Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ba0/399690.db392a.pdf
PDF · 148.57 KB
No categories available
8Cdo/1076/2015
Najvyšší súd 8Cdo/1076/2015
Slovenskej republiky 8Cdo/1077/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom
v Bratislave, P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v Bratislave, G.,
v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B., PhD., proti žalovanej
Slovenskej republike, zastúpenej M., so sídlom v Bratislave, Ž., o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C
273/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 24. marca 2015, sp. zn. 13 Co 510/2014 a z 22. septembra 2015 sp. zn. 13 Co 732/2015,
takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. marca 2015, sp.
zn. 13 Co 510/2014 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. septembra
2015 sp. zn. 13 Co 732/2015 o d m i e t a .
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 18. decembra 2012 č.k. 14 C 273/2012-16
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 24. marca 2015,
sp. zn. 13 Co 510/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj
o námietku zaujatosti, za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri
vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. K odvolacím námietkam žalobkyne
uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa
na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevzťahuje (II. ÚS 124/2011).
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p.) – nepodala
totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal
možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen
„absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd
nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú
a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou a odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním)
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je dôvodný jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade položky 17a sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou
Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu
proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá
spoplatňovať pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania
prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu
fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces
vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. nevyhovel a tento zamietol pretože položku 17a sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona
o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom
46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za
námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou
zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo
dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy
nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na
prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.
Ďalej dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014,
6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 104/2014, 8 Cdo 281/2014, 8 Cdo 213/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo 7. mája 2015 č. k. 14 C 273/2012-112
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur,
podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych
poplatkoch.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. septembra 2015 sp. zn.
13 Co 732/2015 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.). Poukázal na § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch podľa ktorého,
poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania. K námietkam
žalobkyne týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia poznamenal, že
ho považuje za náležite odôvodnené, pretože poukazuje na zákonné skutočnosti, ktoré viedli
k jeho vydaniu a o tom, že mu žalobkyňa porozumela svedčia samotné odvolacie námietky.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé,
lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom
č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do
jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,
5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,
8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. februára 2016
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.