Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2be/435461.f1a436.pdf
PDF · 141.61 KB
No categories available
5OboE/212/2014
Najvyšší súd 5 Oboer 305/2014
Slovenskej republiky 5 OboE 212/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:
X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: N. Č., nar. X., bytom J.,
o vymoženie 508,53 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.:
9Er/362/2005, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 31. marca 2014, č. k.: 7CoE/27/2014-57, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .
Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .
Povinnej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad uznesením z 13. septembra 2013 č. k. 9Er/362/2005-33 exekúciu
vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia
(ďalej len „notárska zápisnica“) zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok). O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. T. K., záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami povinnej (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu
povinnej určil oprávnený tým, že jeho osobu vopred predformuloval vo formulárovej zmluve
a nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. Samotná skutočnosť, že advokát Mgr. T. K. bol
vybraný priamo oprávneným, nemohla viesť k záveru, že menovaný advokát bude hájiť
záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje
záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem toho zastupuje
i v mnohých iných exekučných konaniach vedených na tunajšom súde. Súd mal preto
za preukázané, že notárska zápisnica je nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe
neplatnej a neúčinnej plnej moci.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením z 31. marca 2014 sp. zn.
7CoE/27/2014 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie
potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že
exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia
vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia poukázal, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. T. K. sa
za platný právny úkon označiť nedá, preto nemohol Mgr. T. K. pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene
povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Rozpor zo záujmami povinnej spočíva
v tom, že jej zástupca bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok,
že povinná si nemohla Mgr. T. K. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Právny
úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ je v zmysle
§ 39 OZ absolútne neplatný. V prejednávanej veci zástupca povinnej nedisponoval platným
plnomocenstvom. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) zamietol
s poukazom na zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky
v uznesení z 12. mája 2011 č. k. IV ÚS 183/11-16 v súvislosti s posudzovaním exekučného
titulu vo forme notárskej zápisnice.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený odvolaním. To isté
uznesenie napadol aj dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej
právomoci“ (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), 2. ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/
O. s. p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.),
4. oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s § 237 písm. f/ O. s. p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nedostatočne zistili skutkový stav
a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Žiadal uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru
predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 5 Oboer 360/2013, 5 OboE 152/2013, 5 Oboer 228/2013, 5 OboE 89/2013,
5 Oboer 188/2013, 5 OboE 92/2014, 5 Oboer 315/2013, 5 OboE 137/2013,
5 Oboer 240/2013, 5 OboE 97/2013, 5 Oboer 310/2013, 5 OboE 135/2013,
5 Oboer 300/2013, 5 OboE 128/2013, 5 Oboer 280/2013, 5 OboE 116/2013,
5 Oboer 218/2013, 5 OboE 82/2013, 5 Oboer 275/2013, 5 OboE 112/2013,
5 Oboer 320/2013, 5 OboE 139/2013, 5 Oboer 372/2013, 5 OboE 158/2013,
5 Oboer 276/2013, 5 OboE 113/2013, 5 Oboer 273/2013, 5 OboE 110/2013,
5 Oboer 157/2013, 5 OboE 44/2013, 5 Oboer 176/2013, 5 OboE 55/2013, 5 Oboer 169/2013,
5 OboE 49/2013, 5 Oboer 110/2013, 5 OboE 138/2014, 5 Oboer 139/2013, 5 OboE 36/2013.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho
konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová