Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b25/435641.b57147.pdf
PDF · 142.9 KB
No categories available
5OboE/20/2015
Najvyšší súd 5 Oboer 30/2015
Slovenskej republiky 5 OboE 20/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:
X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: L. C., nar. .X., bytom Č.,
o vymoženie 190,13 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.:
6Er/91/2005, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 27. mája 2014, č. k.: 24CoE/273/2013-52, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .
Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta uznesením z 2. apríla 2013, č. k. 6Er/91/2005-29 exekúciu
vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia
(ďalej len „notárska zápisnica“), vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Súd uložil oprávnenému
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,80 eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) považované za neplatný právny úkon,
na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. T. K. k uznaniu právneho záväzku, teda k vydaniu
a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Súd musel
postupovať v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením z 27. mája 2014 sp. zn.
24CoE/273/2013 návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/
O. s. p. zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade uznal
záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu
zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného povinného, v dôsledku
čoho sú predmetné splnomocnenie i nadväzný právny úkon, obsiahnutý v danej notárskej
zápisnici, neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná a materiálne
nevykonateľná.
Ďalej v odôvodnením rozhodnutia uviedol, že exekučný súd je povinný kedykoľvek
v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného
exekučného titulu. Povinný bol pri „ustanovovaní“ svojho zástupcu zbavený možnosti konať
na základe svojej slobodnej vôle. Vzhľadom na to, keďže záujmy oprávneného a nadväzne
i jeho právneho zástupcu – advokáta sú nesporne v rozpore so záujmami povinného, z čoho
vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinného a Mgr. T. K., predmetné zastúpenie, resp.
splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je pre rozpor so zákonom, konkrétne ust. § 22
ods. 2 OZ s poukazom na ust. § 39 OZ, absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže Mgr.
T. K. a nadväzne ani jeho splnomocnenec koncipient Mgr. B. Ž., nemali oprávnenie
povinného pri predmetnom uznaní záväzku a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je absolútne neplatný a notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne
nevykonateľná, keďže v nej chýba podstatná náležitosť – súhlas povinnej osoby s exekúciou.
Návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. zamietol s odôvodnením,
nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou
otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ. Rovnako odvolací súd zamietol návrh
oprávneného na prerušenie predmetného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
s tým, že by mal podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to
pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva
v právny poriadok.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený odvolaním. To isté
uznesenie napadol aj dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej
právomoci“ (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), 2. ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/
O. s. p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.),
4. oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s § 237 písm. f/ O. s. p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nedostatočne zistili skutkový stav
a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Žiadal uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru
predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 5 Oboer 360/2013, 5 OboE 152/2013, 5 Oboer 228/2013, 5 OboE 89/2013,
5 Oboer 188/2013, 5 OboE 92/2014, 5 Oboer 315/2013, 5 OboE 137/2013,
5 Oboer 240/2013, 5 OboE 97/2013, 5 Oboer 310/2013, 5 OboE 135/2013,
5 Oboer 300/2013, 5 OboE 128/2013, 5 Oboer 280/2013, 5 OboE 116/2013,
5 Oboer 218/2013, 5 OboE 82/2013, 5 Oboer 275/2013, 5 OboE 112/2013,
5 Oboer 320/2013, 5 OboE 139/2013, 5 Oboer 372/2013, 5 OboE 158/2013,
5 Oboer 276/2013, 5 OboE 113/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová