Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dcb/436774.1c0bdc.pdf
PDF · 142.89 KB
No categories available
8Cdo/502/2015
Najvyšší súd 8 Cdo 501/2015
Slovenskej republiky 8 Cdo 502/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn.
13 C 160/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 17. septembra 2014, sp.zn. 17 Co 828/2014 a sp.zn. 17 Co 831/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. septembra 2014,
sp.zn. 17 Co 828/2014 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. septembra 2014,
sp.zn. 17 Co 831/2014 o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 31. januára 2012 č.k. 13 C 160/2012-23
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. septembra
2014, sp.zn. 17 Co 828/2014 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.). V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového
išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti, za správny označil tiež následný postup súdu
prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. K odvolacím námietkam
žalobkyne uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb sa na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevzťahuje
(II. ÚS 124/2011) a dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý je vo veci odporcom.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž
námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne
prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej
sa v konaní domáha.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 311/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014,
5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 281/2014,
8 Cdo 213/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 22. mája 2014 č.k.13 C 160/2012-1404
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur,
rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch a výšku
poplatku určil podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona
o súdnych poplatkoch.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. septembra 2014, sp.zn.
17 Co 831/2014 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a s jeho
odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Uviedol, že podanie žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym
poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny
poplatok za odvolanie vo veci samej pokiaľ je podané po tomto dátume. Podaním odvolania
vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom ( § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie
je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola
v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým
jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní
rozviedla.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 284/2014,
5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,
8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. augusta 2015
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová