Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-2-2021.pdf
PDF · 106.82 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: O.. Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: M. XXXX/X, XXX XX R. E., zast. JUDr. Claude Trelaj, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, proti žalovanému: TERMÁL s.r.o., IČO: 34 099 336, sídlo: Promenádna ul. 3221/20, 932 01 Veľký Meder, zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o. so sídlom v Bratislave, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré prijalo E. R. E., IČO: XX XXX XXX, ako jediný spoločník pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti TERMÁL s.r.o. so sídlom: Promenádna ul. 3221/20, 932 01 Veľký Meder, IČO: 34 099 336, pod bodom č. 1 a ktorým jediný spoločník rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti TERMÁL s.r.o. ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia, je neplatné.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10. 06. 2021 domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného zo dňa 31. 05. 2021, ktorým jediný spoločník rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, je neplatné. Vecne žalobu odôvodnil tým, že je bývalým konateľom žalovaného. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako ,,zákon č.369/1990 Zb.“) a zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako ,,Obchodný zákonník“), ktorej jediným spoločníkom je žalovaný. V zmysle ust. § 132 Obchodného zákonníka platí, že ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Dňa 31.05.2021 primátor mesta Veľký Meder v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného prijal rozhodnutie, ktorým: (i) v bode č. 1. odvolal žalobcu z funkcie konateľa žalovaného s účinnosťou ku dňu prijatia tohto rozhodnutia, t.j. dňom 31.05.2021, a (ii) v bode č. 2 v nadväznosti na rozhodnutie v bode 1. prijal rozhodnutie, ktorým uložil štatutárnemu zástupcovi vykonať v zákonom stanovenej lehote zápis zmien v Spoločnosti do príslušného obchodného registra a uložiť nové úplné znenie Zakladateľskej listiny do zbierky listín. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. vymedzuje kompetenciu obecného/ mestského zastupiteľstva, pre ktorú je charakteristické že vyplýva výslovne buď priamo zo zákona (najmä zákona č. 369/1990 Zb., zákona č. 138/1991 Zb. a iných osobitných právnych predpisov), alebo vyplýva zo štatútu obce/mesta. V zmysle ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona č. 369/1990 Zb. platí, že: Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať' a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby
a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. Podľa Č1. 13 ods. 4 písm. m) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení jeho neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj ako ,,Štatút mesta Veľký Meder“) platí, že mestskému zastupiteľstvu mesta Veľký Meder je vyhradené zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať vymenovanie a odvolanie zástupcov mesta do ich štatutárnych, kontrolných alebo iných orgánov. Primátor mesta je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta a v zmysle ust. § 13 ods. 5 štatutárnym orgánom mesta. V prípadoch, ak je podľa platnej právnej úpravy a vnútorných predpisov mesta založená kompetencia mestského zastupiteľstva, tak vôľu mesta vytvára mestské zastupiteľstvo, pričom prejav vôle navonok vykonáva za mesto primátor mesta, v takých prípadoch ide o prvok oddelenej tvorby vôle a prejavu vôle rôznymi orgánmi mesta (vôľu mesta vytvára mestské zastupiteľstvo a vôľu navonok prejavuje primátor mesta ako štatutárny orgán). Platí, že vo všetkých takýchto prípadoch nemôže primátor mesta sám vytvoriť vôľu mesta a ani nemôže vôľu mesta bez rozhodnutia mestského zastupiteľstva prejaviť, pretože tak absentuje samotná vôľa mesta, ktorú vytvára mestské zastupiteľstvo, a teda nie je možné ju ani primátorom prejaviť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti zriadenej podľa zákona č. 369/1990 Zb. podlieha v zmysle zákona, a to kogentného ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona č. 369/1990 Zb. a ust. Čl. 13 ods. 4 písm. m) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení jeho neskorších zmien a doplnkov schváleniu obecného/mestského zastupiteľstva, a ide o výlučnú kompetenciu obecného/mestského zastupiteľstva. Nedodržanie uvedeného kogentného ustanovenia zákona o obecnom zriadení a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení jeho neskorších zmien a doplnkov má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ide o právny úkon, ktorému chýba podstatná náležitosť a to vôľa, ide teda o právny úkon bez vôle. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex offo. Z rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného prijatého pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 31.05.2021, ktorým žalobcu odvolal z funkcie konateľa, jednoznačne vyplýva, že predmetné rozhodnutie prijal primátor mesta Veľký Meder v rozpore so zákonom, a to v rozpore s kogentným ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona č. 369/1990 Zb. ako aj v rozpore s Čl. 13 ods. 4 písm. m) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, nakoľko primátor mesta Veľký Meder nebol oprávneným na prijatie predmetného rozhodnutia, mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder nerozhodovalo pred prijatím rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 31.05.2021 o schválení/neschválení odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitre č. 15S 2/2006 z 10. januára 2007, v zmysle ktorého platí, že v prípade právnych úkonov, ktoré patria do výlučnej právomoci niektorého z orgánov územnej samosprávy, nemôže iný orgán o takejto veci právne relevantne rozhodnúť, lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko mu chýba podstatná náležitosť a to vôľa. Ďalej poukázal na Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda spis. zn.:11Cb/119/2011-127 zo dňa 19.09.2016, týkajúci sa práve žalovaného, ktorý z funkcie odvolal konateľa bez ingerencie obecného/mestského zastupiteľstva v rozpore s ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona č. 369/1990 Zb. ako aj v rozpore s Čl. 13 ods. 4 písm. m) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, pričom uvedené uznesenie žalovaného bolo vyhlásené za neplatné. V predmetnom prípade nejde o bežnú spoločnosť s ručením obmedzeným založenú výhradne podľa súkromnoprávnych predpisov,ale ide o tzv. komunálnu spoločnosť založenú jednak podľa predpisov súkromného práva (Obchodný zákonník) a jednak podľa predpisov verejného práva (zákon o obecnom zriadení), čo sa prejavuje už pri založení samotnej spoločnosti (ingerencia obecného/ mestského zastupiteľstva § 11 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení), teda dochádza v prípade komunálnych spoločností k pôsobeniu jednak predpisov súkromného práva, ako aj predpisov verejného práva, pričom z kogentných ustanovení predpisov verejného práva vyplýva ingerencia zastupiteľstva pri prijímaní niektorých rozhodnutí komunálnymi spoločnosťami (zakladanie a zrušovanie obchodných spoločnosti a iných právnických osôb a schvaľovanie zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov), je nutné z uvedeného dôvodu aplikovať tak predpisy súkromného práva ako aj predpisy verejného práva, nakoľko komunálna spoločnosť má interdisciplinárny charakter, teda má charakter aj verejnoprávneho a aj súkromnoprávneho vzťahu. Uvedený interdisciplinárny charakter sa prejavuje aj pri úprave niektorých otázok a vytvára aj v odbornej verejnosti viacero polemík, ale z hľadiska ingerencie zastupiteľstva je situácia jasná, ak ide o založenie komunálnej spoločnosti, schvaľovanie zástupcov
obce do štatutárnych orgánov komunálnych spoločností, ktorých jediným spoločníkom je obec/mesto, nakoľko táto ingerencia zastupiteľstva vyplýva ex lege z kogentného ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder. V závere žalobca poukázal na § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a navrhol, aby súd určil napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka za neplatné a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis žalovaného z obchodného registra (č.l. 4 - 6), Rozhodnutie jediného spoločníka z 31. 05. 2021 (č.l. 7), VZN mesta Veľký Meder č. 110 (č.l. 8 - 14), VZN mesta Veľký Meder č. 112 (č.l. 15), VZN mesta Veľký Meder č. 115 (č.l. 16), VZN mesta Veľký Meder č. 116 (č.l. 17), VZN mesta Veľký Meder č. 149 (č.l. 18), VZN mesta Veľký Meder č. 200 (č.l. 19) a uznesenia z 1. - 4. zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Veľkom Mederi za obdobie 8.1.2020 - 12. 05. 2021 (č.l. 20 - 40), kópia rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/119/2011-127 (č.l. 41 - 42).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 07. 2021. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že obce a mestá sú verejnoprávnymi korporáciami. Pokiaľ posudzujeme ich konanie vo veciach súkromného práva, nie je možné tvorbu a prejavy ich vôle posudzovať rovnako, ako by išlo napr. o obchodné spoločnosti. Každá obchodná spoločnosť obce alebo mesta je samostatnou právnickou osobou, oddelenou od obce, ktorá je rovnako právnickou osobou v zmysle platnej právnej úpravy. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide o tzv. „komunálnu" spoločnosť napriek skutočnosti, že pri vzniku obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou obce sa na jej vzniku podieľa aj mestské zastupiteľstvo. Takýto terminus technicus nie je zakotvený ani definovaný v žiadnom platnom právnom predpise Slovenskej republiky. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa prioritne a v každom ohľade spravuje platnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ingerencia verejného sektora je zákonodarcom vymedzená len pri akte zriaďovania a zrušovania. To znamená, že v prípade menovania a odvolania štatutárnych zástupcov už existujúcich obchodných spoločností, kde je spoločníkom obec/ mesto, ustanovenie § 11 odsek 4 zákona č. 369/1990 Zb. vôbec nemožno považovať za kogentné. Ide výhradne o dispozitívne ustanovenie, ktoré nemá vplyv na zmeny v obchodných spoločnostiach, ktorých spoločníkmi sú obce/mestá. Toto tvrdenie jednoznačne potvrdzuje aj právna prax, keďže obchodný register by v konaniach o zápis zmien nemohol a nesmel zapísať akékoľvek zmeny, ktoré sú v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri výklade pojmov sa musí vychádzať zo znenia a zo zmyslu príslušného ustanovenia zákona - v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn . Ill . ÚS 72/2010. Obchodné spoločnosti založené obcou alebo mestom predstavujú vo svojej podstate kombináciu verejnoprávnych a súkromnoprávnych prvkov, ktoré vždy s ohľadom na konkrétnu situáciu je potrebné správne a zákonne aplikovať a rovnako tak zohľadňovať verejnoprávny prvok - spravidla spočívajúci v rôznych druhoch a formách obmedzení a hraníc. Všetky tieto osobitosti sú odôvodnené základným cieľom a účelom, pre ktoré takéto obchodné spoločnosti obcí vznikajú a vykonávajú činnosť- napomáhať plneniu najmä verejnoprospešných úloh a tých, ktoré sú dané ako právna povinnosť obciam a mestám na území Slovenskej republiky. Na výkon pôsobnosti valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo mesto, nie je možné aplikovať § 11 ods. 4 písm. l/ tohto zákona, pretože z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že dopadá na schvaľovanie zástupcov obce do štatutárnych a kontrolných orgánov iba pri založení, čo v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sú konatelia a členovia dozornej rady. Pôsobnosť valného zhromaždenia v prípade tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným založenej obcou bude preto vždy vykonávať štatutárny zástupca, ktorým v zmysle § 13 tohto zákona je starosta obce (primátor mesta). S poukazom na § 125 ods. 1 ObchZ má žalovaný za to, že ak je jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným obec, tak pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným bude vykonávať starosta ako štatutárny orgán obce. Teda nie zastupiteľstvo. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo/13/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/3/2014 a Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/4/2006. Žalovaný zastáva názor, že predmetné rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného je plne v súlade s platnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a neporušuje zakladateľskú listinu žalovaného. Pokiaľ by to tak nebolo, príslušný obchodný register by neuskutočnil zápis zmien, čo sa však nestalo, keďže Okresný súd Trnava uskutočnil zápis zmien ku dňu 15. 06. 2021. Žalovaný k vyjadreniu nepriložil žiadne listiny.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 08. 2021. Žalobca zotrval na žalobe. Uviedol, že je potrebné zobrať do úvahy fakt, že v predmetom prípade nejde o „bežnú" spoločnosť s ručením obmedzeným založenú výhrade podľa súkromnoprávnych predpisov, ale ide o tzv. komunálnu spoločnosť' založenú jednak podľa predpisov súkromného práva (Obchodný zákonník) a jednak podľa predpisov verejného práva (zákon o obecnom zriadení), čo sa prejavuje už pri založení samotnej spoločnosti (ingerencia obecného/mestského zastupiteľstva § 11 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení), teda dochádza v prípade komunálnych spoločnostiach k pôsobeniu jednak predpisov súkromného práva ako aj predpisov verejného práva, pričom z kogentných ustanovení predpisov verejného práva vyplýva ingerencia zastupiteľstva pri prijímaní niektorých rozhodnutí komunálnymi spoločnosťami (zakladanie a zrušovanie obchodných spoločnosti a iných právnických osôb a schvaľovanie zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov), nie je možné aplikovať buď len predpisy verejného práva alebo len predpisy súkromného práva, nakoľko komunálna spoločnosť má interdisciplinárny charakter. Nie je možné stotožniť sa s názorom, že v prípade skúmania platnosti resp. neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia resp. rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, nie je možné skúmať aj dodržanie kogentných ustanovení zákona o obecnom zriadení, nakoľko v prípade nedodržania kogentného ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení (nedodržanie ingerencie obecného zastupiteľstva - schválenia zástupcov obce konateľov do komunálnej spoločnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Občiansky zákonník"), lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ide o právny úkon, ktorému chýba podstatná náležitosť a to vôľa, ide teda o právny úkon bez vôle. Vymenovanie a odvolanie štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti zriadenej obcou/mestom podľa Obchodného zákonníka podlieha v zmysle zákona, a to kogentného ust. § 11 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení schváleniu zastupiteľstva, pričom bez schválenia zastupiteľstva ide o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by uvedená pôsobnosť - ingerencia obecného/mestského zastupiteľstva bola limitovaná len pri založení komunálnej spoločnosti.
5. Žalovanému bola replika doručená dňa 26. 09. 2021. K replike sa žalovaný nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Dňa 31. 05. 2021 mesto Veľký Meder (konajúce prostredníctvom primátora) ako jediný spoločník žalovaného vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia podľa § 132 ods. 1 ObchZ prijal rozhodnutie jediného spoločníka (uvedené pod bodom 1.), ktorým s účinnosťou k 31. 05. 2021 odvolal žalobcu z funkcie konateľa žalovaného. Z predložených dôkazov a tiež s poukazom na § 151 ods. 1 CSP mal súd za nesporné, že mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder neschválilo prijatie predmetného rozhodnutia, resp. odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného.
8. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka („ObchZ“) každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
9. Podľa § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom v čase prijatia uznesenia („Zákon o obecnom zriadení“): Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené, ... zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe.
10. Podľa § 13 ods. 4 písm. d) Zákona o obecnom zriadení starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
11. Žalobu podal žalobca ako bývalý konateľ žalovaného, ktorý bol napadnutým rozhodnutím jediného spoločníka odvolaný z funkcie, a teda sa ho toto rozhodnutie priamo dotýka. Žaloba teda bola podaná aktívne legitimovaným účastníkom. Žaloba bola podaná dňa 10. 06. 2021, t.j. v zákonnej lehote 3 mesiacov od prijatia napadnutého rozhodnutia. Tým sú splnené podmienky na to, aby súd žalobu prejednal a rozhodol o nej.
12. Súd môže určiť za neplatné také uznesenie valného zhromaždenia, ako aj rozhodnutie jediného spoločníka či uznesenie valného zhromaždenia prijaté per rollam, ak je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. K rozporu so zákonom môže dôjsť tak v podobe formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. nedoručenie pozvánky všetkým spoločníkom, nedodržanie lehoty na zvolanie valného zhromaždenia, neuvedenie, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie a pod.), ako i v podobe obsahového či iného rozporu uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. ak uznesenie bolo prijaté jednoduchou väčšinou hlasov namiesto požadovanej dvojtretinovej väčšiny a pod). A fortiori, súd môže a musí vysloviť neplatnosť uznesenia aj v takom prípade, ak by takéto uznesenie vôbec nemohlo byť prijaté, ak by bol dodržaný celkový zákonom ustanovený postup pre prijatie takého uznesenia.
13. S poukazom na § 11 ods. 4 písm. l) v spojení s § 13 ods. 4 písm. d) Zákona o obecnom zriadení je právne nepochybné, že mestskému zastupiteľstvu prináleží rozhodovanie o schválení zástupcov do spoločnosti žalovaného, ktorej je Mesto Veľký Meder jediným spoločníkom. Samotným rozhodnutím jediného spoločníka primátor iba vykonáva vôľu mesta vyjadrenú v uznesení mestského zastupiteľstva. V súvislosti s aplikáciou § 11 ods. 4 písm. l) Zákona o obecnom zriadení sa súd musel vysporiadať s nasledujúcimi právnymi otázkami k výkladu predmetného zákonného ustanovenia: (i) vzťahuje sa toto ustanovenie iba na schválenie prvých zástupcov mesta v orgánoch žalovaného, ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe?, (ii) je pod pojmom „schvaľovať“ zástupcov potrebné rozumieť iba ich vymenovanie do funkcie, alebo tento pojem zahŕňa vymenovanie a zároveň odvolanie z funkcie? Pri prvej otázke súd dospel k záveru, že ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l) Zákona o obecnom zriadení sa nevzťahuje iba na prvých zástupcov v orgánoch spoločnosti založenej obcou, ale na schvaľovanie akýchkoľvek zástupcov obce v ňou založenej spoločnosti. Žalovaným prezentovaný názor nevyplýva ani z gramatického výkladu, ani z teleologického či iného výkladu predmetného zákonného ustanovenia. Podľa názoru tunajšieho súdu ak by zákonodarca hodlal obmedziť kompetenciu mestského zastupiteľstva len na schválenie prvých zástupcov mesta pri založení spoločnosti, uviedol by to v zákone. Pokiaľ ide o odpoveď na druhú otázku, súd dospel k záveru, že pod pojmom „schvaľovať“ zástupcov obce je potrebné rozumieť tak schvaľovanie vo vzťahu k ich vymenovaniu do funkcie, ako i vo vzťahu k ich odvolaniu z funkcie. Tento záver nevyplýva z jazykového výkladu, avšak je celkom zrejmý z logického výkladu predmetného ustanovenia. Ak zákon zveruje zastupiteľstvu rozhodovanie o zástupcoch obce v orgánoch obchodnej spoločnosti (resp. ich schvaľovanie), potom mu zveruje schvaľovanie toho, kto bude v spoločnosti danú funkciu v orgánoch spoločnosti skutočne vykonávať. Ak by sme prijali záver, že schvaľovaním zástupcu sa rozumie iba jeho menovanie do funkcie, ad absurdum tým akceptujeme záver, že primátor môže obratom schváleného zástupcu z funkcie odvolať, a to bez akejkoľvek ingerencie zo strany zastupiteľstva. Tým samozrejme dochádza k faktickému zmareniu realizácie kompetencie zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. l) Zákona o obecnom zriadení. Exclusi tertii sa ako jediný správny ponúka záver, že zastupiteľstvu prináleží schvaľovať i odvolanie zástupcu obce z funkcie v orgánoch obchodnej spoločnosti, pretože iba tak je garantované, že záujmy obce v spoločnosti bude reprezentovať zástupca schválený zastupiteľstvom. A simili možno rovnaký zaver dovodiť i z ostatného textu predmetného zákonného ustanovenia, keď vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám obce výslovne uvádza, že zastupiteľstvo vymenúva a odvoláva ich vedúcich (riaditeľov). Nie je žiaden logický dôvod pre iný výklad pri vedúcich (štatutárnych orgánoch) obcou zriadených spoločností.
14. Rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného mohol jediný spoločník žalovaného platne prijať iba vtedy, ak by s tým vyslovilo súhlas mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder, resp. ak by odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného mestské zastupiteľstvo riadne prerokovalo a schválilo. Keďže k splneniu tejto hmotnoprávnej podmienky nedošlo a mestské zastupiteľstvo neschválilo odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, nemožno hovoriť o prijatí predmetného rozhodnutia jediného spoločníka a o odvolaní žalobcu z funkcie v súlade so zákonom. A contrario, predmetné rozhodnutie jediného spoločníka zákonu odporuje a preto súd nemohol o žalobe rozhodnúť inak, než vyhlásiť napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa žalovaného a teda sa ho toto rozhodnutie priamo týka, za neplatné.
15. Na dôvažok súd dodáva, že podľa § 131 ods. 1 ObchZ môže súd vyhlásiť uznesenie za neplatné iba pre jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Nie však pre rozpor so všeobecne záväzným nariadením mesta a preto súd na argumentáciu žalobcu v tomto smere nemohol prihliadnuť. Ďalej súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe uznesenie valného zhromaždenia, resp. rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné posudzovať podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto neobstojí ani argumentácia žalobcov o neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
16. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.