Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/12/2015

Identifikačné číslo spisu: 9015898721 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9015898721.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, 2/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, 3/ P. X. nar. XX.XX.XXXX bytom R., všetci právne zastúpení Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, AK so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline, so sídlom v Žiline, Janka Kráľa 4, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObPÚ 2008/00718/Št/PPÚ-SV zo dňa 28. marca 2012, a o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2014, č. k. , jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. mája 2014, č. k. zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. -69 zo dňa 4. júna 2013. Krajský súd uvedeným rozhodnutím zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -58 zo dňa 7. mája 2013 s poukazom na ustanovenie veta prvá v spojení s Uvedeným uznesením č. k. -58 zo dňa 7. mája 2013 súd konanie zastavil s poukazom na ust. z dôvodu, že žaloba žalobcov bola podaná oneskorene.

Žalobcovia proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zo dňa 28. mája 2014, č. k. ) podali dovolanie podľa § ust. 236 ods.1, , Žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania.

V dôvodoch dovolania poukazom na skutkové zistenia danej veci, zákonnú úpravu vzťahujúcu sa k predmetu súdneho prieskumu, žalobcovia namietali, že odvolací súd vychádzal z nedostatočne zisteného stavu veci, odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, z ktorých dôvodov žalobcom ako účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, poukazom na ust. podľa a Európskeho dohovoru.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2014, č. k. bolo právoplatne ukončené konanie o odvolaní žalovaného správneho orgánu proti uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. -69 zo dňa 4. júna 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcov a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (, prvá a druhá veta ).

Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný ( tretia veta ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. ( ).

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti . Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný tak riadny, ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho ustanovenia piatej časti ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle v spojení s konanie zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. ). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (k tomu pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - www.concourt.sk).

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.