Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/9/2014

Identifikačné číslo spisu: 4013200358 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4013200358.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu: B. E., zastúpeného advokátskou kanceláriou KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova č.57, Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č.8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.UPS/US1/SSZOPCSSZ/BEZ/2013/3008/6369 z 25.02.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12.novembra 2013, č.k. -28, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12.novembra 2013, č.k. -28, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Žalovaný rozhodnutím č.UPS/US1/SSZOPCSSZ/BEZ/2013/3008/6369 z 25.02.2013 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 02.01.2013 (ďalej len „úrad“) č.NR1/RSS/ZAM/2012, o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 18.09.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca bol právoplatným rozhodnutím úradu dňom 01.10.2010 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej aj „evidencia“), pričom žalobca v žiadosti o zaradenie do evidencie uviedol skutočnosť, že vedie so zamestnávateľom spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k. -259 z 06.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18.09.2012, a ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Nitre, č.k. -205 z 26.04.2012, v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou (danej žalobcovi dňa 01.06.2010), vo zvyšnej časti (okrem iného v časti, ktorou okresný súd určil, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával) krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následná žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania o žiadosti o zaradenie do evidencie bola zamietnutá. Úrad

ako správny orgán prvého stupňa na základe rozsudku krajského súdu, č.k. -259 z 06.09.2012 rozhodnutím č. NR1/RSS/ZAM/2012 z 02.01.2013 podľa o službách zamestnanosti, vyradil žalobcu z evidencie dňom 18.09.2012. Žalovaný poukázal na to, že k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou došlo až dňom právoplatnosti rozsudku krajského súdu č.k. -259 zo 06.09.2012, teda dňom 18.09.2012 a preto s poukazom na ustanovenie prvostupňové rozhodnutie č. NR1/RSS/ZAM/2012 z 02.01.2013 považoval sa súladné so zákonom.

Žalobca namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia najmä z dôvodu, že žalovaný predchádzajúcim rozhodnutím č.UPS/US1/SSZOPCSSZ/BEZ/2013/2631/5328 z 22.02.2013 v rozpore s a , ako i a o správnom konaní zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie úradu o nepovolení obnovy konania o zaradení do evidencie v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov podľa žaloby bolo aj preskúmavané rozhodnutie vydané v rozpore s a , ako i a o správnom konaní.

Krajský súd rozsudkom z 12.novembra 2013, č.k. -28, zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívnych spisov žalobcu preukázané, že žalobca bol právoplatným rozhodnutím úradu zaradený do evidencie dňom 01.10.2010, pričom mu v tom čase bolo známe, že žalobca vedie so zamestnávateľom spor o skončenie pracovného pomeru. Taktiež mal za nesporné, že žalobca bol v tomto spore úspešný a rozsudok o určení neplatnosti výpovede pracovného pomeru nadobudol právoplatnosť dňom 18.09.2012. Krajský súd skonštatoval, že rozhodnutie úradu i žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nezistil porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania, záver žalovaného zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade so zákonom o správnom konaní. Na základe rozsudku o určení neplatnosti výpovede pracovného pomeru bol správny orgán povinný rozhodnúť o vyradení žalobcu z evidencie dňom 18.09.2012, a to v súlade s v znení platnom do 30.04.2013, teda v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nebol daný dôvod na vyradenie z evidencie iným dňom.

Pokiaľ žalobca podaním zo dňa 16.07.2013 namietal, že nemôže byť súčasne uchádzačom o zamestnanie aj zamestnancom, krajský súd poukázal na to, že predmetom tohto súdneho konania nebolo riešenie otázky postavenia žalobcu v období od 01.10.2010 do 18.09.2012, ale posúdenie zákonnosti rozhodnutia o jeho vyradení z evidencie dňom 18.09.2012.

Žalobca napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním, namietajúc ustanovenie vzhľadom na to, že krajský súd sa vôbec nezaoberal jeho argumentom v podaní zo dňa 16.07.2013 ohľadom možnosti spätného vyradenia z evidencie odo dňa zaradenia do evidencie, čím podľa jeho názoru došlo k vade konania v zmysle V jeho prípade boli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania o zaradení do evidencie, keďže nie jeho zavinením došlo k deklarovaniu neplatnosti výpovede až následne, pričom však účinky neplatnosti výpovede nastávajú spätne ku dňu jej podania. Ďalej namietol, že krajský súd sa nezaoberal ani definíciou uchádzača o zamestnanie vo vzťahu k potvrdeniu o trvaní zamestnania aj v dobe od 01.10.2010 do 31.01.2013, ktoré predložil k žalobe.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s v znení platnom do 30.04.2013 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského

súdu v medziach žaloby a v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 18.09.2012.

V zmysle v spojení sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 21.03.2013 a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť. Žaloba bola podaná včas, dňa 16.04.2013.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí ( ).

Podľa až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa .

Z citovaných ustanovení a vyplýva, že dôvody, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, možno uplatniť len v lehote na podanie žaloby, teda v lehote dvoch mesiacov od doručenia preskúmavaného rozhodnutia žalobcovi. Súd je týmto rozsahom žaloby viazaný a nemôže ísť nad jeho rámec. Z toho dôvodu sa krajský súd mohol a mal zaoberať len dôvodmi žaloby, uvedenými v žalobe, doručenej mu dňa 16.04.2013 a nemohol prihliadať na ďalšie dôvody, ktoré žalobca uviedol až v doplnení žaloby podaním zo 16.07.2013, teda po uplynutí lehoty podľa

Predmetom preskúmavaného rozhodnutia bolo vyradenie žalobcu z evidencie. Týmto predmetom bol daný aj rozsah súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSZOPCSSZ/BEZ/2013/3008/6369 z 25.02.2013, čo znamená, že pri prieskume rozhodnutia žalovaného o vyradení žalobcu z evidencie dňom 18.09.2012, sa súd mohol zaoberať len zákonnosťou tohto vyradenia a nemohol sa zaoberať dôvodmi, ktoré žalobca namietal v žalobe vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepovolení obnovy konania o zaradenie žalobcu do evidencie dňom 01.10.2010, ktoré krajský súd preskúmaval v konaní vedenom pod sp. zn. a najvyšší súd ako súd odvolací v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa veta prvá pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd dospel k záveru, že pre správne orgány pri rozhodovaní o vyradení žalobcu z evidencie bol rozhodujúci ten skutkový stav, že žalobca bol do evidencie právoplatne zaradený dňom 01.10.2010 a že rozsudok o určení neplatnosti výpovede pracovného pomeru nadobudol právoplatnosť až dňa 18.09.2012.

Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl.2 ods.2 ).

Spôsob rozhodovania správneho orgánu v konaní o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie je upravený v o službách v zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení platnom do 30.04.2013 úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o

neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodnutia orgánu štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSZOPCSSZ/BEZ/2013/3008/6369 z 25.02.2013 len s poukazom na ním tvrdenú nezákonnosť iného rozhodnutia žalovaného o nepovolení obnovy konania; vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu namietal aj potvrdenie o trvaní zamestnania od 01.10.1995 do 31.01.2013.

Odvolací súd poznamenáva, že právoplatným rozsudkom, č.k. -259 z 06.09.2012, bolo rozhodnuté len o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nie však o jeho ďalšom trvaní - v tejto časti bola vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V administratívnych spisoch žalovaného sa nenachádza žiaden doklad o trvaní zamestnania od 01.10.2010 a žalobca v žalobe ani netvrdil, že by taký správnemu orgánu predložil pred jeho rozhodnutím vo veci.

Keďže v čase rozhodovania žalovaného o vyradení žalobcu z evidencie nebola obnova uvedeného konania povolená, žalovaný vychádzal zo správne zisteného skutočného stavu, teda zo skutočnosti, že rozhodnutie o zaradení žalobcu do evidencie je právoplatné a žalobca je uchádzačom o zamestnanie .

Ak teda žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol zaradený do evidencie právoplatne dňom 01.10.2010, pričom obnova konania o zaradenie do evidencie v čase jeho rozhodovania ( ) nebola povolená, a na tomto základe potvrdil rozhodnutie úradu o vyradení žalobcu z evidencie dňom 18.09.2012, teda dňom právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, rozhodol v súlade so zákonom. Iný postup zákon neumožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa veta druhá v spojení s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s 246 ods.1 v spojení s a , lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok