Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/525/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. K., bytom S., proti

ţalovanému P. T., bytom S., zastúpenému JUDr. Gabrielou Klačkovou, advokátkou

v Poprade, Štefánikova 96/63, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2014 sp. zn.

v potvrdzujúcom výroku z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu

v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 12. februára 2013 č. k. -52 uloţil ţalovanému povinnosť na svoje

náklady uverejniť v najbliţšom čísle periodika Štiavnický obeţník vydaného

po právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie v znení: „Ja P. T., bytom S. sa

ospravedlňujem M. K., bytom S. za nepravdivé a nactiutŕhačské výroky „obecná kurva, piča“,

ktoré som na jej adresu uviedol dňa 28.5.2011 na M.“. Ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia

vo výške 395,86 eur s tým, ţe trovy právneho zastúpenia je ţalovaný povinný zaplatiť

k rukám právneho zástupcu ţalobkyne Advokátska kancelária Hudzík – Novýsedlák Partners,

v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania a po jeho zhodnotení dospel k záveru,

ţe ţaloba je dôvodná, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe dňa 28.5.2011 na M.

najskôr v neprítomnosti ţalobkyne, neskôr pred ţalobkyňou ţalovaný na adresu ţalobkyne

uvádzal vulgárne slová (najmä vulgarizmy uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia –

pozn. dovolacieho súdu), ktorým konaním sa ţalovaný dopustil neoprávneného zásahu do

práva na ochranu osobnosti ţalobkyne. Neoprávnený zásah do osobnostných práv

ţalobkyne sa stal v prítomnosti minimálne 40 ľudí, väčšinou obyvateľov obce S., za

prítomnosti členov Dobrovoľného hasičského zboru obce i členov Okresného hasičského

zboru z Popradu. Aj keď nebolo preukázané, ţe by zásah ţalovaného do osobnostných práv

ţalobkyne spôsobil následky prejavujúce sa v narušení vzťahu prítomných osôb k ţalobkyni,

prvostupňový súd poukázal na to, ţe postačujúcim je, ţe zásah do osobnostných práv je

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl.

, nevyţaduje sa vyvolanie následkom. Tvrdenia ţalovaného na adresu

ţalobkyne boli preukázané jednak za nepravdivé, no najmä ide o tvrdenia týkajúce sa intímnej

sféry ţivota ţalobkyne. O to viac, ţe ţalobkyňa je starostkou obce S. a výroky ţalovaného

zneváţili jej ľudskú dôstojnosť a dôstojnosť osoby pôsobiacej vo verejnej funkcii v obci.

Výroky ţalovaného mohli navodiť u prítomných osôb, zvlášť obyvateľov obce dojem, ţe

ţalobkyňa ţije neviazaným sexuálnym ţivotom. Konanie ţalovaného nemoţno v ţiadnom

prípade povaţovať za oprávnenú kritiku, keď vulgárne slová vybočili z medze prípustnej

kritiky konania ţalobkyne i keby kritika mala byť oprávnená. Nakoľko neoprávnený zásah

ţalovaného do osobnostných práv ţalobkyne v čase vyhlásenia rozsudku netrval, v zmysle

prvostupňový súd priznal ţalobkyni právo

na zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia v periodiku Štiavnický obeţník, čo povaţoval

za primerané a zmysluplné, keďţe pri inkriminovanom skutku boli prítomní prevaţne

obyvatelia obce. Samotné ospravedlnenie v uloţenej forme súd prvého stupňa nepovaţoval

za postačujúce prihliadnuc na osobu ţalobkyne, jej funkciu v obci S. i na intenzitu

a spôsob zásahu ţalovaného, preto ţalobkyni priznal i uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy

2 000 eur, ktorú povaţoval za primeranú s ohľadom na závaţnosť ujmy i na všetky okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 27. februára 2014 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného

ospravedlniť sa so spresnením: Ţalovaný je povinný na svoje náklady uverejniť v najbliţšom

čísle periodika Štiavnický obeţník vydaného po právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie

v znení: „Ja P. T., bytom S. sa ospravedlňujem M. K., bytom S. za vulgárne výroky, ktoré

som na jej adresu uviedol dňa 28.5.2011 na M.“. V prevyšujúcej časti prvostupňový rozsudok

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V časti

potvrdzujúceho výroku odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový súd

správne vyhodnotil, ţe počínanie si ţalovaného je konaním, ktoré zasiahlo do osobnostných

3

práv ţalobkyne. Súd prvého stupňa však nebol dôsledný pri vyhodnotení adekvátnosti

ochrany, ktorá sa má poskytnúť ţalobkyni ako oprávnenej osobe, do práva na ochranu

osobnosti ktorej bolo týmto spôsobom zasiahnuté. Odvolací súd s poukazom na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2011 sp. zn.

uviedol, ţe vyjadrenie ţalovaného malo znevaţujúcu povahu, keď v celkovom kontexte

podal negatívny obraz o osobe ţalobkyne, o jej charakterových vlastnostiach a jej

morálke. Zásah do práv ţalobkyne bol neprimeraný posúdiac to z hľadiska formy a obsahu.

Boli splnené zákonné predpoklady na poskytnutie ochrany priznaním primeraného

zadosťučinenia a podobe ospravedlnenia ako primeraného zadosťučinenia a v tomto

smere sa odvolací súd stotoţnil so skutkovou i právnou argumentáciou prvostupňového súdu,

na ktorú v plnom rozsahu poukázal zastávajúc však názor, ţe je potrebné spresniť text

ospravedlnenia v znení, ako je uvedené vyššie, v úvode tohto odseku odôvodnenia. Pokiaľ ide

o poskytnutie ochrany práva formou priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2 000

eur, odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť a logickú rozpornosť prvostupňového

rozhodnutia, keď súd prvého stupňa na jednej strane uvádza, ţe ospravedlnenie v označenom

periodiku povaţuje za primerané a zmysluplné a následne uvádza, ţe samotné

ospravedlnenie za postačujúce nepovaţuje prihliadnuc na osobu ţalobkyne, jej funkciu i na

intenzitu a spôsob zásahu ţalovaného. Preto v tejto časti prvostupňový rozsudok zrušil

a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, navrhol ho

spolu s rozsudkom prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, alternatívne navrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a ţalobu zamietnuť.

Dovolanie odôvodnil tým, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

( ) ako aj tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Ako ďalší dovolací dôvod tieţ uviedol

ustanovenie , keďţe odvolací súd svojím rozsudkom v podstate zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dovolateľ predovšetkým namietal, ţe mu ako ţalovanému

nebolo v odvolacom konaní doručené písomné vyjadrenie ţalobkyne k jeho odvolaniu,

o ktorej skutočnosti sa dozvedel aţ z rozsudku odvolacieho súdu. Tým, ţe predmetné písomné

vyjadrenie ţalobkyne mu nebolo doručené, postupom súdu mu nebola daná moţnosť vyjadriť

sa ku skutočnostiam tvoriacim obsah písomného vyjadrenia ţalobkyne k odvolaniu,

v dôsledku čoho ako ţalovaný bol vylúčený z výkonu svojich ústavných práv, ktoré mu

patria. Okrem toho dovolateľ namietal, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom aj tým, ţe odvolací súd prejednal vec bez nariadenia

pojednávania pričom ţalovanému neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa

odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho rozhodnutie je postavené na skutkových zisteniach, ktoré

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď odvolací súd sa bez ďalšieho stotoţnil s časťou

záverov prvostupňového súdu, podľa ktorého je potrebné, aby sa ţalobkyni ospravedlnil. Ani

jeden z oboch súdov niţšieho stupňa nemali záujem doplniť dokazovanie najmä o výsluch

ďalších svedkov, ktorí v rámci priestupkového konania potvrdili, ţe sa so ţalobkyňou

v uvedený kritický deň osobne vôbec nestretol, iba s ňou telefonoval a preto jej nemohol

osobne nadávať tak, ako to ţalobkyňa popisuje v ţalobe, resp. ako to v priebehu konania

prezentovala. V závere dovolania ţalovaný vyslovil názor, podľa ktorého odvolací súd mohol

iba potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, presne tak, ako ho prvostupňový súd vyhlásil.

V opačnom prípade ide o zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, k čomu aj v danej veci

došlo, nakoľko aj keď vo výroku rozsudku odvolacieho súdu je uvedené, ţe „odvolací súd

potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ospravedlniť sa

so spresnením“, ide o zmenené rozhodnutie a teda je daný aj dovolací dôvod v zmysle

ustanovenia

Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas ţalovaný zastúpený v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( )

alebo rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením,

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v ods. 1 v písmenách

a) aţ g) tohto ustanovenia.

Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým v časti

potvrdil „so spresnením“ rozsudok súdu prvého stupňa a v časti prvostupňový rozsudok zrušil

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu dovolania

ţalovaného je však zrejmé, ţe dovolaním napáda rozsudok odvolacieho súdu iba v jeho

potvrdzujúcom výroku s tým, ţe podľa názoru dovolateľa v skutočnosti ide o zmeňujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá

na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštitujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti

v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdil odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok.

Vychádzajúc z uvedeného, v preskúmavanej veci to znamená, ţe pokiaľ odvolací súd

v dovolaním napadnutom výroku potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o povinnosti

ţalovaného ospravedlniť sa ţalobkyni (aj keď) „so spresnením“, bez akýchkoľvek

pochybností posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd

prvého stupňa a to aj z rovnakého právneho dôvodu. Odvolacím súdom „spresnenie“

potvrdeného výroku rozsudku súdu prvého stupňa spočívajúce – z etického hľadiska –

6

v nahradení konkrétnych vulgarizmov pouţitých vo výroku prvostupňového súdu označením

„vulgárne výrazy“ preto nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Nakoľko v danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania ţalovaného z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g) Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom súdu (ne)bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1

písm. f) ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania je

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska tohto zákonného ustanovenia

významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Môţe ísť napríklad o právo predniesť (doplniť) návrhy, právo označiť navrhované dôkazné

prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci a pod.

V danom prípade dovolateľ namietal, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom jednak tým, ţe v odvolacom konaní mu nebolo doručené písomné vyjadrenie

ţalobkyne k jeho odvolaniu, ako aj tým, ţe odvolací súd prejednal vec bez nariadenia

pojednávania, pričom mu neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila

v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa

s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich

veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe

k odvolaniu ţalovaného sa písomne vyjadrila ţalobkyňa podaním zo 6. mája 2013 (č. l. 67

spisu). Ţalovaný (dovolateľ) ale nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa

k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie ţalobkyne nedoručil (o jeho existencii sa

ţalovaný dozvedel aţ z písomného vyhotovenia rozsudku odvolacieho súdu). Opomenutím

doručenia tohto vyjadrenia ţalovanému došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces

v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým

k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom v zmysle

V súvislosti s druhou námietkou ţalovaného, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom aj tým, ţe odvolací súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania

a ţalovaný nemal vedomosť o tom, ţe by súd zachoval postup podľa ustanovenia § 156 ods. 3

dovolací súd uvádza, ţe táto námietka ţalovaného opodstatnená nie je.

Podľa ustanovenia (v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacím

súdom) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí

elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý poţiadal

o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4), o mieste a čase

verejného vyhlásenia rozsudku podľa ( ).

Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa , odvolací súd v súlade s ustanovením rozhodol

o odvolaní ţalovaného bez nariadenia pojednávania. Ako je zrejmé zo spisu (č. l. 72)

upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu

3. februára 2014, čím bol zachovaný postup v zmysle (ţalovaný

o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami neţiadal). Postupom odvolacieho

súdu plne rešpektujúcim platnú právnu úpravu nemohlo preto

dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovanému pred súdom konať v zmysle

Vychádzajúc z vyššie uvedeného moţno zhrnúť, ţe k odňatiu moţnosti ţalovanému

konať pred súdom došlo (len) nedoručením mu vyjadrenia ţalobkyne k jeho odvolaniu.

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu

v Prešove v potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako aj dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 23. februára 2016

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová