Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/237/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného G., so sídlom v L. -

S., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v N., proti povinnému L., so sídlom v B.,

o vymoženie 16 584,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad

Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 15. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 21. mája 2013 č.k. -30

vyhovel námietkam povinného proti exekúcii i proti trovám exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil právne , a a

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne tým,

že Okresný súd Trenčín uznesením z 27. februára 2012 č.k. -851, právoplatným

3. marca 2012, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka L., pričom oprávnený si počas

reštrukturalizácie neprihlásil žiadnu pohľadávku. Uzavrel, že potvrdením reštrukturalizačného

plánu zaniklo právo oprávneného vymáhať pohľadávku z exekučného titulu – platobného

rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 26. apríla 2011 č.k. -26.

Námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel z dôvodu, že trovy exekúcie neboli

vyčíslené v súlade s ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. augusta 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správne

potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v súlade s o konkurze

a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo

právo oprávneného, ktorý riadne a včas podľa zákona neprihlásil svoju pohľadávku, vymáhať

túto pohľadávku voči povinnému.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania oprávnený vyvodzoval

z a jeho dôvodnosť z V dovolaní namietal

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa. Uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou právnej ochrany oprávneného

a tým je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a preto aj nepreskúmateľné. V dôvodoch

dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Povinný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

sú správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [

(pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietku dovolateľa uvedenú

v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred

ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

V danom prípade dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je pomerne

stručne odôvodnené a vyvodzuje z toho, že absenciou riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ Dovolací súd pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 3. júla 2003: "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".

Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého:

"Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46

ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní".

Podľa dovolacieho súdu nemožno naostatok opomenúť, že ,

ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text doplnený okrem

iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové

ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí

súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním

vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe

podania, známy napadnutý rozsudok (uznesenie) a v závere obsahujú už len stručné

konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací

súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu

sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu

sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy,

ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude

verejnosťou vítané (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele).

Ustanovením je teda odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto

odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd

čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného

odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto

doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať

v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého

stupňa.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah

vychádzal pri vyhovení námietkam proti exekúcii a taktiež vysvetlil, ako dospel k záveru,

že právo oprávneného vymáhať nárok voči povinnému zaniklo. Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom

prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže dovolanie oprávneného nebolo procesne prípustné podľa ustanovenia § 239

ods. 1, 2 a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené,

Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade s

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

tento opravný prostriedok nie je prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o trovách dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová