Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/1/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne JUDr. G. B., bývajúcej vo

V., zastúpenej JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v Ţiline, Na Priekope č.

174/13, proti ţalovaným

1/ Okresnému súdu Žilina, so sídlom v Ţiline, Hviezdoslavova 28, 2/ Slovenskej republike,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Ţupné námestie 13, o zaplatenie úrokov z omeškania z funkčného platu, vedenej

na Okresnom súde M. pod sp.zn. a na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn.

, v konaní o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Ţiline Mgr. Katarína Beniačová j e v y l ú č e n á

z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn.

(vec Okresného súdu M. sp.zn. ).

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ladislav Mejstrík a Mgr. Zuzana Hartelová

ni e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde

v Ţiline pod sp.zn. (vec Okresného súdu M. sp.zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka Krajského súdu v Ţiline v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn.

podľa predloţila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o vylúčení (nevylúčení) sudcov Krajského súdu v Ţiline Mgr. Kataríny

Beniačovej, JUDr. Ladislava Mestríka a Mgr. Zuzany Hartelovej z prejednávania

a rozhodovania danej odvolacej veci (vec Okresného súdu M. sp.zn. ) majúc za

to, ţe dôvody uvádzané uvedenými sudcami nezakladajú v rovine k účastníkom konania

zákonné dôvody podľa ; za také dôvody nemoţno povaţovať len kolegiálny

vzťah na pracovisku, a to naviac sprostredkovane cez manţela dotknutej sudkyne-

2

navrhovateľky, ani pomer k veci (u Mgr. Kataríny Beniačovej), keďţe konanie o jej obdobnej

ţalobe bolo uţ 10.októbra 2015 právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Za týchto okolností sama skutočnosť, ţe uvedená sudkyňa mala v minulosti podanú obdobnú

ţalobu ako navrhovateľka, aktuálne nezakladá dôvod jej zaujatosti v danej veci v zmysle § 14

ods. 1 , ak v konaní o vlastnej ţalobe nepokračovala.

Zo spisu vyplýva, ţe predsedníčka Krajského súdu v Ţiline Opatrením zo 14. januára

2016, vychádzajúceho zo zákonnej úpravy (, ), vyjadrení sudcov Krajského

súdu v Ţiline, v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Ţiline na rok 2015, bod II.2.4.

písm. a/, písm. f/ bod 1- 4 určila, ţe vo veci Krajského súdu v Ţiline sp.zn.

(vec Okresného súdu M. sp.zn. ) za splnenia podmienok podľa § 14 ods. 1

sú vylúčení sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Róbert Bebčák, JUDr. Ján Burik,

JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František

Dulačka, JUDr. Yverra Dzugasová, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Miroslav Jamrich,

Mgr. Mária Kašíková, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana

Martinčeková, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. M. Nemravová, JUDr. Amália Paulerová,

JUDr. Veronika Poláčková, JUDr. Pavol Polka, JUDr. František Potocký,

JUDr. Táňa Rapčanová, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Erika Šobichová,

Mgr. Zuzana Štolcová, JUDr. Roman Tichý, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Róbert Urban,

JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. G. Veselová, JUDr. Dana Wänkeová,

JUDr. Jozef Turza.

Sudkyňa Krajského súdu v Ţiline Mgr. Katarína Beniačová (predsedníčka senátu 7 Co,

ktorému bola vec pridelená v zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Ţiline na rok 2015)

v oznámení uviedla, ţe sa cíti byť zaujatá pre pomer k veci, ak v minulosti podala obdobnú

ţalobu na súd, pričom sa domáhala rovnakých nárokov. Konanie o tejto ţalobe bolo

uznesením Okresného súdu M. z 31. augusta 2015 sp.zn. zastavené

pre nezaplatenie súdneho poplatku a nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 2015. Poukázala

na dôvody a závery uvádzané v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra

2013 č.k. II. ÚS 16/2011- 97.

Sudca Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ladislav Mejstrík vo svojom vyjadrení uviedol,

ţe navrhovateľku pozná ako kolegyňu, v priateľskom vzťahu je s jej manţelom

JUDr. M. B. (do 31. decembra 2015 sudca Krajského súdu v Ţiline,

3

od 1. januára 2016 sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky); vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci ponechal na úvahe súdu.

Sudkyňa Krajského súdu v Ţiline Mgr. Zuzana Hartelová vo svojom vyjadrení uviedla,

ţe navrhovateľku nepozná osobne, túto pozná len ako kolegyňu- sudkyňu, pozná však jej

manţela JUDr. M. B., s ktorým má priateľský vzťah vzhľadom na súbeţné pôsobenie na

Krajskom súde v Ţiline. Subjektívne sa zaujatá necíti; vznik moţných objektívnych

skutočností ponecháva na zváţení nadriadeného orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov ( ) z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci,

v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia

konania a rozhodnutia o vec, 2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený

na príbuzenskom, rýdzo osobnom (pozitívnom, či negatívnom) pomere k nim, 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu

uvedeného pod bodom 2.

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

4

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie

nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu

z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ),

alebo na základe návrhu (oznámenia samotného sudcu ( ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

5

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť

nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

6

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Judikatúra sa ustálila v názore, ţe pomer sudcu k veci môţe vyplývať predovšetkým

z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci. Nepochybne je tomu tak v prípade,

ak je sudca sám účastníkom konania, bez ohľadu na ktorej procesnej strane, alebo v prípade,

ak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach (ako vedľajší

účastník). Pod pojmom pomer k veci sa rozumie aj situácia, keď sudca získal poznatky o veci

iným spôsobom ako dokazovaním na pojednávaní (napr. ako svedok), v dôsledku čoho je jeho

pohľad na zistené skutkové okolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými

mimoprocesným spôsobom. Osobitným dôvodom vylúčenia sudcov pre ich pomer k veci je

ich účasť na rozhodovaní tej istej veci v inom štádiu súdneho konania podľa

Naproti tomu namieste nie sú pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ktorý svoj

právny názor vyjadril v rozhodnutí o veci samej (porovnaj ). Sudca napokon

vyjadruje svoj právny názor na právne posúdenie veci na zasadnutiach grémia, resp. kolégia

(, , o súdoch). Svoj názor

na konkrétnu vec vyjadruje hlasovaním, výsledkom ktorého je stanovisko k zjednocovaniu

výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým

rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia, resp.

v právoplatných rozhodnutiach súdov niţšieho stupňa. Tieto stanoviská sa uverejňujú spolu

s vybranými rozhodnutiami v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky. Sudca teda veľmi často vyjadruje verejne svoj právny názor

na skutkovo a právne obdobné veci, pričom táto činnosť sa nespája s obavou o strate jeho

nezaujatosti a nestrannosti, ak by následne prejednával a rozhodoval obdobné právne veci.

Opačný názor by bol v rozpore s charakterom a účelom vyššie uvedenej činnosti sudcov,

tvoriacich grémium, resp. kolégium na danom súde a v konečnom dôsledku by znemoţnil

prístup k spravodlivosti.

Mgr. Katarína Beniačová, sudkyňa Krajského súdu v Ţiline uviedla, ţe v minulosti

podala obdobnú ţalobu na súd, pričom sa domáhala rovnakých nárokov. Napriek tomu, ţe

konanie o predmetnej ţalobe bolo uznesením Okresného súdu M. z 31. augusta 2015

7

zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, sú tu dôvody na spochybnenie jej zaujatosti.

Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2013 sp.zn.

-97.

Vychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky sudcovskej

nezávislosti), dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe povaha uvádzaných

okolností môţe z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti

sudcu a je daný oprávnený dôvod na obavu, ţe sudca bude pri rozhodovaní prerokúvanej veci

motivovaný vyjadriť taký právny názor, ako to bolo v jeho osobnej veci. Preto rozhodol

o vylúčení sudkyne Mgr. Kataríny Beniačovej z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. Ladislav Mejstrík a Mgr. Zuzana Hartelová

v oznámení všeobecne deklarovali priateľský vzťah k manţelovi ţalobkyne JUDr. M. B. (do

31. decembra 2015 sudca Krajského súdu v Ţiline, od 1. januára 2016 sudca Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky).

Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované na princípoch

profesionálnej a kolegiálnej spolupráce. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemoţno

bez ďalšieho povaţovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti

sudcu (viď uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. a iné). Aţ v prípade, ţe by ich tento vzťah prerástol

cez takto chápaný profesionálny rámec a nadobudol by charakter bliţšieho osobného (napr.

priateľského) vzťahu, mohla by takáto okolnosť byť dôvodom pre vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Nezriedka však dochádza k zamieňajú vzťahu

profesionálneho (kolegiálneho) za vzťah priateľský. Ţiada sa preto uviesť, ţe priateľským

vzťahom sa vo všeobecnosti chápe uţší intenzívny osobný vzťah, ktorý je zaloţený najmä

na dôvere, úprimnosti, druţnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení.

Jeho existenciu je potrebné preukázať.

Nakoľko sudcovia JUDr. Ladislav Mejstrík a Mgr. Zuzana Hartelová vo svojich

vyjadreniach označili ţalobkyňu len za svoju kolegyňu, ktorú poznajú, a to sprostredkovane

cez jej manţela, z uvedeného dôvodu objektívne nemôţu vzniknúť ţiadne pochybnosti

o nezaujatosti týchto sudcov pre ich pomer k ţalobkyni. Vzhľadom na to Najvyšší súd

8

Slovenskej republiky rozhodol, ţe títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová