Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c6a/399247.fe3832.pdf
PDF · 176.03 KB
No categories available
7Cdo/641/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 641/2014
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Márie
Šramkovej, členov senátu JUDr. Ľubora Šeba a Mgr. Miroslava Šestáka, v právnej veci
navrhovateľa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne
námestie č. 1, proti odporcom 1) Slovenská republika – Obvodný úrad v Bratislave,
Bratislava, Staromestská č. 6, 2) LOCUS PLUS, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Dr. Vl. Clementisa č. 10, zastúpený spoločnosťou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 2, o určenie vlastníckeho práva
k pozemkom, vedenej na Okresnom súde Bratislave II pod sp.zn. 52 C 54/2010 na dovolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2014 sp.zn.
14 Co 363/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Odporcom 1) a 2) sa trovy dovolacieho konania nepriznávajú.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. marca 2011 č. k. 52 C 54/2010-259 určil,
ţe vlastníkom pozemkov registra „C“ v katastrálnom území N., parc. č. 15344/11 – zastavené
2
plochy a nádvoria o výmere 326 m, parc. č. 15344/32 – zastavané plochy a nádvoria
2
o výmere 2 m, zapísaných na Liste vlastníctva č. X. je navrhovateľ. Trovy konania
navrhovateľovi nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, ţe uvedené pozemky prešli do vlastníctva štátu a boli v správe národného
výboru. Sporná bola skutočnosť, či majetok štátu prešiel do vlastníctva obce (navrhovateľa)
podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Bolo preukázané,
ţe pozemky, ktoré sú predmetom konania, dočasne spravoval národný výbor. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe k predmetným pozemkom nevykonávala k 24.
novembru 1990 právo hospodárenia ţiadna štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola
poľnohospodárska výroba. Predmetné pozemky v zmysle § 59 Hospodárskeho zákonníka
dočasne spravoval okresný národný výbor. Dospel k záveru, ţe k nehnuteľnostiam
(pozemkom) mal k 24. novembru 1990 právo hospodárenia Národný výbor Bratislava II, ako
to má na mysli ustanovenie § 2 Zákona o majetku obcí, na území ktorého sa predmetné
pozemky nachádzali a tieto nehnuteľnosti teda prešli na základe § 2 ods. 1 tohto zákona do
vlastníctva navrhovateľa. Konštatoval, ţe odporca 1) sa nikdy nestal vlastníkom predmetných
pozemkov, nemohol ich kúpnou zmluvou ani previesť na odporcu 2), ktorý úkon od počiatku
bol postihnutý absolútnou neplatnosťou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p., navrhovateľ trovy neţiadal.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. mája 2014 sp.zn. 14 Co 363/2012
na odvolanie odporcov 1) a 2) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol.
Zároveň opravil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 28. marca 2011 č.k. 52 C 54/2010-
259 v dátume vyhlásenia rozsudku, ktorý bol 28. marca 2012 (v rozsudku uvedený rok 2011),
odporcovi 1) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi 2) trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
773,77 Eur. Uviedol, ţe základom sporu bol výklad určujúcej právnej normy v predmetnom
spore – ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., v zmysle ktorého do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom
miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo
hospodárenia národným výborom na území ktorých sa nachádzajú, a to konkrétne význam
a obsah pojmu „právo hospodárenia národným výborom“. Hospodárenie vo všeobecnosti
znamená účelné zaobchádzanie s vecou, či javom. Odvolací súd vychádzal pri svojich
záveroch predovšetkým zo zámeru zákonodarcu vyjadreného v pôvodnom komentári
k tomuto zákonu, ktorí predloţili odporcovia (č.l. 200 spisového materiálu.. Dočasnú správu
podľa zákona č. 278/1993 Z.z. nie je moţné zamieňať s právom hospodárenia (resp.
pred rokom 1988 so správou národného majetku), jednoznačne veci v dočasnej správe
neprešli ex lege do vlastníctva obcí. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dôsledne
rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. Pod dočasnou správou je
potrebné rozumieť činnosť smerujúcu k ochrane a udrţiavaniu zvereného majetku, pod
hospodárením treba rozumieť aj vyuţívanie majetku na jeho hospodársky účel smerujúci
k jeho zveľadeniu a zisku. Hospodárenie je tak moţné len v reţime trvalej správy
a predpokladá, ţe účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu, ktorý ho
má nielen chrániť, ale aj vyuţívať ho na vlastné hospodárenie a podnikanie. K prechodu
sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť, pretoţe boli iba v dočasnej
správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril.
Proti tomuto rozsudku včas podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal, aby dovolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu druhého stupňa zmenil a ţalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovel. Svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie videl v názore
odvolacieho súdu, v zmysle ktorého k prechodu sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa
nemohlo dôjsť z dôvodu, ţe boli len v dočasnej správe národného výboru, ktorý s týmto
majetkom nehospodáril. Nestotoţnili sa s posúdením veci odvolacieho súdu, ţe išlo o majetok
v dočasnej správe. Zákon č. 138/1991 Zb. nehovorí o správe trvalej, či dočasnej. Ide len o to,
či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Sţo 68/2008 a sp.zn.
3 Cdo 7/2002. Je toho názoru, ţe nehnuteľnosti tvoriace predmet súdneho sporu prešli podľa
§ 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k 1. máju 1991 do majetku hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy, nakoľko išlo o nehnuteľné veci majetku Slovenskej
republiky, veci, ku ktorým patrilo k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb., t.j. k 24. novembru
1990 právo hospodárenia národného výboru. Zákon nevyţaduje preukázanie trvalej správy
a ustálená súdna prax to potvrdzuje.
Odporca 2) vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa ţiadal, aby dovolací súd
zamietol dovolanie navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu doterajšieho konania ţiadnym
spôsobom nepreukázal, ţe by jemu, resp. toho času národnému výboru do účinnosti zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. k 24. novembru 1990 vzniklo právo hospodárenia
k pozemkom, a teda ţe bola splnená podmienka nevyhnutná na prechod vlastníckeho práva
k pozemkom ex lege zo štátu na navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní sa snaţí poprieť
nevyhnutnosť historického výkladu pri aplikácii rozhodných ustanovení zákona č. 138/1991
Zb. pre výklad pojmu právo hospodárenia a pre následné posúdenie prechodu vlastníckeho
práva zo štátu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb., nerozlišuje dva samostatné inštitúty,
a to správu majetku (právo hospodárenia) a dočasnú správu majetku. Ak zákon č. 138/1991
Zb. pre prechod pozemkov zo štátu na obec stanovuje existenciu práva hospodárenia
k pozemkom, pričom bliţšie tento pojem nedefinuje, nemoţno dôjsť bez ďalšieho k záveru
prezentovanému navrhovateľom, ţe zákon č. 138/1991 Zb. nerozlišuje právo hospodárenia
z hľadiska jeho dočasnosti alebo trvalosti. Historickým výkladom tohto pojmu moţno dôjsť
k záveru, ţe právo hospodárenia je totoţným pojmom s pojmom správy majetku (ako správou
nad majetkom štátnou organizáciou, ktorej tento majetok slúţil na plnenie jej úloh) a súčasne
absolútnym odlišným inštitútom od inštitútu dočasnej správy. Inštitút dočasne správy sa
uplatňoval len za abstinencie práva hospodárenia, teda v prípadoch, kedy ţiadna štátna
organizácia ku konkrétnemu majetku nemala právo hospodárenia (majetok nebol pridelený
ţiadnej štátnej organizácii, aby je slúţil na plnenie jej úloh – jednalo sa o majetok nepridelený
alebo nevyuţiteľný, resp. dočasne nevyuţiteľný). Z hľadiska správy majetku existovali teda
dve samostatné kategórie majetku vo vlastníctve štátu, a to majetok, ku ktorému bolo priznané
právo hospodárenia (správa majetku) konkrétnej štátnej organizácii, čo muselo priamo
vyplývať z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia a zvyšný majetok, ku ktorému
ţiadnej štátnej organizácii právo hospodárenia neprináleţalo a ktorý zo zákona len dočasne
spravovali okresné národné výbory. Navrhovateľ doteraz v konaní nepredloţil ţiadnu listinu –
právny úkon alebo úradné rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, ţe by k pozemkom prináleţalo
právo hospodárenia. Samotné skutkové zistenie súdom prvého stupňa, ţe predmetné pozemky
v zmysle § 59 Hospodárskeho zákonníka dočasne spravoval okresný národný výbor len
potvrdzuje, ţe k pozemkom neexistoval právny úkon alebo úradné rozhodnutie, ktoré by
priznávalo právo hospodárenia okresnému národnému výboru. V tejto súvislosti poukázal
na Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov Ministerstvom
pôdohospodárstva Slovenskej republiky, najmä prílohu č. 7 návodu, ako aj rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2003 sp.zn. M Cdo 55/2001
a z 25. septembra 2002 sp.zn. 4 Cdo 46/2001.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa
ich obsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil
(§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku
alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závaţných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté niektorou
z vyššie uvedených vád v zmysle § 237 O.s.p.
Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe navrhovateľ tento dovolací dôvod
vyvodzuje z nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, v zmysle ktorých k prechodu
sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť z dôvodu, ţe boli len v dočasnej
správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril. Nestotoţňoval sa
s posúdením veci odvolacieho súdu, ţe išlo o majetok v dočasnej správe.
Dovolací súd poukazuje na to, ţe v spore, v ktorom sa navrhovateľ domáha kladného
určenia svojho tvrdeného vlastníctva zaťaţuje ho dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia,
akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol. Navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. ţe vlastnícke právo
na neho prešlo zo zákona.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je
ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí
a upraviť majetkové postavenia hospodárení obcí s ich majetkom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľnosti patriacich orgánom
miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon
č. 369/1990 Zb. účinný od 24. novembra1990) právo hospodárenia národným výborom,
na území, ktorých sa nachádzajú.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe pozemky, ktoré sú predmetom ţalobného návrhu
podľa pozemkovo kniţnej vloţky č. 12018, vlastnícky patrili vlastníčke K. R., ktoré boli
skonfiškované.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných
výborov, správu národného majetku národnému výboru zveroval a odnímal, a to bez náhrady,
príslušný ústredný úrad po dohode s ministrami vnútra a financií, poprípade dohliadací
národný výbor podľa ich splnomocnenia. Rovnakým spôsobom mohli byť národnému výboru
uloţené obmedzenia vo výkone takej správy. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona týmito
ustanoveniami ale neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom
a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem. Obdobne aj vládne nariadenie
č. 90/1950 Zb. v § 6 ods. 6 ustanovil, ţe právnou úpravou o správe národného majetku
národnými výbormi zostali nedotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom
a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorý im bol zverený do dočasnej
správy, kým sa o ňom definitívne nerozhodne.
Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho
majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, pôdohospodársky majetok, ktorý štát
nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto
predpisov nepridelil a nie je v správe organizácii štátneho socialistického sektora, spravujú
okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok a to podľa predpisov o správe
národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška
č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie správe národného majetku).
Podľa § 3 uvedenej vyhlášky, výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí
majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom
majetku navrhne pozemno-kniţnému súdu pozemno-kniţné usporiadanie s odvolaním sa
na túto vyhlášku. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí
je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j.
účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24. novembru 1990. V zmysle
citovaného ustanovenia zákona č. 279/1949 Zb. národný výbor spravovali národný majetok
zverený do ich správy príslušným ústredným orgánom po dohode s ministrami vnútra
a financií. Týmito ustanoveniami však neboli dotknuté právne predpisy o majetku
skonfiškovanom. Tento majetok však národné výbory nemali v trvalej správe a teda im mohol
byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Ú. v. Do trvalej správy
národných výborov mohol prejsť aţ po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959
Ú. v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových
reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý
štát v správe ONV odbor poľnohospodárstva; národné výbory ich mali k 24. novembra1990
iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí. Teda takýto majetok mohol prejsť
do trvalej správy národných výborov zásadne aţ po 1. septembri 1959, a to podľa vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 12. augusta 1959 o správe neprideleného
pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, na základe
individuálneho právneho aktu, ktorý by mal predchádzať prechodu tohto majetku do trvalej
správy národných výborov a uznesenia Ľudového súdu v Bratislave, podľa ktorého výroku
súd povolil na základe právoplatného konfiškačného výmeru a rozhodnutia príslušného
správneho orgánu, resp. prídelovej listiny, v pozemkovej knihe zápis vlastníckeho práva
pre Československý štát v trvalej správe príslušného národného výboru.
V neskoršom období dočasnú správu vedeného majetku riešila vyhláška č. 86/1977
Zb. o dočasnej správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. i/) nahradená vyhláškou
č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, ktorá bola účinná v čase prijatia zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Aj keď vo vyhláške č. 61/1986 Zb. v odkaze platnom
pre predmet a rozsahu úpravy podľa § 1 ods. 2 písm. i/ nie je uvedený konfiškačný zákon, ako
to bolo vo vyhláške č. 86/1977 Zb., je zrejmé, ţe toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pozemky,
ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem.
Na základe uvedeného, ak išlo o dočasnú správu národných výborov, nie je moţný prechod
vlastníctva na obec riešiť zákonom č. 138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru). Dňa 1. mája 1991, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, jeho
účelom bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva
obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Podľa § 2 ods. 1
tohto zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým
patrilo ku dňu 23. a 24. novembra 1990 právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú. Nehnuteľný majetok štátu v dočasnej správe podľa citovaných
predpisov nespĺňa podmienky prechodu do vlastníctva obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
Majetok bol v dočasnej správe aţ do dňa účinnosti zákona o správe majetku štátu, t.j.
do 1. januára 1994, kedy citovaným zákonom bola zrušená vyhláška č. 61/1988 Zb.
a v zmysle § 5 zákona č. 278/1993 Z.z. takýto majetok štátu prešiel do správy Obvodného
úradu Bratislava. Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky
bez konkrétneho správcu teda upravil aţ zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
s účinnosťou od 1. januára 1994 v § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá ţiadneho
správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.
Podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu,
ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa
predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, alebo podľa
predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil
a nie je ani v správe organizácii štátneho socialistického sektora, nie je v správe ţiadneho
správcu, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, ktorého v územnom
obvode sa takýto majetok nachádza. Predmetný majetok do trvalej správy mohol prejsť aţ
po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného
pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade nepridelenia
takýchto pozemkov národné výbory ich mali k 24. novembra1990 iba v dočasnej správe,
a preto neprešli do vlastníctva obcí. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 28. apríla 2003 sp.zn. M Cdo 55/2001, z 25. septembra 2002 sp.zn.
Navrhovateľ nijakými dôkazmi nepreukázal, ţe pozemky, ktoré sú predmetom
konania mu boli zverené do trvalej správy.
Najvyšší súd súhlasí s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu a poukazuje naň
v celom rozsahu. Odvolací súd správne poukázal na to, ţe pokiaľ ide o odklon v neskorších
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie sú známe dôvody z akého dôvodu
k tejto zmene došlo, ako ani v týchto rozhodnutiach sa súd nevyporiadal so skoršími
rozhodnutiami. V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd aj na stanovisko Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 25. januára 2010 (č.l. 78) k vlastníctvu
neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, ktoré
prezentuje, ţe v danom prípade išlo o dočasnú správu národným výborom, k prechodu
vlastníctva na obce zákonom č. 138/1991 Zb. neprišlo, lebo neboli splnené zákonné
podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru).Obec musí preukázať, ţe
organizácia, ktorá zákonom č. 138/1991 Zb. prešla do jej pôsobnosti, mala k nehnuteľnosti
tvoriacej nepridelený poľnohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem
právo hospodárenia. Vo všetkých ostatných prípadoch zostávajú pozemky vo vlastníctve štátu
v správe príslušného obvodného úradu, pokiaľ na základe iných predpisov alebo prevodom
neprešlo vlastníctvo na inú osobu. Odvolací súd preto správne vychádzal zo zámeru
zákonodarcu, ktorý bol vyjadrený v pôvodnom komentári k zákonu č. 138/1991 Zb. Tomuto
záveru zodpovedá aj Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie
pozemkov spracovaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, prílohy č. 7,
ktorá korešponduje aj s vyššie uvedeným stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky. Dovolací súd na základe uvedeného je toho názoru, ţe krajský súd
správne právne vec posúdil.
Pretoţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatnených dovolací dôvodov
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) správny a nebolo ani zistené, ţe by rozsudok odvolacieho súdu
bol postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V odvolacom konaní úspešným odporcom 1) a 2) vzniklo právo na náhradu
dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal
(§ 243bods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd
odporcom 1) a 2) nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo tieto neţiadali.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. marca 2016
JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová