Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/35/2015

Identifikačné číslo spisu: 9015898924 Dátum vydania rozhodnutia: 21.10.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9015898924.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného L. V., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , , na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného L. V., podaného prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Júliusa Šefčíka, advokáta v Trnave, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. a proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , dovolanie obvineného L. V. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. , bol obvinený L. V. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , , , ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 23. júna 2009 o 8:15 hod. v J. č. XX v obytnej plechovej maringotke nachádzajúcej sa v záhrade pozemku, po predchádzajúcej vzájomnej potýčke fyzicky napadol I. T. tým spôsobom, že ho päsťou pravej ruky najmenej jedenkrát udrel do tváre v oblasti nosa a úst a najmenej trikrát päsťou ľavej ruky do oblasti pravej lícnej kosti a následne v úmysle usmrtiť ho zobral z podlahy maringotky tam odložené kladivo doposiaľ nezistenej hmotnosti, ktorým udrel poškodeného I. T. do temena hlavy a keď poškodený spadol na podlahu maringotky, obvinený zobral z postele matrac, ktorý položil ako prekážku medzi seba a ležiaceho poškodeného I. T. z dôvodu, aby na neho nestriekala krv poškodeného a opätovne ho najmenej dvakrát udrel predmetným kladivom do spánkovo-temennej oblasti hlavy vľavo a do oblasti tváre spredu zľava, čím poškodenému spôsobil zranenia, a to zmliaždenie mozgu a krvácanie do IV. komory mozgu pri zlomeninách kosti klenby a spodiny lebečnej, krvný výron pod tvrdú plenu mozgu a krvácanie do mäkkej pleny mozgu, na následky ktorých dňa 3. júla 2009 poškodený zomrel.

Za to bol obvinenému L. V. uložený podľa , ,

, , , a , za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa , súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa , súd obvinenému L. V. uložil ochranný dohľad 2 (dva) roky.

Zároveň podľa súd poškodenú organizáciu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava a poškodenú T. O., nar. XX. T. XXXX v J., trvale bytom V., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 10. septembra 2010, sp. zn. , právoplatným 23. septembra 2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak zmenou, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený L. V., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne JUDr. Aleny Korpášovej, advokátky v Piešťanoch.

Krajský súd v Trnave uznesením z 12. júla 2011, sp. zn. , odvolanie obvineného podľa zamietol.

Okresný súd Trnava uznesením zo 6. marca 2014, sp. zn. , právoplatným 6. marca 2014, podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, povolil obnovu konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a zrušil výrok o treste v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. a zrušil všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad; zároveň podľa z dôvodu podľa súd obvineného vzal do väzby do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, pričom lehota väzby začala obvinenému plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (č. l. 763 spisu).

Následne Okresný súd Trnava rozsudkom z 8. apríla 2014, sp. zn. , postupom podľa uložil obvinenému podľa , , , , , , , , za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa , súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia; výrok o vine rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. , zostal nedotknutý.

Podľa , súd obvinenému L. V. uložil ochranný dohľad 2 (dva) roky.

Podľa zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 10. septembra 2010, sp. zn. , právoplatným 23. septembra 2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak zmenou, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň podľa súd poškodenú organizáciu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava a poškodenú T. O., nar. XX. T. XXXX v J., trvale bytom V., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. a proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. , podal prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Júliusa Šefčíka, dovolanie obvinený L. V.. Dovolanie podal z dôvodu dovolania uvedeného v .

Obvinený má za to, že tak Okresný súd Trnava ako aj Krajský súd v Trnave sa nevysporiadali so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, keď kvalifikovali skutok spáchaný obvineným ako trestný čin vraždy podľa , , čím podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdili.

Uviedol, že na právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu vraždy sa vyžaduje úmysel ako subjektívna stránka trestného činu a má za to, že v priebehu vykonaného dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností svedčili pre záver, že bola naplnená subjektívna stránka trestného činu vraždy.

Poukázal na skutočnosť, že v prípravnom konaní bolo voči obvinenému vznesené obvinenie pre trestný čin zabitia podľa , a až postupne bola zmenená právna kvalifikácia skutku na trestný čin vraždy, čo nebolo odôvodnené skutkovými okolnosťami.

V dôvodoch podaného dovolania obvinený ďalej poukázal na to, že sa priznal k spáchaniu skutku, vyhlásil pred súdom, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku vo vzťahu k trestnému činu zabitia a nie k trestnému činu vraždy. Úmyslom obvineného bolo len spôsobiť ujmu na zdraví poškodeného a nekonal v úmysle usmrtiť poškodeného. Ak by obvinený mal úmysel poškodeného usmrtiť, nič by mu nebránilo, aby tak urobil a naplnil znaky trestného činu vraždy.

Obvinený zdôraznil, že je síce pravda, že poškodeného zanechal zraneného, ale v tom čase bol v silnom citovom rozpoložení - v „amoku“, ktorý v ňom vyvolal sám poškodený svojím neustálym opakovaním urážok a ponižovaním. Obvinený si neuvedomoval a nedokázal usúdiť závažnosť zranení poškodeného a už vôbec nie, že tieto povedú k usmrteniu. Uviedol, že keď od poškodeného odchádzal, tento ešte stále žil a aj niečo hovoril, čo preukazuje, že nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vraždy, pri ktorej úmysel smeruje k spôsobeniu smrti iného, čo obvinený nechcel a ani nepredpokladal.

Konanie obvineného bolo podľa jeho názoru následkom „amoku“, ktorý vyvolal poškodený urážaním obvineného a jeho rodiny a arogantným správaním voči obvinenému. Svoj hnev neovládol a fyzicky poškodeného napadol a keď zbadal kladivo, tak ho bez akéhokoľvek rozmyslu vzal a poškodeného udrel. Nerozmýšľal nad tým, že by poškodeného chcel usmrtiť, len chcel, aby sa prestal opĺzlo vyjadrovať na obvineného a jeho rodinu.

Podľa obvineného nemožno úmysel odvodzovať zo správania obvineného po čine spočívajúcom v neposkytnutí pomoci poškodenému. Obvinený nepokladá za logické, prečo by mal poškodenému pomáhať, keď ho priviedol do tak zlého psychického rozpoloženia. Vôbec netušil, že stav poškodeného je natoľko vážny, že si vyžaduje zdravotnú pomoc.

Obvinený má ďalej za to, že súd mu uložil neprimerane vysoký trest a v tejto súvislosti namietol, že pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že v čase spáchania skutku bol osobou blízkou veku mladistvým a neskúmal úroveň fyzickej a duševnej vyspelosti obvineného. Vytkol preto súdu, že pri určení výmery trestu vôbec nepoužil poľahčujúcu okolnosť podľa , t. j. že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd postupom podľa vyslovil rozsudkom porušenie zákona a rozsudok Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. zrušil a podľa prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, ktorý považoval dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa a podľa jeho názoru je potrebné dovolanie postupom podľa odmietnuť.

Uviedol, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, pričom dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižších stupňov a podľa môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zdôraznil, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi a ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací a dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov.

Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , s poukazom na , zo spáchania ktorého bol uznaný vinným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že obvinený podal dovolanie proti jednak proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. a jednak proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. .

Vo vzťahu k dovolaniu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) síce primárne zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (, ) a za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ); dospel však k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , na ktorý dôvod poukazoval aj obvinený v podanom dovolaní, je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného L. V. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. . Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , , , zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným.

Nebolo možné stotožniť sa ani s obhajobou obvineného, podľa ktorého úmyslom obvineného bolo spôsobiť ujmu na zdraví poškodeného a nie usmrtiť ho, a preto obvinený nespáchal trestný čin vraždy ( ), ale trestný čin zabitia ( ).

Z motívu, ako aj z okolností prípadu totiž vyplýva, že obvinený vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pre tento záver svedčia skutkové okolnosti prípadu. Zo záverov znaleckého posudku č. 60/2009 vypracovaným doc. MUDr. Jiřinou Bauerovou, Csc. a znaleckého posudku č. 37/2009 vypracovanom MUDr. Jozefom Šidlom, CSc. vyplýva, že išlo o smrť násilnú opakovaným napadnutím nebohého tupo-hranatým predmetom do oblasti hlavy (č. l. 150 spisu), kde je umiestnený mozog, t. j. orgán, ktorý je dôležitý pre život človeka. Podľa záverov znalca tak do oblasti hlavy bolo smerovaných niekoľko úderov spôsobených tupo-hranatým predmetom. Najzávažnejšími zraneniami podľa MUDr. Bauerovej spôsobenými násilným konaním bola pravá temenná časť hlavy, stred vlasovej časti a ľavá temenná časť spánková (č. l. 510 spisu). Tieto skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním svedčia pre záver, že obvinený viackrát pôsobil na životne dôležitý orgán - mozog. Pri hodnotení úmyslu zo strany obvineného je potrebné poukázať aj na polohu poškodeného, na ktorú obvinený útočil. Obvinený stál za chrbtom poškodeného a obvinený útočil z ľavej strany (č. l. 511 spisu); naviac podľa výpovede obvineného nebohý pri odchode chrčal (č. l. 25 spisu).

Po zohľadnení intenzity útoku zo strany obvineného, spôsobu útoku, stavu bezbrannosti poškodeného v čase jeho útoku, ako aj množstva zranení svedčia pre uzrozumenie o následku - smrti nebohého. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa aj druhého stupňa správne kvalifikovali konanie obvineného, ktorý iného úmyselne usmrtil, ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa .

Vo vzťahu k dovolaniu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (, ), dospel však k záveru, že absentuje podmienka dovolania podľa .

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

V predmetnej trestnej veci obvineného nadobudol rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 8. apríla 2014, sp. zn. , právoplatnosť 8. apríla 2014, pretože sa proti nemu po vyhlásení rozsudku prokurátor, obvinený a jeho obhajkyňa vzdali práva podať proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie. Z uvedených okolností vyplýva, že obvinený v predmetnej veci nevyužil svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozsudku okresného súdu, a preto nemohol ani podať proti nemu dovolanie.

Dovolací súd preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že vo vzťahu k dovolaniu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 12. júla 2011, sp. zn. nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle , a preto tento mimoriadny opravný prostriedok postupom podľa odmietol. Vo vzťahu k dovolaniu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. , dospel k záveru, že nakoľko nebola splnená podmienka dovolania podľa , pričom ide o chybu neodstrániteľnú, dovolanie obvineného postupom podľa odmietol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.