Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cec/397408.ff0f73.pdf
PDF · 110 KB
No categories available
2Tost/8/2016
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 8/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu na verejnom
zasadnutí dňa 15. marca 2016 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému
Mgr. M. Š. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania podľa § 326 ods. 1, písm. a) Tr. zák.
o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica zo dňa 9. marca 2016, sp. zn. 4Tp 2/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica (ďalej len ŠTS), uznesením zo dňa 9. marca 2016, sp. zn. 4Tp 2/2016, podľa
§ 72 ods. 3 Trestného poriadku nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 94/15/1000-25
zo dňa 8. marca 2016 a nevzal do väzby obvineného Mgr. M. Š., ktorého prepustil zo
zadržania na slobodu.
Uznesenie odôvodnil tým, že zistil existenciu materiálnych podmienok väzby pre
dôvodnosť podozrenia, že boli spáchané trestné činy a dôvodnosť podozrenia, že ich mal
spáchať obvinený.
Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o existenciu väzobného dôvodu v zmysle § 71 ods. 1
písm. c) Tr. por., vzhľadom na existujúci verbálny prejav obvineného Mgr. M. Š., vyplývajúci
z prehratého zvukového záznamu, konkrétne že do budúcna už obvinený nebude robiť nič
pokiaľ nedostane na stôl aspoň 500 €, by bolo možné dospieť
k záveru o existencii dôvodnej obavy, že v prípade prepustenia zo zadržania obvinený bude
naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti korupčného charakteru v súvislosti s výkonom
jeho pracovného zaradenia ako referenta režimu príslušníka ZVJS. Tento záver a z neho
vyplývajúca obava z pokračovania v trestnej činnosti, by však podľa názoru sudcu pre
prípravné konanie boli na mieste len v tom prípade, ak by od uplynutia doby kedy sa mal
trestnej činnosti, za ktorú je Mgr. Š., teda v mesiaci august 2015 a zadokumentovania
uvedeného rozhovoru od 14. októbra 2015, neuplynula doba takmer 5 mesiacov, počas
ktorých sa podľa zistených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu obvinený
Mgr. Š. žiadnej trestnej činnosti obdobného charakteru, ani žiadnej inej trestnej činnosti
nedopustil. Táto skutočnosť z pohľadu sudcu pre prípravné konanie je takou konkrétnou
skutočnosťou, ktorá nemôže, bez ďalších procesné relevantných podkladov a uvedenia
ďalších konkrétnych skutočností zo strany obžaloby, viesť k záveru o existencii dôvodnej
obavy, že obvinený v prípade prepustenia zo zadržania bude naďalej páchať trestnú činnosť
korupčného charakteru zneužívaním svojho postavenia v rámci výkonu svojho povolania.
Sudca pre prípravné konanie uviedol, že je nenáležité zo strany orgánov prípravného konania
argumentovať existenciou obavy o pokračovaní v páchaní trestnej činnosti, keď tieto orgány
minimálne od 14. októbra 2015 mali vedomosť o skutočnostiach vyplývajúcich z obsahu
prehratého obrazovo-zvukového záznamu, teda že hrozí obava z pokračovania v páchaní
uvedenej trestnej činnosti, a napriek tomu neboli z ich strany vykonané žiadne opatrenia
smerujúce k zabráneniu v ďalšom možnom páchaní takejto trestnej činnosti zo strany
obvineného Mgr. M. Š..
Na základe vyššie uvedených skutočností sudca dospel k záveru, že u obvineného
v súčasnom štádiu trestného konania neexistujú dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c )
Trestného poriadku, teda neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace pre existenciu
dôvodnej obavy, že v prípade prepustenia zo zadržania na slobodu obvinený ďalej bude
páchať trestnú činnosť rovnakého charakteru, za ktorú mu bolo vznesené obvinenie, keďže
tak ako bolo vyššie uvedené za obdobie 5 mesiacov od zadokumentovania dôkazu
svedčiaceho o prípadnom možnom pokračovaní v trestnej činnosti, sa podľa zistených
podkladov žiadnej trestnej činnosti nedopustil.
Pokiaľ prokurátor argumentuje pri dôvode väzby operatívnou informáciou
zo 4. marca 2016, z ktorej má vyplývať, že obvinený Mgr. Š. udržiaval kriminálne kontakty s
J. T., pričom v jeho prospech zneužíval svoje postavenie a zamestnanie tým spôsobom, že
zabezpečoval kontakty a výmenu správ kriminálneho podsvetia T.
s niektorými odsúdenými, tak na takúto operatívnu informáciu nie je možné prihliadať ako
na relevantný procesným spôsobom zadokumentovaný dôkaz svedčiaci o možnom
pokračovaní v páchaní korupčnej trestnej činnosti spojenej so zneužívaním právomoci
verejného činiteľa obvineným.
Rovnako tak sudca dodal, že pokiaľ ide o predložený personálny rozkaz riaditeľa
ÚVTOS Košice - Šaca č. 75 zo 7. marca 2016 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby
od 7. marca 2016 obvineného Mgr. Š., tak uvedený personálny rozkaz nie je
z pohľadu sudcu pre prípravné konanie skutočnosťou, ktorá by reálne do budúcna, v prípade
existencie dôvodov väzby mohla zabrániť obvinenému Mgr. Š. v páchaní trestnej činnosti
obdobného charakteru, za ktorú je trestne stíhaný, pretože aj keď uvedený personálny rozkaz
je účinný od 7. marca 2016, nakoľko odvolanie, nemá odkladný účinok, v prípade podania
opravného prostriedku a vyhovenia odvolania, by obvinený opätovne nastúpil do práce, čím
by mu bol vytvorený ďalší prípadný možný priestor na páchanie trestnej činnosti. Taktiež aj v
prípade, že by uvedený personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť, jeho platnosť je v zmysle
ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. časovo obmedzená a
v prípade, že by nebolo právoplatne rozhodnuté do tohto momentu, obvinený by sa vrátil späť
do výkonu štátnej služby príslušníka ZVJS a naďalej by mohol v páchaní trestnej činnosti
pokračovať.
Proti tomuto uzneseniu podala do zápisnice o výsluchu obvineného dňa 9. marca 2016
sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ktorú však do začiatku verejného zasadnutia neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a vychádzajúc z doposiaľ vykonaného
dokazovania dospel k týmto záverom:
Obvinený Mgr. M. Š. je trestne stíhaný pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods.
1. ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník ZVJS")
služobne zaradený na výkon služby ako referent v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Košice - Šaca (ďalej len „ÚVTOS Košice Šaca") preniesol v presne nezistenom čase niekedy
koncom augusta 2015 do ÚVTOS Košice Šaca nepovolený predmet a to MP3 prehrávač
zn. Thomson spolu s príslušenstvom, ktorý následne odovzdal odsúdenému M. Š. za sľubený
úplatok vo výške 100 €, čím takto svojím konaním porušil povinnosti príslušníka ZVJS podľa
§ 6 ods. 1 a § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v
znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy ak
doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
že
a) ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Podľa článku 17 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy)
nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
Podľa článku 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len dohovoru) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť
slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného
zákonom:
a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom,
b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia
vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti
stanovenej zákonom,
c) zákonné zatknutie, alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný
súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne
považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho
spáchaní,
d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom
výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred
príslušný súdny orgán,
e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,
alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov.
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej
nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie
o vypovedaní alebo vydaní.
Každé pozbavenie slobody musí byť zákonné, t. j. musí byť vykonané v súlade
s konaním ustanoveným zákonom a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec
pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom článku 17 ústavy, ktorým je ochrana
jednotlivca proti svojvôli (tiež I. ÚS 165/02, ale aj II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00,
Z vyšetrovacieho spisu a v ňom obsiahnutých doposiaľ zadovážených dôkazov
vyplynulo, že obvinený Mgr. M. Š., napriek monitorovaniu jeho činnosti v priebehu takmer 5
(piatich) mesiacov od októbra 2015 do februára 2016, resp. od augusta 2015, kedy mal byť
uvedený skutok spáchaný, do zadržania obvineného sa nedopustil žiadnej obdobnej alebo inej
trestnej činnosti.
K tomu je nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s príncípmi právneho štátu, ku ktorým
patrí i princíp právnej istoty a predvídateľnosti, nie je prípustné, aby väzobný dôvod známy
orgánom činným v trestnom konaní i prokurátorovi, vyplývajúci zo skutkových zistení
v konkrétnej veci (aj v prerokúvanom prípade – vedomosť o tom, že obvinený by mohol
opakovať, či pokračovať v páchaní trestnej činnosti) ostal neaplikovaný, a neviedol by
k príslušnému návrhu na vzatie obvineného do väzby v čase, keď bol aktuálny, teda v čase,
keď hrozil; a tým nedošlo k ochrane spoločnosti nanajvýš žiaducimi prostriedkami trestného
práva.
Jeho použitie s odstupom dlhšieho časového obdobia – viac ako tri mesiace – od jeho
zistenia nesvedčí, že tu existuje obava z jeho naplnenia, pretože ak nebola aktuálna v čase jej
zistenia, tým skôr nebude aktuálna a aplikovateľná po uplynutí troch a viac mesiacov, ako
v prerokúvanom prípade.
Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť
vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace
na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Pri rozhodovaní o väzbe môže byť toto právo naplnené alebo porušené aj tým, že
orgány činné v trestnom konaní buď podajú návrh na vzatie do väzby z konkrétnych
väzobných dôvodov alebo vyčkávajú s podaním návrhu až do určitého momentu.
V druhom prípade tak môže dôjsť k porušeniu práva na obhajobu, pokiaľ ide
o rozhodovanie o väzbe, pretože obvinený nie je včas upovedomený o skutočnostiach, ktoré
sa mu kladú za vinu a nemôže sa tak náležite brániť.
Najvyšší súd SR rozhodujúci o sťažnosti ďalej v súlade so záverom a konštatáciou
Špecializovaného trestného súdu uzatvára, že operatívne informácie nemôžu byť použité ako
dôkaz v trestnom konaní, ale musia byť vykonané ako dôkaz na to určeným procesným
spôsobom alebo na ich základe musia byť vykonané procesne spôsobilým spôsobom dôkazy
a tie môžu byť použité v trestnom konaní a súd na ne môže prihliadnuť aj pri rozhodovaní
o väzbe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si z týchto dôvodov osvojil logický záver sudcu pre
prípravné konanie o tom, že v danom štádiu konania a podľa doposiaľ dostupných dôkazov
nebolo preukázané, aby hrozilo, že obvinený bude v budúcnosti pokračovať v páchaní trestnej
činnosti, čím by bol naplnený väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Doposiaľ
bolo preukázané iba to, že malo dôjsť k jedinému skutku, ktorý napĺňa už uvedené
kvalifikačné momenty, nie však viac skutkov.
Vzhľadom na to, najvyšší súd sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. marca 2016
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Sylvia Machalová