Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sži/35/2014

Identifikačné číslo spisu: 6013200913 Dátum vydania rozhodnutia: 27.08.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013200913.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., so sídlom Búdkova č. 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Obec Koláre, so sídlom Koláre č.19, 991 09 Veľká Čalomija, IČO: 647390, zastúpeného: GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. marca 2014, č. k. -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. marca 2014, č. k. -40, p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 170,45 € na účet právneho zástupcu žalovaného GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením z 18. marca 2014, č. k. -40, podľa zastavil konanie z dôvodu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačalo konanie o poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania, a preto podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy neboli splnené. Išlo o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nebolo možné odstrániť. O trovách konania rozhodol krajský s úd podľa prvá veta v spojení s a uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému vo výške 275,94 €, s poukazom na nesprávny postup žalobcu, pre ktorý sa konanie zastavilo, teda v dôsledku správania sa žalobcu.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie krajského súdu a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €. Zároveň žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby v zmysle vykonal opravu zrejmej nesprávnosti obsiahnutú vo výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici o trovách konania, ktorá spočíva v neuvedení sumy DPH tak, ako žiadal žalobca v samotnom vyjadrení k žalobe z 27. mája 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s vety prvej ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom odvolaním ( v spojení s vety prvej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predovšetkým treba uviesť, že v priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -14 zo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. z 27. novembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych predpisov, a to predovšetkým o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci podľa zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“

Odvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná ako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením sp. zn. z 27. novembra 2013.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. -14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú judikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle druhá veta v spojení s , a s potvrdil.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal opraviť uznesenie krajského súdu, ktoré podľa jeho názoru obsahuje zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom, že vo výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici o trovách konania, nie je uvedená suma DPH tak, ako žiadal v samotnom vyjadrení k žalobe z 27. mája 2013. K tomuto návrhu však treba uviesť, že odvolací súd sám nemôže opraviť opravným uznesením podľa rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, môže len podľa za podmienok nariadiť opravu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však v danom prípade dospel k záveru, že neboli dané podmienky , pretože v uznesení krajského súdu v časti výroku o trovách konania nezistil žiadne chyby v písaní alebo počítaní, či iné zrejmé nesprávnosti, a preto ani opravu rozhodnutia krajského súdu podľa nenariadil. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že pri výpočte náhrady trov konania žalovaného nezvýšil odmenu a režijný paušál o daň z pridanej hodnoty. Výrok rozhodnutia krajského súdu je teda v súlade s jeho odôvodnením, a preto výrok krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania neobsahuje zrejmú nesprávnosť. Krajský súd v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, keď nezvýšil odmenu a režijný paušál o daň z pridanej hodnoty, avšak odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmať len na základe podaného odvolania. Žalovaný sa však proti uzneseniu krajského súdu v časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania, neodvolal, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave aj v tejto časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s , a tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že v ňom žalobca úspech nemal a teda celé konanie sa muselo zastaviť pre nesprávny postup žalobcu. Preto je odôvodnená náhrada trov konania žalovanému s použitím , pre zavinenie žalobcu za zastavenie konania. Žalovaný žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 170,45 €, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu z 18. marca 2014 (tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 134 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH 28,41 €). Odvolací súd preto priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho vyčíslenia v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 170,45 €.

Rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.