Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/17/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

25. augusta 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci proti obžalovanému Ing. I. K. pre

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o návrhu

obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa , takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného Ing. I. K., vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod

sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Banská Bystrica konanom 19. marca 2015

obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného a Krajského súdu

v Banskej Bystrici a požiadal, aby v jeho veci rozhodol iný súd, z dôvodov uvedených

v námietke zaujatosti. Následne 23. marca 2015 podal prostredníctvom obhajkyne návrh

na odňatie veci Okresnému súdu Banská Bystrica a jej prikázanie inému súdu. Svoje podanie

odôvodnil znevažujúcimi vyjadreniami členov senátu o jeho osobe, komentovaním jeho

zdravotného stavu a veci samej, ktoré boli zachytené na zvukovom zázname z hlavného

pojednávania konaného 2. októbra 2014. Súd prezentoval názor na vec skôr, ako vykonal

dôkazy, napr. výsluch svedkov M., H. a B.. Podľa obžalovaného bola námietka zaujatosti

vznesená bezodkladne, pretože obhajkyňa si predmetnú nahrávku vypočula až pri príprave na

hlavné pojednávanie konané 19. marca 2015.

Obžalovaný na výzvu okresného súdu, po vrátení spisu Najvyšším súdom Slovenskej

republiky ako predčasne predloženým, doplnil návrh sám aj prostredníctvom obhajkyne

s tým, že vec žiada delegovať Okresnému súdu Bratislava I, prípadne inému ľubovoľnému

2

súdu mimo obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Súčasne trval na námietke zaujatosti

vznesenej voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol 12. augusta 2015 opätovne predložený

spisový materiál na rozhodnutie o návrhu obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu

Banská Bystrica, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého okresného

súdu a krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej veci.

Z vyjadrení sudcov, s výnimkou JUDr. I. Š., vyplýva, že obžalovaného nepoznajú,

nemajú žiadny pomer k veci a necítia sa byť zaujatí. JUDr. Š. uviedla,

že aj keď obžalovaného osobne pozná, necíti sa byť vo veci zaujatá.

Samostatne sa k návrhu vyjadrili členovia dotknutého senátu. Podľa členiek senátu

Mgr. S. B. a K. R. nie je rozhovor nahratý počas prestávky v hlavnom pojednávaní spôsobilý

spochybniť ich nestrannosť. Išlo o reakcie a otázky

na predsedu senátu, v akom čase sa očakáva skončenie pojednávania, ktoré sa neúmerne

predĺžilo. Ak odzneli vyjadrenia vo veci samej, nešlo o ukončené dokazovanie. Vo veci

sa necítia byť zaujaté, nemajú pomer k prejednávanej veci, ani k osobe obžalovaného.

Predseda senátu uviedol, že počas vývoja dokazovania sa členovia senátu vyjadrujú

k jeho priebehu. Názory vo vzťahu k uplatňovaniu nadmerného odpočtu DPH obžalovaným

sú preto prirodzeným javom. Výroky odzneli počas prerušenia pojednávania, keď z dôvodu

technického zlyhania nebola zachovaná súkromnosť prejavu členov senátu. Išlo o priebežné

hodnotenie stavu dokazovania, preto nie sú splnené podmienky na odňatie a prikázanie veci

z dôvodu jeho zaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky za použitia preskúmal

predložený spisový materiál a dospel k záveru, že návrh obžalovaného Ing. I. K.

na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia môže byť z dôležitých dôvodov vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, pričom o odňatí

a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

V zmysle ustanovenia za dôležité dôvody, ktoré zákon bližšie

nešpecifikuje, je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci

zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu,

ktorému je vec delegovaná. Za dôležité dôvody súdna prax považuje napríklad hospodárnosť

trestného konania, rýchlosť konania, potrebu vykonávania spoločného konania, dodržanie

zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného

/odsúdeného/ i na ostatných občanov, tiež však aj okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie

skutkového stavu veci, ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia, ako i okolnosti,

ktoré zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne, spravodlivé prejednanie

a rozhodnutie súdu. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) teda musí existovať dôležitý

dôvod, čím sa zvýrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Pri posudzovaní, či v konkrétnej

trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu, nemožno vychádzať len z jedného

hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky okolnosti, ktoré prichádzajú

do úvahy. Navyše, delegácia nesmie byť nikdy prostriedkom k odňatiu obžalovaného alebo

odsúdeného jeho zákonnému sudcovi.

Jedným z dôvodov na postup podľa je aj zaujatosť všetkých

sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Podľa Listiny základných práv a slobôd a Slovenskej

republiky „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon.“

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi. Je teda zrejmé, že sudcov možno vylúčiť

z vykonávania úkonov trestného konania len celkom výnimočne a zo skutočne závažných

dôvodov, ktoré im zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo.

Podľa Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Z CD záznamu z hlavného pojednávania konaného 2. októbra 2014 najvyšší súd zistil,

že počas cca hodinovej prestávky nahrávacie zariadenie napriek zastaveniu ďalej nahrávalo

zvuky z pojednávacej miestnosti. Pred pokračovaním v pojednávaní viedli členovia senátu

súkromný rozhovor, v ktorom sa vyjadrovali k doterajšiemu priebehu pojednávania. Aj keď

uvádzali svoje úvahy k trestnej veci a osobe obžalovaného, tieto nie je možné vyhodnotiť

ako prejavy zaujatosti. Každý člen senátu si od začiatku konania postupne vytvára názor

o prejednávanej trestnej veci, ktorý si následne ustáli vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu.

O vine alebo nevine obžalovaného sa rozhoduje až po skončení dokazovania a utvorení

komplexného obrazu o trestnej veci. Vyjadrenia dotknutého senátu, predovšetkým predsedu

senátu JUDr. P., neobsahovali závery svedčiace o vine obžalovaného. Rovnako poznámky

senátu k zdravotnému stavu obžalovaného nevyzneli znevažujúco.

Zo spisu nevyplývajú žiadne iné konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť

podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu Okresného súdu

Banská Bystrica. Navyše i z písomných vyjadrení sudcov vyplýva, že sa necítia byť v danej

veci zaujatí.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú voči sudcom Krajského súdu v Banskej

Bystrici, najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky zaujatosti možno vznášať

len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie

proti neurčitým osobám. Súčasne je nevyhnuté, aby na súde, ktorého sa námietka týka,

prebiehalo konanie. Trestná vec obžalovaného Ing. K. je len v štádiu pred okresným súdom.

Krajský súd v Banskej Bystrici by preto bolo možné namietať až v prípade rozhodovania

o opravnom prostriedku (sťažnosti, odvolaní).

Obžalovaným uvádzaná včasnosť podania námietky zaujatosti je vzhľadom

na prejednanie návrhu najvyšším súdom, založeného na tých istých dôvodoch, irelevantná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle

ustanovenia , nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný

týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné

a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. augusta 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č,v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková