Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/641/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Márie

Šramkovej, členov senátu JUDr. Ľubora Šeba a Mgr. Miroslava Šestáka, v právnej veci

navrhovateľa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne

námestie č. 1, proti odporcom 1) Slovenská republika – Obvodný úrad v Bratislave,

Bratislava, Staromestská č. 6, 2) LOCUS PLUS, s.r.o. so sídlom v Bratislave,

Dr. Vl. Clementisa č. 10, zastúpený spoločnosťou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska

kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 2, o určenie vlastníckeho práva

k pozemkom, vedenej na Okresnom súde Bratislave II pod sp.zn. na dovolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2014 sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporcom 1) a 2) sa trovy dovolacieho konania nepriznávajú.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. marca 2011 č. k. -259 určil,

ţe vlastníkom pozemkov registra „C“ v katastrálnom území N., parc. č. 15344/11 – zastavené

2

plochy a nádvoria o výmere 326 m, parc. č. 15344/32 – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere 2 m, zapísaných na Liste vlastníctva č. X. je navrhovateľ. Trovy konania

navrhovateľovi nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe medzi účastníkmi konania

nebolo sporné, ţe uvedené pozemky prešli do vlastníctva štátu a boli v správe národného

2

výboru. Sporná bola skutočnosť, či majetok štátu prešiel do vlastníctva obce (navrhovateľa)

podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Bolo preukázané,

ţe pozemky, ktoré sú predmetom konania, dočasne spravoval národný výbor. Na základe

vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe k predmetným pozemkom nevykonávala k 24.

novembru 1990 právo hospodárenia ţiadna štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola

poľnohospodárska výroba. Predmetné pozemky v zmysle § 59 Hospodárskeho zákonníka

dočasne spravoval okresný národný výbor. Dospel k záveru, ţe k nehnuteľnostiam

(pozemkom) mal k 24. novembru 1990 právo hospodárenia Národný výbor Bratislava II, ako

to má na mysli ustanovenie § 2 Zákona o majetku obcí, na území ktorého sa predmetné

pozemky nachádzali a tieto nehnuteľnosti teda prešli na základe § 2 ods. 1 tohto zákona do

vlastníctva navrhovateľa. Konštatoval, ţe odporca 1) sa nikdy nestal vlastníkom predmetných

pozemkov, nemohol ich kúpnou zmluvou ani previesť na odporcu 2), ktorý úkon od počiatku

bol postihnutý absolútnou neplatnosťou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

, navrhovateľ trovy neţiadal.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. mája 2014 sp.zn.

na odvolanie odporcov 1) a 2) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol.

Zároveň opravil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 28. marca 2011 č.k. 52 C 54/2010-

259 v dátume vyhlásenia rozsudku, ktorý bol 28. marca 2012 (v rozsudku uvedený rok 2011),

odporcovi 1) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť

odporcovi 2) trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

773,77 Eur. Uviedol, ţe základom sporu bol výklad určujúcej právnej normy v predmetnom

spore – ustanovenia , v zmysle ktorého do vlastníctva obcí

prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom

miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo

hospodárenia národným výborom na území ktorých sa nachádzajú, a to konkrétne význam

a obsah pojmu „právo hospodárenia národným výborom“. Hospodárenie vo všeobecnosti

znamená účelné zaobchádzanie s vecou, či javom. Odvolací súd vychádzal pri svojich

záveroch predovšetkým zo zámeru zákonodarcu vyjadreného v pôvodnom komentári

k tomuto zákonu, ktorí predloţili odporcovia (č.l. 200 spisového materiálu.. Dočasnú správu

podľa nie je moţné zamieňať s právom hospodárenia (resp.

pred rokom 1988 so správou národného majetku), jednoznačne veci v dočasnej správe

neprešli ex lege do vlastníctva obcí. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dôsledne

rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. Pod dočasnou správou je

3

potrebné rozumieť činnosť smerujúcu k ochrane a udrţiavaniu zvereného majetku, pod

hospodárením treba rozumieť aj vyuţívanie majetku na jeho hospodársky účel smerujúci

k jeho zveľadeniu a zisku. Hospodárenie je tak moţné len v reţime trvalej správy

a predpokladá, ţe účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu, ktorý ho

má nielen chrániť, ale aj vyuţívať ho na vlastné hospodárenie a podnikanie. K prechodu

sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť, pretoţe boli iba v dočasnej

správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril.

Proti tomuto rozsudku včas podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal, aby dovolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu druhého stupňa zmenil a ţalobnému návrhu v celom rozsahu

vyhovel. Svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ). Nesprávne právne posúdenie videl v názore

odvolacieho súdu, v zmysle ktorého k prechodu sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa

nemohlo dôjsť z dôvodu, ţe boli len v dočasnej správe národného výboru, ktorý s týmto

majetkom nehospodáril. Nestotoţnili sa s posúdením veci odvolacieho súdu, ţe išlo o majetok

v dočasnej správe. nehovorí o správe trvalej, či dočasnej. Ide len o to,

či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a sp.zn.

. Je toho názoru, ţe nehnuteľnosti tvoriace predmet súdneho sporu prešli podľa

a o majetku obcí k 1. máju 1991 do majetku hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislavy, nakoľko išlo o nehnuteľné veci majetku Slovenskej

republiky, veci, ku ktorým patrilo k účinnosti , t.j. k 24. novembru

1990 právo hospodárenia národného výboru. Zákon nevyţaduje preukázanie trvalej správy

a ustálená súdna prax to potvrdzuje.

Odporca 2) vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa ţiadal, aby dovolací súd

zamietol dovolanie navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu doterajšieho konania ţiadnym

spôsobom nepreukázal, ţe by jemu, resp. toho času národnému výboru do účinnosti zákona

č. o obecnom zriadení, t.j. k 24. novembru 1990 vzniklo právo hospodárenia

k pozemkom, a teda ţe bola splnená podmienka nevyhnutná na prechod vlastníckeho práva

k pozemkom ex lege zo štátu na navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní sa snaţí poprieť

nevyhnutnosť historického výkladu pri aplikácii rozhodných ustanovení

Zb. pre výklad pojmu právo hospodárenia a pre následné posúdenie prechodu vlastníckeho

práva zo štátu na obec podľa , nerozlišuje dva samostatné inštitúty,

a to správu majetku (právo hospodárenia) a dočasnú správu majetku. Ak

Zb. pre prechod pozemkov zo štátu na obec stanovuje existenciu práva hospodárenia

k pozemkom, pričom bliţšie tento pojem nedefinuje, nemoţno dôjsť bez ďalšieho k záveru

prezentovanému navrhovateľom, ţe nerozlišuje právo hospodárenia

z hľadiska jeho dočasnosti alebo trvalosti. Historickým výkladom tohto pojmu moţno dôjsť

k záveru, ţe právo hospodárenia je totoţným pojmom s pojmom správy majetku (ako správou

nad majetkom štátnou organizáciou, ktorej tento majetok slúţil na plnenie jej úloh) a súčasne

absolútnym odlišným inštitútom od inštitútu dočasnej správy. Inštitút dočasne správy sa

uplatňoval len za abstinencie práva hospodárenia, teda v prípadoch, kedy ţiadna štátna

organizácia ku konkrétnemu majetku nemala právo hospodárenia (majetok nebol pridelený

ţiadnej štátnej organizácii, aby je slúţil na plnenie jej úloh – jednalo sa o majetok nepridelený

alebo nevyuţiteľný, resp. dočasne nevyuţiteľný). Z hľadiska správy majetku existovali teda

dve samostatné kategórie majetku vo vlastníctve štátu, a to majetok, ku ktorému bolo priznané

právo hospodárenia (správa majetku) konkrétnej štátnej organizácii, čo muselo priamo

vyplývať z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia a zvyšný majetok, ku ktorému

ţiadnej štátnej organizácii právo hospodárenia neprináleţalo a ktorý zo zákona len dočasne

spravovali okresné národné výbory. Navrhovateľ doteraz v konaní nepredloţil ţiadnu listinu –

právny úkon alebo úradné rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, ţe by k pozemkom prináleţalo

právo hospodárenia. Samotné skutkové zistenie súdom prvého stupňa, ţe predmetné pozemky

v zmysle § 59 Hospodárskeho zákonníka dočasne spravoval okresný národný výbor len

potvrdzuje, ţe k pozemkom neexistoval právny úkon alebo úradné rozhodnutie, ktoré by

priznávalo právo hospodárenia okresnému národnému výboru. V tejto súvislosti poukázal

na Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov Ministerstvom

pôdohospodárstva Slovenskej republiky, najmä prílohu č. 7 návodu, ako aj rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2003 sp.zn. M Cdo 55/2001

a z 25. septembra 2002 sp.zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa

ich obsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté niektorou

z vyššie uvedených vád v zmysle

Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

6

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe navrhovateľ tento dovolací dôvod

vyvodzuje z nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, v zmysle ktorých k prechodu

sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť z dôvodu, ţe boli len v dočasnej

správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril. Nestotoţňoval sa

s posúdením veci odvolacieho súdu, ţe išlo o majetok v dočasnej správe.

Dovolací súd poukazuje na to, ţe v spore, v ktorom sa navrhovateľ domáha kladného

určenia svojho tvrdeného vlastníctva zaťaţuje ho dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia,

akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol. Navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam zo o majetku obcí, t.j. ţe vlastnícke právo

na neho prešlo zo zákona.

Podľa o majetku obcí účelom tohto zákona je

ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí

a upraviť majetkové postavenia hospodárení obcí s ich majetkom.

Podľa o majetku obcí do vlastníctva obcí

prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľnosti patriacich orgánom

miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon

č. účinný od 24. novembra1990) právo hospodárenia národným výborom,

na území, ktorých sa nachádzajú.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe pozemky, ktoré sú predmetom ţalobného návrhu

podľa pozemkovo kniţnej vloţky č. 12018, vlastnícky patrili vlastníčke K. R., ktoré boli

skonfiškované.

Podľa o finančnom hospodárení národných

výborov, správu národného majetku národnému výboru zveroval a odnímal, a to bez náhrady,

príslušný ústredný úrad po dohode s ministrami vnútra a financií, poprípade dohliadací

národný výbor podľa ich splnomocnenia. Rovnakým spôsobom mohli byť národnému výboru

uloţené obmedzenia vo výkone takej správy. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona týmito

ustanoveniami ale neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom

a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem. Obdobne aj vládne nariadenie

č. v ustanovil, ţe právnou úpravou o správe národného majetku

národnými výbormi zostali nedotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom

a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorý im bol zverený do dočasnej

správy, kým sa o ňom definitívne nerozhodne.

Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho

majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, pôdohospodársky majetok, ktorý štát

nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho

majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto

predpisov nepridelil a nie je v správe organizácii štátneho socialistického sektora, spravujú

okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok a to podľa predpisov o správe

národného majetku (vládne o správe národného majetku, vyhláška

č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie správe národného majetku).

Podľa § 3 uvedenej vyhlášky, výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí

majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom

majetku navrhne pozemno-kniţnému súdu pozemno-kniţné usporiadanie s odvolaním sa

na túto vyhlášku. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí

je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j.

účinnosti o obecnom zriadení k 24. novembru 1990. V zmysle

citovaného ustanovenia národný výbor spravovali národný majetok

zverený do ich správy príslušným ústredným orgánom po dohode s ministrami vnútra

a financií. Týmito ustanoveniami však neboli dotknuté právne predpisy o majetku

skonfiškovanom. Tento majetok však národné výbory nemali v trvalej správe a teda im mohol

byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Ú. v. Do trvalej správy

národných výborov mohol prejsť aţ po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959

Ú. v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových

reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý

štát v správe ONV odbor poľnohospodárstva; národné výbory ich mali k 24. novembra1990

iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí. Teda takýto majetok mohol prejsť

do trvalej správy národných výborov zásadne aţ po 1. septembri 1959, a to podľa vyhlášky

Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 12. augusta 1959 o správe neprideleného

pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, na základe

individuálneho právneho aktu, ktorý by mal predchádzať prechodu tohto majetku do trvalej

správy národných výborov a uznesenia Ľudového súdu v Bratislave, podľa ktorého výroku

súd povolil na základe právoplatného konfiškačného výmeru a rozhodnutia príslušného

správneho orgánu, resp. prídelovej listiny, v pozemkovej knihe zápis vlastníckeho práva

pre Československý štát v trvalej správe príslušného národného výboru.

V neskoršom období dočasnú správu vedeného majetku riešila

Zb. o dočasnej správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. i/) nahradená vyhláškou

č. o dočasnej správe národného majetku, ktorá bola účinná v čase prijatia zákona

č. o obecnom zriadení. Aj keď vo vyhláške č. v odkaze platnom

pre predmet a rozsahu úpravy podľa § 1 ods. 2 písm. i/ nie je uvedený konfiškačný zákon, ako

to bolo vo vyhláške č. , je zrejmé, ţe toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pozemky,

ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem.

Na základe uvedeného, ak išlo o dočasnú správu národných výborov, nie je moţný prechod

vlastníctva na obec riešiť , nakoľko neboli splnené zákonné

podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru). Dňa 1. mája 1991, kedy

nadobudol účinnosť o majetku obcí v znení neskorších predpisov, jeho

účelom bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva

obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Podľa § 2 ods. 1

tohto zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým

patrilo ku dňu 23. a 24. novembra 1990 právo hospodárenia národným výborom, na území

ktorých sa nachádzajú. Nehnuteľný majetok štátu v dočasnej správe podľa citovaných

predpisov nespĺňa podmienky prechodu do vlastníctva obce v zmysle

Majetok bol v dočasnej správe aţ do dňa účinnosti zákona o správe majetku štátu, t.j.

do 1. januára 1994, kedy citovaným

a v zmysle takýto majetok štátu prešiel do správy Obvodného

úradu Bratislava. Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky

bez konkrétneho správcu teda upravil aţ o správe majetku štátu

s účinnosťou od 1. januára 1994 v § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá ţiadneho

správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa , ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu,

ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa

predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, alebo podľa

predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil

a nie je ani v správe organizácii štátneho socialistického sektora, nie je v správe ţiadneho

správcu, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, ktorého v územnom

9

obvode sa takýto majetok nachádza. Predmetný majetok do trvalej správy mohol prejsť aţ

po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného

pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade nepridelenia

takýchto pozemkov národné výbory ich mali k 24. novembra1990 iba v dočasnej správe,

a preto neprešli do vlastníctva obcí. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 28. apríla 2003 sp.zn. M Cdo 55/2001, z 25. septembra 2002 sp.zn.

.

Navrhovateľ nijakými dôkazmi nepreukázal, ţe pozemky, ktoré sú predmetom

konania mu boli zverené do trvalej správy.

Najvyšší súd súhlasí s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu a poukazuje naň

v celom rozsahu. Odvolací súd správne poukázal na to, ţe pokiaľ ide o odklon v neskorších

rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie sú známe dôvody z akého dôvodu

k tejto zmene došlo, ako ani v týchto rozhodnutiach sa súd nevyporiadal so skoršími

rozhodnutiami. V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd aj na stanovisko Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 25. januára 2010 (č.l. 78) k vlastníctvu

neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, ktoré

prezentuje, ţe v danom prípade išlo o dočasnú správu národným výborom, k prechodu

vlastníctva na obce neprišlo, lebo neboli splnené zákonné

podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru).Obec musí preukázať, ţe

organizácia, ktorá prešla do jej pôsobnosti, mala k nehnuteľnosti

tvoriacej nepridelený poľnohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem

právo hospodárenia. Vo všetkých ostatných prípadoch zostávajú pozemky vo vlastníctve štátu

v správe príslušného obvodného úradu, pokiaľ na základe iných predpisov alebo prevodom

neprešlo vlastníctvo na inú osobu. Odvolací súd preto správne vychádzal zo zámeru

zákonodarcu, ktorý bol vyjadrený v pôvodnom komentári k Tomuto

záveru zodpovedá aj Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie

pozemkov spracovaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, prílohy č. 7,

ktorá korešponduje aj s vyššie uvedeným stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky. Dovolací súd na základe uvedeného je toho názoru, ţe krajský súd

správne právne vec posúdil.

Pretoţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatnených dovolací dôvodov

( ) správny a nebolo ani zistené, ţe by rozsudok odvolacieho súdu

10

bol postihnutý vadou uvedenou v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateľa podľa zamietol.

V odvolacom konaní úspešným odporcom 1) a 2) vzniklo právo na náhradu

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal

(ds. 4 v spojení s a ). Dovolací súd

odporcom 1) a 2) nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo tieto neţiadali.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. marca 2016

JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová