Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/61/2015

Identifikačné číslo spisu: 5308010443 Dátum vydania rozhodnutia: 28.10.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5308010443.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného D. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. decembra 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného D. S. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Okresný súd Čadca uznesením zo 17. marca 2014, sp. zn. , podľa s prihliadnutím k , nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uložený obvinenému D. S. trestným rozkazom Okresného súdu Čadca z 22. januára 2009, sp. zn. . Podľa , s použitím súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade sťažnosti obvineného, Krajský súd v Žiline uznesením z 11. decembra 2014, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa sťažnosť obvineného D. S. zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení , teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, , teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a , teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, že súdy oboch stupňov dospeli k nesprávnemu záveru a premenili mu

podmienečný odklad výkonu trestu. Vôbec nezobrali do úvahy závažnú skutočnosť, a to že v skúšobnej dobe viedol riadny život, snažil sa nájsť si dostatočne platenú prácu, aby uhradil dlžné výživné a tiež sa podrobil protialkoholickému liečeniu. Namietal, že súdy nedodržali základnú zásadu trestného konania uvedenú v a tiež že v konaní pred Krajským súdom v Žiline mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Na záver dovolania poukazoval na to, že nakoniec sa mu podarilo nájsť si prácu a uhradil dlžné výživné v celej výške. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, napadnuté uznesenie, ako aj uznesenie Okresného súdu Čadca, zrušil a vec prikázal súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca, ktorá sa s dôvodmi dovolania uplatnenými obvineným nestotožnila. Poukazovala na to, že postupom oboch súdov nedošlo k pochybeniu, a preto navrhla dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

Predsedníčka senátu dovolacieho súdu podľa dovolanie predbežne preskúmala a zistila, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( ).

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

V zmysle novely č. , účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím podľa rozumie:

a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok.

Uvedená zmena odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.

S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f/ Trestného

poriadku dovolanie obvineného D. S. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.