bytu neplatná, je naďalej

nájomník bytu č. 2 a nájomný vzťah trvá, skutočnosť, že súd konanie zastaví neznamená, že

žalobkyňa v budúcnosti nepodá nový návrh na vypratanie bytu s tvrdením, že nie je

nájomníkom bytu.

V doplnení dovolania dovolateľ predložil list žalobkyne zo dňa 19.11.2014 označený

ako „žiadosť o vypratanie bytu“, z čoho dovolateľ odvodil, že jeho nesúhlas so späťvzatím

žaloby bol viac ako dôvodný a pripustenie späťvzatia v danom konaní znásobuje neistotu

účastníkov, najmä žalovaného o tom, či je alebo nie je nájomníkom a či je alebo nie je dôvod

na vypratanie z predmetného bytu.

Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu žalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( v znení pred

l. januárom 2015) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

ktorý je zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

3

( ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením tak, že rozhodnutie

prvostupňového súdu o zastavení konania potvrdil.

Podľa ustanovenia dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

V zmysle platí, že dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa ods. 3 ustanovenia ods. 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (účinnosť do 31.12.2014).

V danej veci uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky uznesenia uvedeného

v , , a preto je dovolanie proti tomuto potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu bola súdom

odňatá možnosť pred ním konať ( ) dôvodiac nepreskúmateľnosťou

napadnutého rozhodnutia s akcentom na a presvedčivosť rozhodnutia, tiež

poukazujúc na právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva

na spravodlivé konanie podľa SR a ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa ods. l (ďalej len „“) každý má právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj Dohovoru, ktoré pravidlo však opačne platiť nemusí (aj podľa názoru

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej aj „ÚS“), teda, že každé porušenie práva

na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku

procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, a v nadväznosti na podstatu,

význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky,

za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch

nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované

v , pripisuje osobitný význam – vady tejto povahy

považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tiež

za prípustný dovolací dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším

procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237

pripisuje význam. Iné vady, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci [tzv. „iné (v taxatívne nevymenované vady“)]

považuje ale – na rozdiel od procesných vád vymenovaných priamo v – len

za relevantný dovolací dôvod (viď ), pričom však vady tejto

povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.

Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému

rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti ( ).

Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch základných

práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces

(tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia rozhodnutia súdu v súlade s § 157

ods. 1 a 2 ), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa

. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z , ktorý do určitej

miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa a 4 , treba rozhodujúce

otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch týchto

ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých

ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj

a aktuálne tiež ).

V prejednávanej veci najvyšší súd nemohol brať na zreteľ len dovolateľom

zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby zachoval

ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej

istoty, ktorý bol vyjadrený právoplatnými uzneseniami súdov nižších stupňov. Dovolací súd

pri riešení otázky prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému

princípu právnej istoty, lebo dovolateľom namietaný nedostatok odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nevykazoval znaky odňatia jeho možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

K vyššie uvedenému záveru Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel po preskúmaní

veci, keď mal za to, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

nepreskúmateľné, naopak spĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 vo väzbe na § 167

ods. 2 , odôvodnenie tohto rozhodnutia jasne, zrozumiteľne a presvedčivo dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

rozhodovania (späťvzatie návrhu a zastavenie konania) a zároveň aj predmetom súdnej

ochrany vrátane reakcie a uvedenia relevantných argumentov na odvolacie dôvody

žalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných

predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Za vadu

konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Tiež skutočnosť, že dovolateľ

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Po preskúmaní obsahu spisu najvyšší súd napokon nezistil ani existenciu žiadnej vady

konania uvedenej v zákonnom ustanovení

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci ( ) je

prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, neboli zistené

(ani tvrdené) vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalovaného v súlade s v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b

ods. 5 v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová