Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/3900/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, IČ 542097902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO 47 258 713, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO 47 234 547, proti povinnému X. S., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Q. XXX, XXX XX N. Q., o vymoženie 735,61 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Janecom, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351EX 966/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 04.11.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 735,61 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. -43 zo dňa 17.12.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -63 zo dňa 21.01.2020. Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.11.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 13.01.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý žiada exekúciu zastaviť z dôvodu, že je starobným dôchodcom a nikdy si pôžičky nebral.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že platobný rozkaz (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.01.2020. Žalovaná 1/ a povinný si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Z tohto dôvodu oprávnený podal dňa 04.11.2021 exekučnému súdu v Banskej Bystrici návrh na vykonanie exekúcie, ktorý v danej veci vydal dňa 22.11.221 upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Janecovi. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že tvrdenia na základe ktorých povinný odôvodňuje svoje podanie sú vo svojej podstate obranou proti rozhodnutiu vydaného v konaní vo veci samej. K tvrdeniam povinného o tom, že si úver od oprávneného nebral oprávnený uviedol, že už prvoinštančný súd mal povinnosť vysporiadať sa s právnym posúdením veci v rámci svojho rozhodovania. V prípade, ak mal povinný pochybnosti o tvrdeniach žalobcu v pôvodnom konaní alebo o správnosti rozhodovania Okresného súdu Žilina mal zákonnú možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor v zmysle poučenia súdu. Z dôvodu, že povinný uvedenú možnosť v stanovenom čase nevyužil, nadobudol vydaný platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť čím sa stal exekučným titulom. Povinný nenapadol právoplatné rozhodnutie prvoinštančného súdu ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. -31 v ktorom sa uvádza, že: „exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú

správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal“. Vzhľadom k tomu, že preskúmavať rozhodnutie súdu, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie je úlohou exekučného súdu a zároveň, že povinný vo svojom podaní nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok na zastavenie exekúcie, oprávnený považuje návrh na zastavenie exekúcie za účelový a žiada, aby exekučný súd návrh povinného zamietol.

4. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u súdneho exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu7h) môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

9. Podľa prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

11. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

12. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

13. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.11.2021. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 25.11.2021, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 09.12.2021. Nakoľko povinný návrh podal na poštovú

prepravu dňa 29.12.2021, súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

17. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je potrebné dodať, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí.

18. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť prebiehajúcej exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

19. Povinný sa podľa obsahu jeho podania domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že si nikdy pôžičky nebral. K uvedenému tvrdeniu exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, čiže v základnom konaní. Povinný však túto možnosť nevyužil a odpor proti platobnému rozkazu, o možnosti ktorého podania bol riadne poučený, v zákonom stanovenej lehote nepodal. V predmetnej veci sa základné konanie voči povinnému skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Aj keď jeho vydaním vznikla povinnému povinnosť plniť, povinný mohol proti predmetnému rozhodnutiu a teda povinnosti zaplatiť ním uloženú povinnosť uplatniť procesnú obranu predpísaným spôsobom, a to podaním odporu. Ak povinný bol v konaní pasívny, t.j. nechal márne uplynúť lehotu na jeho podanie, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným.

20. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti

rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Exekučný súd zároveň nemožno považovať ani za súd, do kompetencie ktorého patrí preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v správnom konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ).

21. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

22. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. V tejto súvislosti súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.