Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, adresa trvalého pobytu D. E., F. XXXX/X, zast. advokátom: JUDr. Claude Trelaj, adresa sídla Nové Zámky, M.R. Štefánika 30, proti žalovanému: TERMÁL s.r.o., IČO: 34 099 336, adresa sídla Veľký Meder, Promenádna ul. 3221/20, zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., IČO: 46606122, adresa sídla Bratislava, Veterná 4, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 25. januára 2022 č.k. - 91 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 31. 05. 2021, ktoré prijalo Mesto Veľký Meder, IČO: 00 305 332, ako jediný spoločník pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti TERMÁL s.r.o. so sídlom: Promenádna ul. 3221/20, 932 01 Veľký Meder, IČO: 34 099 336, pod bodom č. 1 a ktorým jediný spoločník rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti TERMÁL s.r.o. ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia, je neplatné výrok I. ).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného zo dňa 31. 05. 2021, ktorým jediný spoločník rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, je neplatné z dôvodu, že odvolanie štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti zriadenej podľa ZoOZ ( o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu 31.5..2021, ďalej len „ZoOZ“) podlieha v zmysle zákona, a to kogentného ust. písm. 1) ZoOZ a ust. čl. 13 ods. 4 písm. m) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení jeho neskorších zmien a doplnkov podlieha schváleniu obecného/mestského zastupiteľstva, a ide o výlučnú kompetenciu obecného/mestského zastupiteľstva. Nedodržanie uvedeného kogentného ustanovenia zákona o obecnom zriadení a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení jeho neskorších zmien a doplnkov primátorom mesta Veľký Meder (ktorého postup nebol vopred schválený obecným/mestským zastupiteľstvom) má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. ( v znení neskorších zmien a doplnkov, ďalej „OZ“), lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ide o právny úkon, ktorému chýba podstatná náležitosť a to vôľa, ide teda o právny úkon bez vôle. Primátor mesta Veľký Meder nebol oprávneným na prijatie predmetného rozhodnutia, nakoľko mestské zastupiteľstvo

mesta Veľký Meder nerozhodovalo pred prijatím rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 31.05.2021 o schválení/neschválení odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že ingerencia verejného sektora je zákonodarcom vymedzená len pri akte zriaďovania a zrušovania. To znamená, že v prípade menovania a odvolania štatutárnych zástupcov už existujúcich obchodných spoločností, kde je spoločníkom obec/mesto, ustanovenie § 11 ods. 4 ZoOZ vôbec nemožno považovať za kogentné. Ide výhradne o dispozitívne ustanovenie, ktoré nemá vplyv na zmeny v obchodných spoločnostiach, ktorých spoločníkmi sú obce/mestá. Na výkon pôsobnosti valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo mesto, nie je možné aplikovať § 11 ods. 4 písm. l/ tohto zákona, pretože z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že dopadá na schvaľovanie zástupcov obce do štatutárnych a kontrolných orgánov iba pri založení, čo v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sú konatelia a členovia dozornej rady. Pôsobnosť valného zhromaždenia v prípade tzv. jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným založenej obcou bude preto vždy vykonávať štatutárny zástupca, ktorým v zmysle tohto zákona je starosta obce (primátor mesta). S poukazom na ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) má žalovaný za to, že ak je jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným obec, tak pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným bude vykonávať starosta ako štatutárny orgán obce. Teda nie zastupiteľstvo. Žalovaný zastáva názor, že predmetné rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného je plne v súlade s platnými ustanoveniami a neporušuje zakladateľskú listinu žalovaného. Pokiaľ by to tak nebolo, príslušný obchodný register by neuskutočnil zápis zmien, čo sa však nestalo, keďže Okresný súd Trnava uskutočnil zápis zmien ku dňu 15. 06. 2021.

1.2 V konaní mal za nesporné, že dňa 31. 05. 2021 mesto Veľký Meder (konajúce prostredníctvom primátora) ako jediný spoločník žalovaného vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia podľa prijal rozhodnutie jediného spoločníka (uvedené pod bodom 1.), ktorým s účinnosťou k 31. 05. 2021 odvolal žalobcu z funkcie konateľa žalovaného. Z predložených dôkazov a tiež s poukazom na mal súd za nesporné, že mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder neschválilo prijatie predmetného rozhodnutia, resp. odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok konateľa/ bývalého konateľa spoločnosti na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti súdom pre jeho rozpor so zákonom podľa ust. , a ZoOZ a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je plne dôvodná a preto je potrebné jej vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalobu podal žalobca ako bývalý konateľ žalovaného, ktorý bol napadnutým rozhodnutím jediného spoločníka odvolaný z funkcie, a teda sa ho toto rozhodnutie priamo dotýka. Žaloba teda bola podaná aktívne legitimovaným účastníkom. Žaloba bola podaná dňa 10. 06. 2021, t.j. v zákonnej lehote 3 mesiacov od prijatia napadnutého rozhodnutia. Tým sú splnené podmienky na to, aby súd žalobu prejednal a rozhodol o nej.

1.5 Súd môže určiť za neplatné také uznesenie valného zhromaždenia, ako aj rozhodnutie jediného spoločníka či uznesenie valného zhromaždenia prijaté per rollam, ak je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. K rozporu so zákonom môže dôjsť tak v podobe formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. nedoručenie pozvánky všetkým spoločníkom, nedodržanie lehoty na zvolanie valného zhromaždenia, neuvedenie, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie a pod.), ako i v podobe obsahového či iného rozporu uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. ak uznesenie bolo prijaté jednoduchou väčšinou hlasov namiesto požadovanej dvojtretinovej väčšiny a pod). A fortiori, súd môže a musí vysloviť neplatnosť uznesenia aj v takom prípade, ak by takéto uznesenie vôbec nemohlo byť prijaté, ak by bol dodržaný celkový zákonom ustanovený postup pre prijatie takého uznesenia.

1.6 S poukazom na § 11 ods. 4 písm. l) v spojení s § 13 ods. 4 písm. d) ZoOZ je právne nepochybné, že mestskému zastupiteľstvu prináleží rozhodovanie o schválení zástupcov do spoločnosti žalovaného, ktorej je Mesto Veľký Meder jediným spoločníkom. Samotným rozhodnutím jediného spoločníka primátor iba vykonáva vôľu mesta vyjadrenú v uznesení mestského zastupiteľstva. V súvislosti s aplikáciou § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ sa súd musel vysporiadať s nasledujúcimi právnymi otázkami k výkladu predmetného zákonného ustanovenia: (i) vzťahuje sa toto ustanovenie iba na schválenie prvých

zástupcov mesta v orgánoch žalovaného, ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe?, (ii) je pod pojmom „schvaľovať“ zástupcov potrebné rozumieť iba ich vymenovanie do funkcie, alebo tento pojem zahŕňa vymenovanie a zároveň odvolanie z funkcie? Pri prvej otázke súd dospel k záveru, že ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ sa nevzťahuje iba na prvých zástupcov v orgánoch spoločnosti založenej obcou, ale na schvaľovanie akýchkoľvek zástupcov obce v ňou založenej spoločnosti. Žalovaným prezentovaný názor nevyplýva ani z gramatického výkladu, ani z teleologického či iného výkladu predmetného zákonného ustanovenia. Podľa názoru tunajšieho súdu ak by zákonodarca hodlal obmedziť kompetenciu mestského zastupiteľstva len na schválenie prvých zástupcov mesta pri založení spoločnosti, uviedol by to v zákone. Pokiaľ ide o odpoveď na druhú otázku, súd dospel k záveru, že pod pojmom „schvaľovať“ zástupcov obce je potrebné rozumieť tak schvaľovanie vo vzťahu k ich vymenovaniu do funkcie, ako i vo vzťahu k ich odvolaniu z funkcie. Tento záver nevyplýva z jazykového výkladu, avšak je celkom zrejmý z logického výkladu predmetného ustanovenia. Ak zákon zveruje zastupiteľstvu rozhodovanie o zástupcoch obce v orgánoch obchodnej spoločnosti (resp. ich schvaľovanie), potom mu zveruje schvaľovanie toho, kto bude v spoločnosti danú funkciu v orgánoch spoločnosti skutočne vykonávať. Ak by sme prijali záver, že schvaľovaním zástupcu sa rozumie iba jeho menovanie do funkcie, ad absurdum tým akceptujeme záver, že primátor môže obratom schváleného zástupcu z funkcie odvolať, a to bez akejkoľvek ingerencie zo strany zastupiteľstva. Tým samozrejme dochádza k faktickému zmareniu realizácie kompetencie zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ. Exclusi tertii sa ako jediný správny ponúka záver, že zastupiteľstvu prináleží schvaľovať i odvolanie zástupcu obce z funkcie v orgánoch obchodnej spoločnosti, pretože iba tak je garantované, že záujmy obce v spoločnosti bude reprezentovať zástupca schválený zastupiteľstvom. A simili možno rovnaký zaver dovodiť i z ostatného textu predmetného zákonného ustanovenia, keď vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám obce výslovne uvádza, že zastupiteľstvo vymenúva a odvoláva ich vedúcich (riaditeľov). Nie je žiaden logický dôvod pre iný výklad pri vedúcich (štatutárnych orgánoch) obcou zriadených spoločností.

1.7 Rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného mohol jediný spoločník žalovaného platne prijať iba vtedy, ak by s tým vyslovilo súhlas mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder, resp. ak by odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného mestské zastupiteľstvo riadne prerokovalo a schválilo. Keďže k splneniu tejto hmotnoprávnej podmienky nedošlo a mestské zastupiteľstvo neschválilo odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, nemožno hovoriť o prijatí predmetného rozhodnutia jediného spoločníka a o odvolaní žalobcu z funkcie v súlade so zákonom. A contrario, predmetné rozhodnutie jediného spoločníka zákonu odporuje a preto súd nemohol o žalobe rozhodnúť inak, než vyhlásiť napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa žalovaného a teda sa ho toto rozhodnutie priamo týka, za neplatné.

1.8 Na dôvažok súd dodáva, že podľa môže súd vyhlásiť uznesenie za neplatné iba pre jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Nie však pre rozpor so všeobecne záväzným nariadením mesta a preto súd na argumentáciu žalobcu v tomto smere nemohol prihliadnuť. Ďalej súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe uznesenie valného zhromaždenia, resp. rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné posudzovať podľa ustanovení a nasl. . Preto neobstojí ani argumentácia žalobcov o neplatnosti právneho úkonu podľa .

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech spore.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec aj nesprávne právne posúdil ( a ), čo malo za následok samotnú nesprávnosť rozhodnutia vo veci.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 25.1.2022, nepostupoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a to v súlade so základnými princípmi , nakoľko v deň konania

pojednávania súdu v predmetnej právnej veci pretrvával na území celej Slovenskej republiky núdzový stav a pojednávania sa mohli vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu. Súd bol oprávnený uskutočniť pojednávanie iba ak by žalovaný súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, alebo v prípade, pokiaľ by išlo o vec, ktorá neznesie odklad, pričom túto skutočnosť by konajúci súd v predvolaní zdôraznil. Pri prejednávanej tejto veci však súd prvej inštancie takto nepostupoval, čo malo za následok odňatie práva žalovanému na účinné a efektívne uplatnenie jeho procesných práv slúžiacich na ochranu jeho oprávnených záujmov v civilnom sporovom konaní.

2.2 Pokiaľ súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ, jeho právne posúdenie veci žalovaný považuje za nesprávne, nakoľko podľa jeho názoru na výkon pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo mesto, nie je možné aplikovať § 11 ods. 4 písm. l) predmetného zákona, pretože z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že dopadá na schvaľovanie zástupcov obce (pri založení ) iba do štatutárnych a kontrolných orgánov, čo v prípade spoločnosti s ručeným obmedzeným sú konatelia a členovia dozornej rady. Pôsobnosť valného zhromaždenia v prípade takzvanej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným založenej obcou bude preto vykonávať štatutárny zástupca, ktorým zmysle § 13 ZoOZ je starosta obce. Obecné zastupiteľstvo preto nemôže vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkom je obec, a to ani v prípade, ak je obec jediným spoločníkom v tejto spoločnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky , z ktorého vyplýva, že nesprávny je výklad súdu ohľadne § 11 ods. 4 písm. k) (v súčasnosti l) ZoOZ, nakoľko z predmetného ustanovenia vyplýva, že obecné zastupiteľstvo ako zastupiteľský zbor obce môže zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. Z uvedeného ustanovenia nie je možné dôvodiť, že do kompetencií obecného (mestského) zastupiteľstva patrí aj oprávnenie rozhodnúť o zmene pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Právomoci valného zhromaždenia sú taxatívne vymedzené v ustanovení , pričom sa jedná o kogentné ustanovenie, a ani spoločenská zmluva alebo stanovy nemôžu tieto právomoci obmedziť. Podľa predmetného rozhodnutia NS SR by mal pôsobnosť valného zhromaždenia vykonávať len primátor, keďže práve primátor je štatutárnym zástupcom spoločníka v majetkoprávnych veciach. Je akceptovateľný právny názor, že pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva primátor v prípade, ak si obecné (mestské) zastupiteľstvo túto kompetenciu nevyhradilo pre seba. Obchodný register registroval aj takúto konštrukciu valného zhromaždenia a doposiaľ z tohto titulu nevymazal žiadnu obchodnú spoločnosť obce alebo mesta. Mestské zastupiteľstvo však musí byť ako valné zhromaždenie určené aj v spoločenskej zmluve alebo stanovách, nestačí, ak to má obec (mesto) stanovené v štatúte alebo iných mestských predpisoch.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade

daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

6. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 31. 05. 2021, ktorým jediný spoločník rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (prejednaním veci na pojednávaní nariadenom na deň 25.1.2022) a že vec aj nesprávne právne posúdil (nesprávne na prejednávanú vec aplikoval § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ).

7. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (jednak prejednaním veci na pojednávaní nariadenom na deň 25.1.2022, ako aj aplikáciou § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ na prejednávanú vec). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to prejednaním veci na pojednávaní nariadenom na deň 25.1.2022 odvolací súd uvádza: Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne.

9.1 Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

9.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle dôvodovej správy k práve citovanej právnej úprave jej podstatou bolo docieliť taký stav, aby súdy vykonávali pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu za účelom minimalizovania potreby presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna úprava obsiahnutá v práve citovanom ustanovení však neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením, ktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum. V konkrétnom prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu (senátu), či pojednávanie nariadi alebo nie.

9.3 Podľa a vyhlášky MSSR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti ( . Okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad (2).

9.4 Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 9.5 Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo, hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

9.6 Podľa , súd nariadi na prejednanie veci pojednávanie.

9.7 Podľa , predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

9.8 Podľa , pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

9.9 Podľa a , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (3).

9.10 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že princíp hospodárnosti konania alebo princíp procesnej ekonómie vyjadrený v článku 17 je jeden z kľúčových ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície a tento sa netýka len určitej izolovanej fázy konania, ako napríklad princíp ústnosti, ale má doslova „prevažovať“ celým konaním od jeho začatia do právoplatného skončenia veci. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo (tu pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 26/95).Vzhľadom na vyššie uvedené, rešpektujúc zásadu, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné vnímať ako niečo výnimočné. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Odročenie pojednávania na návrh strany prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

9.11 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd (nepovažujúc prejednávanú vec za vec, ktorá by zniesla odklad , postupom podľa vyhlášky MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu) úpravou zo dňa 26.11.2021 nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 25.1.2022 (tu pozri č.l. 73). Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 29.11.2021, teda tak, aby žalovaný mal dostatok času sa na nariadené pojednávanie riadne pripraviť. Dňa 5.1.2022 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že v predmetnej veci prevzal právne zastupovanie žalovaného a zároveň požiadal o sprístupnenie elektronického súdneho spisu (tu pozri č.l. 75). Následne dňa 17.1.2022 právny zástupca žalovaného do súdneho spisu aj nahliadol a teda zo strany súdu mu bolo umožnené bez obmedzení oboznámiť sa s celým jeho obsahom (tu pozri č.l. 82). Žalovaný nežiadal pojednávanie odročiť následne potom, čo sa o jeho nariadení dozvedel a na nariadené pojednávanie sa aj riadne dostavil. Taktiež ešte pred otvorením pojednávania (ale ani v jeho priebehu) nenamietal, nemožnosť pojednávanie vykonať ani nežiadal súd o jeho odročenie. Súd na tomto pojednávaní (v podstate so

súhlasom strán sporu) vec riadne za prítomnosti oboch strán prejednal, pričom stranám riadne umožnil realizáciu všetkých ich procesných práv. Pojednávanie spolu s vyhlásením a odôvodnením rozsudku trvalo len 26 minút (od 14:30 do 14:56 hod). Z obsahu zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že súd žalovanému umožnil sa k veci ako aj k vykonanému dokazovaniu riadne plnohodnotne vyjadriť a po ukončení dokazovania predniesť záverečnú reč (tu pozri č.l. 89 a č.l. 90). Z obsahu zápisnice je taktiež zrejmé, že žalovaný sa k dokazovaniu nevyjadril a na výzvu na zhrnutie podstatných skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo a prednes záverečných návrhov súdu oznámil, že nevyužíva ani jeho právo na záverečnú reč. Následne súd vo veci meritórne rozhodol. Takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správny, nemajúci za následok nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci a námietku žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie za plne nedôvodnú. Žalovaným až v odvolaní namietaný núdzový stav totiž v prejednávanej veci nezakladal bez ďalšieho prekážku pre konanie súdu spôsobom ako tento konal a zároveň vzhľadom na vyššie popísaný priebeh pojednávania nemožno uzavrieť, že by súd vykonával pojednávanie v širšom ako len nevyhnutnom rozsahu porušujúc svoje povinnosti vyplývajúce mu z o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Bolo na úvahe súdu, či pojednávanie vzhľadom na prejednávanú vec nariadi alebo nie, pravdaže berúc do úvahy jeho povinnosti ohľadom samotného vykonania pojednávania vyplývajúce mu z práve citovaných právnych predpisov ( a vyhlášky). Samotné nariadenie pojednávnia na prejednanie veci hoc aj v čase núdzového stavu bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny procesný postup znemožňujúci žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na takúto námietku žalovaného preto v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

10. Pokiaľ ide o námietku o neprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní posúdil ako nárok konateľa/ bývalého konateľa spoločnosti na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti súdom pre jeho rozpor so zákonom podľa ust. a a ZoOZ , tento interpretujúc tak, že v súvislosti s aplikáciou ZoOZ samotným rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným primátor iba vykonáva vôľu mesta vyjadrenú v uznesení mestského zastupiteľstva, že ustanovenie ZoOZ sa nevzťahuje iba na prvých zástupcov v orgánoch spoločnosti založenej obcou, ale na schvaľovanie akýchkoľvek zástupcov obce v ňou založenej spoločnosti a napokon, že pod pojmom „schvaľovať“ zástupcov obce je potrebné rozumieť tak schvaľovanie vo vzťahu k ich vymenovaniu do funkcie, ako i vo vzťahu k ich odvolaniu z funkcie. S takýmto právnym posúdením veci sa odvolací súd plne stotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje aj na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie takéhoto právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v jeho rozsudku (bod 13. a 14. rozsudku súdu prvej inštancie) a námietku žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie považuje za nedôvodnú.

10.1 Rozpor napadnutej časti sporného rozhodnutia, ktorým štatutárny orgán spoločníka žalovaného

- primátor mesta Veľký Meder o. i. odvolal žalobcu z funkcie konateľa žalovaného so zákonom, vyvodzoval žalobca z toho, že bolo prijaté bez toho, aby mestské zastupiteľstvo predtým rozhodlo o schválení odvolania tejto osoby z funkcie konateľa žalovaného, hoci ide o jeho výlučnú kompetenciu. Pre rozhodnutie je podstatné zodpovedať otázku, akým konkrétnym spôsobom sa má vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť aj len jedna osoba. Je nepochybné, že takouto osobou môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Pokiaľ je jediným spoločníkom fyzická osoba, situácia je pomerne jednoduchá. Rozhodnutie jediného spoločníka je vo výsledku rozhodnutím tejto fyzickej osoby, ktoré vychádza z jej vôle a prejaví sa navonok v podobe písomného vyhotovenia rozhodnutia tak, ako to požaduje druhá veta . V prípade právnickej osoby však závisí spôsob tvorby vôle a jej prejavu od toho, akými pravidlami sa daná právnická osoba riadi. V prejednávanej veci je jediným zakladateľom, a teda jediným spoločníkom žalovaného mesto Veľký Meder, teda obec, ktorá je podľa a druhej

vety ZoOZ právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Orgánom samosprávy mesta je mestské zastupiteľstvo. Predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta a na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia o starostovi (§ 24 ods. 2 ZoOZ). Obecné zastupiteľstvo a starosta obce sú orgánmi obce. Kompetencie mestského zastupiteľstva a primátora mesta sú preto rovnaké, ako kompetencie orgánov obce. Obecnému zastupiteľstvu prináleží rozhodovať o základných otázkach života obce (§ 11 ods. 4 ZoOZ), čo preto platí aj pre mestské zastupiteľstvo. Obecnému (mestskému) zastupiteľstvu je výslovne vyhradené okrem iného zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe (§ 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ). Naproti tomu starosta (primátor) je štatutárnym orgánom obce (mesta) a medzi jeho právomoci patrí zvolávať a viesť zasadnutia obecného (mestského) zastupiteľstva, podpisovať jeho uznesenia, zastupovať obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám, či rozhodovať vo všetkých veciach správy obce (mesta), ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému (mestskému) zastupiteľstvu (§ 13 ods. 4 a ZoOZ). Úlohou štatutárnych orgánov je robiť právne úkony v mene právnickej osoby. Právny úkon je prejavom vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( ). Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že štatutárny orgán uskutočnením právneho úkonu v mene právnickej osoby prejavuje vôľu tejto právnickej osoby navonok. Vyplýva z nej však aj to, že túto vôľu tvoria v zásade iné orgány právnickej osoby. Pokiaľ ale ide o ustanovenia právneho poriadku, ktoré presne vymedzujú kompetencie ostatných orgánov právnických osôb, treba ich považovať za určujúce pre tie veci, v ktorých neprináleží štatutárnemu orgánu vytvárať a prejavovať vôľu právnickej osoby samostatne bez súčinnosti daného orgánu. Tak je to aj v prípade vymenúvania konateľov obchodných spoločností zriadených obcou alebo mestom. Už citované ustanovenie ZoOZ jasne definuje kompetenciu obecného (mestského) zastupiteľstva tým, že mu priznáva právo zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych orgánov. V tomto rozsahu tvorí teda vôľu obce obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo priamo nevymenúva konateľov obchodných spoločností, čo je zrejmé z toho, že citované ustanovenie hovorí len o „schválení zástupcov obce“. Inými slovami, úlohou obecného zastupiteľstva je vytvoriť vôľu obce tak, aby bolo jasné, koho si obec želá ustanoviť do funkcie konateľa ňou založenej obchodnej spoločnosti. V konečnom dôsledku sú to poslanci, ktorých hlasovanie treba považovať za odzrkadlenie vôle obyvateľov obce v uzneseniach obecného zastupiteľstva. Následne takto vytvorenú vôľu obce potom navonok prejavuje starosta obce ako orgán obce, ktorého úlohou je robiť právne úkony v menej právnickej osoby. Obdobne to platí aj pre primátora mesta a uznesenia prijaté mestským zastupiteľstvom. Pokiaľ sa má pôsobnosť valného zhromaždenia vykonávať prijímaním písomných rozhodnutí jediného spoločníka, je úlohou starostu (primátora), aby prejavil, a tým aj priamo realizoval vôľu obce (mesta) podpísaním rozhodnutia jediného spoločníka obchodnej spoločnosti založenej obcou. Pri vymenúvaní ale aj odvolávaní konateľov je preto jeho povinnosťou postupovať v súlade s uznesením obecného (mestského) zastupiteľstva. Prirodzene z koncepcie tvorby a prejavu vôle obce a mesta tiež vyplýva, že pokiaľ obecné alebo mestské zastupiteľstvo nevytvorí žiadnu vôľu v súvislosti s odvolaním určitej osoby z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti založenej obcou alebo mestom, nemôže starosta a primátor prijať rozhodnutie, ktorým prejaví takúto neexistujúcu vôľu.

10.2 Ani nemožno vykladať tak, že priznáva štatutárnemu orgánu jediného spoločníka neobmedzenú pôsobnosť, pretože úlohou štatutárneho orgánu je prejavovať vôľu spoločnosti navonok, ktorá sa ale tvorí vo vnútri spoločnosti (tu pozri aj rozhodnutie NS SR ). Ako súd vysvetlil vyššie, v prípade vymenúvania a odvolávania štatutárnych orgánov obchodných spoločností založených obcou alebo mestom je z osobitného predpisu upravujúceho fungovanie týchto špecifických foriem právnických osôb táto kompetencia zverená inému orgánu, ktorým bolo v prejednávanej veci mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder. Samotné mestské zastupiteľstvo vôľu obce neprejavuje, túto prejavuje, a teda „vykonáva“ práve primátor. V danom kontexte ju vykoná podpísaním rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného. Rozhodnutie jediného spoločníka prijaté v rozpore s vôľou vytvorenou obecným alebo mestským zastupiteľstvom alebo bez existencie takého rozhodnutia je rozhodnutím prijatým v rozpore so zákonom, čo je dôvodom na vyslovenie jeho neplatnosti podľa , ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

10.3 V konaní bolo nesporným, že dňa 31.05.2021 primátor mesta Veľký Meder v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného podpísal sporné rozhodnutie, ktorým v bode č. 1 odvolal s funkcie konateľa spoločnosti TERMAL, s.r.o. žalobcu a v bode š. 2 prijal rozhodnutie, ktorým

uložil štatutárnemu zástupcovi vykonať v zákonom stanovenej lehote zápis zmien v spoločnosti do príslušného obchodného registra a aby tento uložil nové úplné znenie Zakladateľskej listiny do zbierky listín. Keďže mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder bezprostredne pred prijatím sporného rozhodnutia nerozhodovalo o schválení alebo neschválení odvolania žalovaného z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného a zmene zakladateľskej listiny, primátor nedodržal postup vyžadovaný § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ a ust. Čl. 13 ods.4 písm. m) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Veľký Meder č. 110, Štatút mesta Veľký Meder v znení účinnom ku dňu 31.5.2021 a tak záver súdu prvej inštancie, že sporné rozhodnutie jediného spoločníka prijal primátor v napadnutej časti v rozpore so zákonom odvolací súd považuje za vecne správne.

10.4 Pre úplnosť však súd poznamenáva, že vôľa mesta formulovaná v bode 13 ods.4 písm. m) Štatútu mesta Veľký Meder je pre primátora záväzná, pretože nevybočuje z rámca výhradnej pôsobnosti mestského zastupiteľstva schvaľovať nielen vymenovanie, ale aj odvolanie zástupcov do štatutárnych orgánov obchodných spoločností. Mestské zastupiteľstvo tým nezasahuje do pôsobnosti valného zhromaždenia dcérskej spoločnosti, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, ale realizuje svoje kompetencie vyplývajúce z pravidiel stanovených ZoOZ. Predovšetkým treba upriamiť pozornosť na to, že mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, ktoré zákon spresňuje v § 11 ods. 4 len exemplifikatívnou formou (arg. „najmä je mu vyhradené“). Namieste je tu preto rozširujúci výklad ustanovenia § 11 ods. 4 písm. l) cit. zákona. Pokiaľ totiž § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ priznáva mestskému zastupiteľstvu i kompetenciu zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať vedúcich (riaditeľov) rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených obcou, nemožno mať zmysluplné pochybnosti o tom, že by nemalo oprávnenie odvolávať z funkcie aj konateľov obchodných spoločností ním zriadených. Neobstojí preto námietka žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie , že na výkon pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo mesto, nie je možné aplikovať § 11 ods. 4 písm. l) predmetného zákona.

10.5 Neobstojí ani námietka žalovaného o nesprávnosti údajného záveru súdu prvej inštancie o tom, že obecné zastupiteľstvo môže vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti pre jeho rozpor s názorom NS SR uvedeným uznesení Obo 13/2008), nakoľko súd prvej inštancie k takémuto záveru nedospel. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie totiž nepostavil na závere, že napádané uznesenie je neplatné z dôvodu, že pôsobnosť valného zhromaždenia žalovaného na valnom zhromaždení žalovaného nevykonávalo mestské zastupiteľstvo (ako sa to snaží odvolaciemu súdu podsúvať žalovaný) ale na závere , že rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného mohol jediný spoločník žalovaného platne prijať iba vtedy, ak by s tým vyslovilo súhlas mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder, resp. ak by odvolanie žalobcu z funkcie konateľa žalovaného mestské zastupiteľstvo riadne prerokovalo a schválilo, nespochybňujúc tak právomoc primátora mesta konať v mene mesta Veľký Meder (ako spoločníka žalobcu) na valnom zhromaždení. Ako už bolo uvedené vyššie, konať mal primátor mesta, avšak mal prejavovať vôľu mestského zastupiteľstva. Preto aj argumentácia žalovaného závermi NS SR vo veci bola nenáležitou, nakoľko v predmetnom rozhodnutí NS SR bola riešená právna otázka či môže mestské zastupiteľstvo rozhodnúť o prenesení pôsobnosti valného zhromaždenia z primátora na troch určených poslancov, prípadne či môžu za mesto ako spoločníka spoločnosti na valnom zhromaždení spoločnosti konať namiesto štatutárneho zástupcu mesta iné osoby splnomocnené na to mestským zastupiteľstvom, čo bolo vzhľadom na zistený skutkový stav v tejto veci nepodstatné.

11. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

12. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

12.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a

12.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).