Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoCsp-20-2023.pdf
PDF · 128.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenej: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35570661, proti žalovanej: BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s., Bottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 534 978, zastúpený: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, so sídlom Kominárska 141/2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50075870, o zaplatenie poistného plnenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Csp/6/2022-138 zo dňa 5. apríla 2023, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyňa má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v sume 14.115,77 eur, pričom toto poistné plnenie je žalovaný povinný poukázať na účet spoločnosti B., F., G. H. X, XXX XX I. XX, IČO: XX XXX XXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v sume 14.115,77 eur, s tým, že toto poistné plnenie je žalovaný povinný poukázať na účet spoločnosti B., F. do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého manžel žalobkyne, G. B. (ako dlžník), uzavrel s B. I. (ako veriteľom) dňa 8.2.2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „J.“ (ďalej len ako „zmluva 1“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 710,- eur, ktorý mal byť splatený v 120 mesačných splátkach od 11.3.2013 do 11.1.2023. Podpisom tejto zmluvy dlžník pristúpil k poisteniu schopnosti splácať J. a vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej zmluvy uzavretej medzi poistníkom B., F. a poisťovateľom Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.; s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je B., F.; s tým, že sa oboznámil a vyjadruje súhlas s rámcovou zmluvou o poistení a s platnými všeobecnými podmienkami poisťovateľa. V bode 8. zmluvy je uvedené, že dlžník vo vzťahu k nižšie uvedeným podmienkam poistenia prijíma a požaduje Základný balík poistenia (pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti). V ďalšej časti bodu 8. zmluvy sú obsiahnuté vyhlásenia dlžníka, že k dátumu podpisu tejto zmluvy spĺňa nasledovné podmienky pre vznik
poistenia: - je mladší ako 60 rokov; - je zdravý (najmä netrpí chronickým ochorením, nevyliečiteľnou chorobou, alebo ochorením, ktoré by mohlo vážne ohroziť jeho zdravie) a nie je v pravidelnej lekárskej opatere či pod pravidelným lekárskym dohľadom v dôsledku zisteného chronického ochorenia s trvalým užívaním liekov; - nebol mu priznaný invalidný dôchodok; - nepoberá starobný dôchodok; - nie je v pracovnej neschopnosti; - za posledných 12 mesiacov nebol v pracovnej neschopnosti dlhšej ako 30 po sebe idúcich kalendárnych dní. Dlžník zároveň splnomocnil poisťovateľa, aby v jeho mene nadviazal kontakt so všetkými lekármi, nemocničnými zariadeniami a zamestnávateľom a vyžiadal si od nich potrebné informácie týkajúce sa tohto právneho vzťahu, bez obsahového obmedzenia,; taktiež udelil výslovný súhlas so spracovaním jeho osobných údajov, vrátane údajov o jeho zdravotnom stave poisťovateľom podľa rámcovej zmluvy o poistení na účel výkonu poisťovacej činnosti. V bode 7. je ďalej uvedené, že dlžník vo vzťahu k nižšie uvedeným podmienkam poistenia má záujem o Základný balík poistenia - krytie úveru pre prípad smrti, invalidity nad 70 % a pracovnej neschopnosti trvajúcej minimálne 30 dní. V ďalšom texte sú obsiahnuté vyhlásenia dlžníka, že ku dňu vyjadrenia tohto súhlasu s poistením: nie je v pravidelnej lekárskej opatere, netrpí chronickým ochorením alebo nevyliečiteľnou chorobou; - nie je v pracovnej neschopnosti; - nebol mu právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu priznaný invalidný dôchodok a ani nepožiadal o jeho priznanie; - nebol mu právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu priznaný starobný dôchodok.
4. Dňa 22.10.2020 G. B. zomrel (úmrtný list na č.l. 24 spisu). Podľa listu o prehliadke a štatistického hlásenia o úmrtí (č.l. 25 spisu), na základe ohliadky prehliadajúceho lekára a) chorobou, ktorá priamo privodila smrť bolo: kardiopulmonálne zlyhanie, b) predchádzajúca príčina bola: hepatopatia, c) prvotná príčina: krvácanie z GIT-u. Na základe vyjadrenia lekára, že pitva zomrelého sa nevyžaduje, nebola pitva zomrelého G. B. vykonaná. V dedičskom konaní po zomrelom G. B., vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. XX/XX/XXXX, celú pohľadávku zo zmluvy o úvere 1 celkovo vo výške 241,51 eur a celú pohľadávku zo zmluvy o úvere 2 celkovo vo výške 13.874,26 eur nadobudla žalobkyňa.
5. Žalobkyňa oznámila žalovanému, že došlo ku vzniku poistnej udalosti v zmysle poistnej zmluvy a VPP a požiadala o poskytnutie poistného plnenia, teda o zaplatenie nesplatenej časti úverov zo zmluvy o úvere 1 a zmluvy o úvere 2. Žalovaný v stanovisku zo dňa 22.1.2021 k nahlásenej udalosti oznámil žalobkyni, že v zmysle čl. 13 VPP poisťovateľ nie je povinný plniť z udalosti, ku ktorým dôjde za nasledujúcich okolností alebo v dôsledku: - pokračovania, následkov alebo recidívy (opakovania) ochorení alebo úrazov, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia a boli diagnostikované pred začiatkom poistenia. Z doručenej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že nahlásená udalosť spadá pod predmetnú výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevzniká nárok na poistné plnenie z nahlásenej udalosti.
6. Proti tomuto stanovisku podala žalobkyňa odvolanie. Poistná udalosť bola poistená poisťovňou (Cardif) v prípade úmrtia. Jej manžel zomrel zo dňa na deň, na prasknutie vredov a nasledovne vykrvácanie z GIT-u. Neliečil sa na žiadne vredové choroby ani nič podobné.
7. Žalovaný listom zo dňa 18.3.2021 oznámil žalobkyni, že na opodstatnenosti aplikácie výluk z poistného plnenia v liste zo dňa 22.1.2021 zotrváva.
8. Z listiny označenej ako „Informácia o zdravotnom stave poisteného (č.l. 63 spisu) vyhotovenej G. K., všeobecnou lekárkou zomrelého vyplýva, že k nahlásenej udalosti došlo z dôvodu: „srdcové zlyhanie s následkom smrti; gastrointestinalne krvácanie bližšie neurčené“. Na otázku, ktoré iné choroby alebo poruchy zdravotného stavu mal poistený zistené a kedy boli prvykrát zistené, diagnostikované, je daná odpoveď: A - Hypertenzia, rok 2016, vredová chorobe gastroduodena, rok neuvedený. Vzhľadom na rozporné tvrdenia sporových strán súd na podklade § 295 CSP požiadal G. K. o podanie správy či: 1. smrť G. B. nastala v dôsledku pokračovania, následkov alebo (recidívy) ochorení, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia (t.j. pred 8.2.2013, resp. pred 23.1.2020), neb. G. B. a ktoré boli diagnostikované pred začiatkom poistenia, t.j. pred 8.2.2013, resp. pred 23.1.2020; 2. a aby v prípade kladnej odpovede konkrétne označila túto chorobu resp. choroby a bližšie určila čas kedy (rok, podľa možnosti aj mesiac), boli tieto choroby u neb. G. B. diagnostikované. Dotazovaná lekárka G. K. v správe zo dňa 16.6.2022 (č.l. 126 spisu) na otázku, či smrť nastala v dôsledku ochorení pred 8.2.2013 resp. pred 23.1.2020 odpovedala, že posúdenie daného stavu prináleží súdnemu znalcovi, nie jej. Zdravotná dokumentácia nebohého sa nachádza na ich ambulancii. K bodu 2 nie je možné vyjadriť sa.
9. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 793 ods. 1, § 802 ods. 2, § 816, § 817 ods. 1, ods. 2, § 797 ods. 1 až ods. 3 prvá veta, § 797 ods. 4, § 799 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
10. V danom prípade žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Uvedenú námietku žalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalobkyňa svoj nárok odvíja od Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „J.“ zo dňa 8.2.2013 a od Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „B. L.“ zo dňa 23.1.2020, ktorými právny predchodca žalobkyne (manžel G. B.) pristúpil k poisteniu úveru a súhlasil s poistením schopnosti splácať tieto úvery podľa Rámcových poistných zmlúv pre poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver uzatvorených medzi B. M. I., F. a žalovaným. V posudzovanom prípade právny predchodca žalobkyne - G. B. vystupoval v daných zmluvných vzťahoch ako dlžník - spotrebiteľ a B., F. ako veriteľ - dodávateľ. Nepochybne sa teda jedná o spotrebiteľský spor. Rámcová zmluva bola síce dojednaná medzi právnickými osobami (B., F. a BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s.), avšak za účelom dojednávania poistenia fyzických osôb ako klientov poistníka (B., F.), ktoré s ním uzatvárajú zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poisteným z dojednaného poistenia bola fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorému poistník (B., F.) poskytol spotrebiteľský úver. Predmetný poistný vzťah má spotrebiteľský charakter. Právny predchodca žalobkyne pristúpením k poisteniu sa stal poisteným v zmysle poistnej zmluvy a v zmysle § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmlúv o úvere, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie poistenia, je zrejmé, že poistenie sa vzťahovalo aj pre prípad smrti dlžníka (poisteného) - G. B., ktorý tieto zmluvy uzatváral. Vecne aktívne legitimovaným subjektom je poistený, ktorý má právo požadovať plnenie z uzavretého poistenia, v danom prípade by to bol dlžník G. B.. Keďže tento zomrel a jeho dlh zo zmlúv o úvere, vyčíslený ku dňu jeho smrti celkom na sumu 14.155,77 eur (zmluva o úvere 1 v sume 241,51 eur a zmluva o úvere 2 v sume 13.874,26 eur), v dedičskom konaní (a v jeho rámci aj v rámci vyporiadania BSM) vo veci sp. zn. XX/XX/XXXX tunajšieho súdu, prešiel v celom rozsahu na jeho manželku (žalobkyňu) ona vstupuje do jeho práv ako poisteného, a teda má právo domáhať sa poistného plnenia z dojednaného poistenia v týchto zmluvách o úvere. Veriteľ B. F. v danom prípade nestráca postavenie oprávnenej osoby na prijatie poistného plnenia, nakoľko žalobkyňa nežiada plniť na jej účet, ale práve v zmysle (jej právnym predchodcom uzavretých) spotrebiteľských zmlúv na účet veriteľa - B., F.. Keďže v rámci dedičského konania prešli na žalobkyňu dlhy jej právneho predchodcu, pričom tento bol poistený aj pre prípad smrti a v zmysle čl. 11 VPP poistné plnenie v prípade smrti alebo trvalej invalidity poisteného bude vyplatené jednorazovo a použité na splatenie poistníkom evidovanej nesplatenej pohľadávky z úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti (čl. 11 bod 11 VPP), bolo by v rozpore s dobrými mravmi nepriznať žalobkyni postavenie oprávnenej osoby na uplatnenie nároku z poistnej zmluvy a domáhať sa poistného plnenia v prospech oprávneného, nakoľko žalobkyňa, na ktorú smrťou poisteného prešli jeho dlhy, by pri žalovaným vytvorenej konštrukcii nemohla nijako ovplyvniť výsledok šetrenia poistnej udalosti, keďže pri spriaznenej poisťovni banka nemá žiadny motív poistné plnenie od nej vymáhať, pretože ak jej pohľadávka nezanikne poskytnutím poistného plnenia, zanikne plnením právnych nástupcov zomrelého dlžníka.
11. Žalovaný ako poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že „v zmysle čl. 13 VPP poisťovateľ nie je povinný plniť z udalostí, ku ktorým dôjde za nasledujúcich okolností alebo v dôsledku: - pokračovania následkov alebo recidívy ochorení, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia a boli diagnostikované pred začiatkom poistenia“, pričom poukázal na to, že z doručenej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že nahlásená udalosť spadá pod predmetnú výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevzniká nárok na poistné plnenie z nahlásenej udalosti. V priebehu konania žalovaný odôvodnil odmietnutie poistného plnenia aj tým, že podľa jeho názoru právny predchodca žalobkyne porušil informačnú povinnosť, keď pri uzatváraní zmlúv uviedol nepravdivý údaj, že netrpí chronickým ochorením alebo nevyliečiteľnou chorobou. Na podporu svojich tvrdení predložil informáciu o zdravotnom stave vypracovanú lekárkou G. K., z ktorej vyplýva, že u neb. G. B. bola zistená resp. diagnostikovaná hypertenzia (od roku 2016) a vredová choroba gastroduodena (bez uvedenia roku), teda je možné domnievať sa, že p. G. B. mal zdravotné problémy tohto druhu. Z uvedenej správy však nevyplýva jednoznačne to, že by smrť G. B. mala nastať práve v dôsledku pokračovania alebo ako následok týchto ochorení, ktoré boli zistené u G. B., a existovali už v čase uzavretia zmlúv o úvere a pristúpení k poisteniu úverov. Za danej situácie by sa za účelom vyriešenia otázky, či smrť poisteného nastala v dôsledku niektorého z ochorení, ku ktorým došlo ešte pred začiatkom jeho poistenia, žiadalo sa doplniť dokazovanie odborným zodpovedaním tejto otázky znaleckým dokazovaním, avšak žalovaný, ktorý produkoval toto tvrdenie, nepodal návrh na vykonanie takéhoto dôkazu. Na druhej strane je však
potrebné konštatovať, že po smrti G. B. nebola vykonaná pitva zomrelého, a preto je otázne, či by vykonanie takéhoto dôkazu, ak by aj bolo navrhnuté, dalo odpoveď na vyššie uvedenú otázku.
12. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že smrť G. B. nastala práve v dôsledku pokračovania, následkov alebo (recidívy) týchto ochorení, ku ktorým malo dôjsť ešte pred začiatkom poistenia, nepreukázal teda, že dôvodne odmietol poskytnúť poistné plnenie, preto právo na poistné plnenie je dané.
13. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania rozšíril dôvody odmietnutia poistného plnenia aj o tvrdenie, že právny predchodca žalobkyne pri uzatváraní zmlúv podal nepravdivé informácie o svojom zdravotnom stave, resp. že zatajil diagnózy, ktoré mohli mať vplyv na uzatvorenie zmluvy, k tomuto súd s poukazom na ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že medzi povinnosti poisťovne v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti patrí aj povinnosť odôvodniť závery likvidácie, ktorá implicitne vyplýva zo zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia alebo zníženia poistného plnenia. Žalovaný v stanovisku k poistnej udalosti oznámil žalobkyni, že odmietol plniť poistné s poukazom na čl. 13. VPP (t.j. že k poistnej udalosti malo dôjsť v dôsledku pokračovania následkov alebo recidívy ochorení, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia a boli diagnostikované pred začiatkom poistenia). Žalovaný v tomto oznámení, ani vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.3.2021 neuvádzal ako dôvod odmietnutia plnenia uvedenie nepravdivých údajov, resp. zamlčanie nejakých diagnóz právnym predchodcom žalobkyne pri uzatváraní zmlúv o úvere. V zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je možné na tieto, žalovaným doplnené dôvody odmietnutia plnenia poistného, prihliadať. Ak žalovaný mal pochybnosti o tom, či poistený pravdivo uviedol skutočnosti ohľadne svojho zdravotného stavu, bol žalovaný ako poisťovateľ poisteným splnomocnený na nadviazanie kontaktu so všetkými lekármi a vyžiadať si od nich potrebné informácie, ktoré právo však žalovaný nevyužil. Keďže v danom prípade ide o právny vzťah spadajúci do oblasti spotrebiteľského práva, akékoľvek prípadné pochybenie žalovaného, resp. nevyužitie jeho oprávnení overiť si zdravotný stav poisteného, aj keď tento vo vyhlásení neuviedol žiadne ochorenia, nemožno vykladať na ťarchu poisteného. Žalovaný si mohol pravdivosť vyhlásení poisteného o jeho zdravotnom stave (v danom prípade, že netrpí chronickým ochorením alebo nevyliečiteľnou chorobou) overiť a mohol už pri uzatváraní poistenia k úveru mať vedomosť o tom, či resp. aké záznamy má poistený v zdravotnej dokumentácii a zvážiť, či by pri ich zistení (ak existovali) poistenie k úveru so žalovaným uzavrel. Tým chcel súd povedať, že žalovaný mal v zmluve o úvere dohodnutý mechanizmus, využitím ktorého, v prípade pochybnosti o zdravotnom stave poisteného, mohol predísť uzavretiu poistenia k úveru.
14. Čo sa týka výšky žalovanej sumy, súd prvej inštancie mal preukázanú výšku nesplatnej pohľadávky z úveru, ktorá vyplýva z uznesenia zo dňa 22.1.2021 sp.zn. XX/XX/XXXX vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi G. B., vyčíslenú ku dňu smrti poisteného, ktorá predstavuje poistné plnenie a má byť vyplatená jednorazovou platbou poistníkovi, na splatenie poistníkom evidovanej nesplatenej pohľadávky z úveru, ku dňu vzniku poistnej udalosti.
15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako strane, ktorá mala plný úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ako strane, ktorá nemala úspech vo veci, a to v rozsahu 100 %.
16. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
17. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie napriek skutkovým tvrdeniam žalobkyne, že jej manžel zomrel na prasknutie vredov a následné vykrvácanie z GIT-u, predloženým dôkazom, že manželovi žalobkyne bolo diagnostikované vredové ochorenie gastroduodena, nevidel príčinnú súvislosť medzi zisteným ochorením a tým, čo spôsobilo úmrtie manžela žalobkyne. Súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil, ako aj na podklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v rozpore s uvedeným nepovažoval prasknutie vredov pri predchádzajúcom diagnostikovanom vredovom ochorení, za dôvody pre aplikáciu výluky z poistného plnenia v čase pred uzatvorením poistnej zmluvy.
18. Odvolaciu námietku nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a iná vada v konaní žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu predneseného na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2022 a následne v rozsudku uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň nevykonanie výsluchu všeobecnej lekárky a namiesto toho jej dožiadanie považuje žalovaný za inú vadu, keď súd prvej inštancie sa neriadil navrhnutým dokazovaním žalovaným, ale namiesto toho postupoval podľa svojej ľubovôle.
19. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neuviedol konkrétne listiny, na podklade ktorých rozhodol, ako aj z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania a odmietnutie nebolo nijako odôvodnené. Rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné a teda arbitrárne, keďže odôvodnenie nespĺňa nároky kladené ust. § 220 ods. 2 CSP, ako aj dokazovanie podľa § 204 CSP, keďže súd prvej inštancie predmetné dôkazy nekonkretizoval. Všeobecný odkaz na súdny spis nie je dostatočným identifikovaním vykonaných listinných dôkazov. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaného ako poistiteľa uviesť jasne a zrozumiteľne presný dôvod, prečo odmietol poistné plnenie, má významné dôsledky z dôvodu, že poistiteľ už nemôže následne dôvody odmietnutia poistného plnenia meniť alebo dopĺňať. Dôvod odmietnutia plnenia uvedený v Stanovisku k nahláseniu poistnej udalosti zo dňa 22.1.2021 bol uvedený všeobecne a nebol skutkovo vymedzený. Nesplnením povinnosti žalovaným v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka má za následok nemožnosť riadne preskúmať či odmietnutie poskytnutia poistného plnenia zo strany žalovaného bolo oprávnené. Táto skutočnosť nastala v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného, teda musí zaťažovať práve žalovanú stranu, ktorá za tejto situácie nie je schopná uniesť dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti dôvodu odmietnutia poskytnutia poistného plnenia. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by bola príčinou smrti manžela žalobkyne akákoľvek choroba, ktorú mal v čase pred vznikom poistenia. Keďže nebola vykonaná pitva, nebolo prakticky možné bližšie určenie príčiny smrti, preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že príčina smrti spadala pod výluku z poistenia. K námietke nevykonania dôkazu výsluchom lekárky manžela žalobkyňa uviedla, že ak žalovaný nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, potom súd prvej inštancie nemohol rozhodovať o návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré zo strany žalovaného neboli podané. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.
21. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalovaný k skutočnostiam tvrdeným žalobkyňo v jeho vyjadrení odporuje v celom rozsahu a zotrváva na podanom odvolaní.
22. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
24. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
25. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
27. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáha voči žalovanému zaplatenia poistného plnenia v sume 14.115,77 eur s tým, že plnenie je žalovaný povinný poukázať na účet spoločnosti B., F. do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko žalovaný v stanovisku k oznámenej poistnej udalosti oznámil žalobkyni, že na daný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia v zmysle čl. 13 Všeobecných poistných podmienok, pretože k smrti došlo v dôsledku pokračovania, následkov alebo recidívy ochorení alebo úrazov, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia a boli diagnostikované pred začiatkom poistenia. Na základe doručenej zdravotnej dokumentácie žalovaný tvrdil, že nahlásená poistná udalosť spadá pod predmetnú výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevznikol nárok na plnenie z nahlásenej udalosti (č.l. 33 spisu).
28. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj na podklade vykonaných dôkazov nesprávne zistený skutkový stav tým, že súd prvej inštancie v rozpore s predloženými dôkazmi nepovažoval prasknutie vredov, pri predchádzajúcom diagnostikovanom vredovom ochorení za dôvody pre aplikáciu výluky z poistného plnenia v čase pred uzatvorením poistnej zmluvy.
29. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
30. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
31. Podľa § 795 ods.1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
32. Podľa § 797 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
33. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
34. Podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
35. Vedomým porušením povinnosti bude situácia, keď odpovedajúci vedel, že ním poskytnutá informácia nie je pravdivá alebo úplná, a to bez ohľadu na to, či reálne mal vedomosť o povinnosti odpovedať pravdivo a úplne. V súlade s týmto prístupom dlhodobo platia závery súdneho rozhodnutia (R 73/1967), podľa ktorého nie je teda podstatné, či došlo k podaniu nepravdivých alebo neúplných odpovedí úmyselne, alebo z nedbanlivosti, takisto nie je dôležité, či poistník alebo poistený považoval
otázky poisťovne za relevantné. Pre odmietnutie plnenia je potrebné, aby sa poisťovňa dozvedela priamo o existencii skutočnosti, ktorá nakoniec bola príčinou poistnej udalosti.
36. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného je nesúlad medzi odôvodnením rozsudku a jeho výrokmi, ktorý žalovaný odôvodňuje tým, že napriek skutkovým tvrdeniam žalobkyne, že jej manžel zomrel na prasknutie vredu a následné vykrvácanie z GIT-u, a predloženým dôkazom, že manželovi bolo diagnostikované vredové ochorenie gastroduodena, nevidel príčinnú súvislosť medzi zisteným ochorením a tým, čo spôsobilo úmrtie manžela žalobkyne.
37. Z obsahu spisu, Listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí (č.l. 25 spisu) vyplýva, že prvotnou príčinou smrti manžela žalobkyne bolo krvácanie z GIT-u, predchádzajúcou príčinou hepatopatia etilovej genesu, choroba, ktorá priamo privodila smrť bolo kardiopulmonálne zlyhanie. Z endoskopického nálezu zo dňa 28.2.1995 u manžela žalobkyne vyplýva, že slizničné peptické defekty na prednej stene bulbu zhojené ad integrum. Lumen bulbu nezúžené. Vredová choroba duodena, t.č. v remisii.
38. Žalovaný v Stanovisku k nahlásenej udalosti zo dňa 22.1.2021 uviedol, že nie je povinný plniť z udalostí, ku ktorým dôjde za nasledujúcich okolností alebo v dôsledku pokračovania, následkov alebo recidívy ochorení alebo úrazov, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia a boli diagnostikované pred začiatkom poistenia. Poukázal na doručenú zdravotnú dokumentácia uviedol, že nahlásená udalosť spadá pod predmetnú výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevzniká nárok na poistné plnenie z nahlásenej udalosti.
39. Je dôvodné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že poistený v čase vzniku poistenia trpel konkrétnym ochorením a toto ochorenie bolo príčinou smrti poisteného. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k smrti poisteného manžela žalobkyne došlo v dôsledku pokračovania následkov alebo recidívy ochorení, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia a boli diagnostikované pred začiatkom poistenia. Z predloženej správy všeobecnej lekárky G. K. vyplýva, že u neb. G. B. bola zistená, resp. diagnostikovaná hypertenzia od roku 2016, vredová choroba gastroduodena bez uvedenia roku. Z uvedeného nemožno bezpochyby vyvodiť, že manžel žalobkyne v čase pred vznikom poistenia trpel alebo sa liečil na tieto ochorenia, ak aj z predloženého endoskopického nálezu z roku 1995 vyplýva, že peptické defekty boli úplne zhojené.
40. Pokiaľ žalovaný poukazuje na vyjadrenie žalobkyne, že manžel zomrel na prasknutie vredov zo dňa na deň, nemožno vzhľadom na vykonané dokazovanie bezpochyby dospieť k záveru, že príčinou smrti bolo pokračovanie, následky alebo recidíva, aj vzhľadom na v správe konštatovanú predchádzajúcu príčinu hepatopatia ethylovej povahy. Gastrointestinálne krvácanie nebolo lekármi bližšie určené, preto nemožno ustáliť, že k príčine smrti došlo v súvislosti s uvedenou vredovou chorobou. Na základe uvedeného nebolo zo strany žalovaného preukázané, že príčinou smrti manžela žalobkyne bola choroba, ktorú mal v čase pred vznikom poistenia, a teda, že príčina smrti manžela žalobkyne spadá pod výluku poistenia. Nevynímajúc tú skutočnosť, že v tomto prípade nebola vykonaná pitva, na základe ktorej by bolo možné jednoznačne stanoviť skutočnú príčinu smrti. Taktiež nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalovaný nenavrhol znalecké dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné potvrdiť resp. vyvrátiť sporné tvrdenia. Všetky tieto skutkové tvrdenia zostali tak len v rovine domnienok.
41. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
42. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
43. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
44. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a iné vady v konaní, ani s touto odvolacou námietkou sa nemožno stotožniť.
45. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.6.2022 navrhol súdu výsluch lekárky a v závislosti od zistení vyplynuvších z výsluchu by zvažovali znalecké dokazovanie. Súd odročil pojednávanie na neurčito, s tým, že bude požiadaná všeobecná lekárka poisteného o podanie správy resp. vyjadrenia či príčiny smrti dlžníka boli pokračovaním, resp. následkom alebo recidívou ochorení, ku ktorým došlo pred začiatkom poistenia, a ktoré boli diagnostikované pred začiatkom poistenia, pričom uvedené skutočnosti budú bližšie v liste lekárke konkretizované.
46. Na pojednávaní dňa 5.4.2023 žalovaný na dotaz súdu, či sporové strany majú ďalšie návrhy na dokazovanie právny zástupca žalovaného uviedol, cit.: „Máme za to, že aj z vyjadrenia lekárky nevyplývajú skutočnosti, ktoré boli tvrdené žalobkyňou, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemáme.“
47. Ak žalovaný nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, súd prvej inštancie nemohol rozhodovať o vykonaní dôkazov, ktoré neboli navrhnuté. Skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 6.6.2022 navrhol výsluch lekárky a po jej písomnom vyjadrení už od tohto navrhovaného dôkazu upustil, nemožno považovať za naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
48. V podanom odvolaní žalovaný ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie neuviedol konkrétne listiny, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.
49. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Vykonanie dôkazu listinou nie je nutné v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Jednak musí byť odpis listiny strane sporu v priebehu konania doručený a zároveň strana, ktorá listinu nepredložila, listinu alebo jej obsah nespochybnila. V prípade splnenia oboch podmienok postačí na takú listinu len odkázať.
50. Na pojednávaní dňa 5.4.2023 na dotaz súdu, či právni zástupcovia sporových strán žiadajú nejakú listinu zo spisu čítať alebo oboznamovať jej obsah, právni zástupcovia zhodne uviedli, že nežiadajú žiadnu listinu zo spisového materiálu čítať ani oboznamovať ich obsah. Vzhľadom na to, že všetky listiny boli protistranám doručené, obsah listín nenamietajú a nežiadajú ich čítať súd postupom podľa § 204 CSP upustil od čítania listín založených v spisovom materiáli, resp. od oboznamovania ich obsahu.
51. Na pojednávaní dňa 6.6.2022 (č.l.120 a nasl. spisu) súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu, stanovisko BNP Paribas Cardif zo dňa 22.1.2021, odvolanie,
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.3.2021, informácia o zdravotnom stave poisteného zo dňa 6.11.2020, list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí. Bez vyjadrenia k prečítanému dôkazu. Obaja právni zástupcovia uviedli, že s listinami, ktoré predložili súdu a ktoré im boli doručené, sú oboznámení, nenamietajú ich spornosť, nežiadajú ich čítať ani oboznamovať ich obsah.
52. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie v bode 5 uviedol, že súd vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu, listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, oboznámením správy lekárky G. K. a zistil skutkový stav. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase od pojednávania dňa 6.6.2022 do pojednávania dňa 5.4.2023 bol súdu predložený len jeden listinný dôkaz, Správa o zdravotnom stave nebohého G. B. zo dňa 16.6.2022, ktorý bol stranám sporu zaslaný na vedomie. Zo záznamu technickým zariadením je zrejmé, že strany sporu na pojednávaní nežiadali oboznamovanie listinných dôkazov ich čítaním.
53. Na základe uvedeného je námietka žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces neopodstatnená. Všetky listinné dôkazy boli stranám sporu doručené a strany sporu počas celého konania nespochybnili ich obsah.
54. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).